znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 314/06-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Ž.   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-607/1–OVK–ZI–2004   (predtým sp. zn. ČVS:ORP–3055/1–OSV–ZA–2004) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2006 doručená   sťažnosť   J.   M.,   Ž.,   t. č.   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práva   zaručeného v čl. 6   ods.   3   písm.   b)   a c)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Ž. (ďalej len „OR PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-607/1–OVK–ZI–2004 (predtým sp. zn. ČVS: ORP–3055/1–OSV–ZA–2004).

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: «Sťažovateľ   sa   nachádza od 16. januára 2004 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Ž.

Uznesením   Policajného   orgánu   Okresného   riaditeľstva   PZ   v Ž.   Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania v Ž., sp. zn. ČVS: ORP- 3055/1-OSV-ZA-2004 z 28. júla 2004, bolo voči sťažovateľovi začaté trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za spáchanie trestného činu útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona.

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo sťažovateľovi doručené dňa 2. augusta 2004, pričom   voči   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   o ktorej   rozhodla   Okresná prokuratúra   v M.   uznesením   č.   k.   1   Pv   801/2004-18   z 20.   septembra   2004.   Uznesenie Okresnej prokuratúry v M. bolo sťažovateľovi doručené 29. septembra 2004.

Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-607/1-OVK-ZI-2004 z 29. marca 2005 vyšetrovateľ úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   oddelenia   všeobecnej   kriminality,   trestné   stíhanie sťažovateľa pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona (začaté uznesením sp. zn. ČVS: ORP-3055/1-OSV-ZA-2004 z 28. júla 2004) zastavil podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku s odôvodnením, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý sťažovateľa podľa očakávania postihne v súvislosti   s jeho   trestným   stíhaním   v trestných   veciach   vedených   na   úrade   justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002 a ČVS: ORP-49/1-OVK-ZI- 2004. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu vyšetrovateľa sťažnosť, ktorú uznesením zo dňa 1. júla 2005, sp. zn. 1 Pv 801/04 zamietla ako nedôvodnú Okresná prokuratúra v M. Dňa 10. októbra 2005, podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. D. T., na podnet sťažovateľa, na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, sťažnosť pre porušenie zákona podľa § 266 ods. 1 Trestného poriadku s tým, že uznesením prokurátora Okresnej   prokuratúry   v M.   sp.   zn.   1   Pv   801/04   z 1.   7.   2005   o zamietnutí   sťažnosti obvineného   podľa   §   148   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   a v konaní,   ktoré   mu predchádzalo,   bol   porušený   zákon   v ustanoveniach   §   148   ods.   1   písm. c)   Trestného poriadku, § 31 ods. 3, 4 Trestného poriadku v neprospech obvineného (sťažovateľa). Ďalej žiadal podľa § 269 ods. 2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušiť a podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku prikázať Okresnej prokuratúre v M., aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednala a rozhodla.

Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   21.   decembra   2005, sp. zn. 1   Tz   32/2005,   v trestnej   veci   proti   odsúdenému   J.   M.,   pre   trestný   čin   útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák., vedenej na Okresnej prokuratúre v M. pod sp. zn. 1 Pv 801/04, o sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom Slovenskej   republiky,   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   podľa   §   268   ods.   2 a § 269 ods. 2 Tr. por. tak, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v M. z 1. júla 2005,   sp.   zn.   1   Pv   801/04   a v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo   „bol   porušený   zákon“ v ustanovení   §   148   ods.   1   písm.   c)   Tr.   por.   a v ustanovení   §   31   ods.   4 Tr. por. v „neprospech“   obvineného   J.   M.   Toto   uznesenie   zrušuje   a okresnému prokurátorovi prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v M.   zo   dňa   16.   2.   2006, sp. zn. 1 Pv 801/04-101   bolo   voči   sťažovateľovi   (obv.   J.   M.),   stíhanému   pre   trestný   čin útoku   na   štátny   orgán   podľa   §   154   ods.   2   Tr.   zák.,   účinného   do   31.   12.   2005,   tak rozhodnuté, že trestné stíhanie bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Citované uznesenie Okresnej prokuratúry v M. je právoplatné.

Počas celej doby trestného stíhania voči osobe sťažovateľa, sťažovateľ poukazoval na   nedôvodnosť   trestného   stíhania   namietaného   voči   jeho   osobe   a poukazoval aj na skutočnosť, že v tomto konaní boli porušené jeho ľudské práva a slobody (základné), garantované   zákonmi   Slovenskej   republiky,   Ústavou   Slovenskej   republiky   a Dohovorom o ochrane   ľudských   práv   a slobôd,   ktorý   Slovenská   republika   ratifikovala   a zaviazala sa rešpektovať a dodržiavať.

Poukazoval na skutočnosť, že dňa 28. júla 2004 mu bolo vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. a napriek tomu, že   sa   nachádzal   vo   väzbe,   obhajca   mu   bol   ustanovený   až   po   17   dňoch   od   vznesenia obvinenia   na   základe   opatrenia   Okresného   súdu   v Ž.   zo   dňa   14.   augusta   2004 sp. zn. 1 Tp 1422/04, pričom podľa jeho názoru s poukazom na ustanovenia § 36 ods. 1 písm. a) Tr. por. mal mať obhajcu automaticky už po vznesení obvinenia.

Okresná   prokuratúra   v M.,   v rámci   dozoru   nad   zachovávaním   zákonnosti v prípravnom konaní, preskúmala postup policajného orgánu v rámci trestného konania voči   sťažovateľovi   s tým,   či   boli   v tomto   konaní   porušené   sťažovateľove   ľudské   práva a základné slobody a podaniami (oznámeniami) zo dňa 8. 11. 2004 sp. zn. 1 Pv 801/04-39; zo dňa 18. 10. 2004 sp. zn. 1 Pv 801/04-32; zo dňa 20. 9. 2004 sp. zn. 1 Pv 801/04-20; zo dňa 1. 7. 2005 sp. zn. 1 Pv 801/04-85; zo dňa 24. 3. 2005 sp. zn. 1 Pv 801/04-66 a zo dňa 25.   2.   2005   sp.   zn.   1   Pv   801/04-53   upovedomila   sťažovateľa,   že   u jeho   osoby   nebolo porušené právo na obhajobu.

Sťažovateľ   ďalej   v rámci   využívania   dostupných   prostriedkov   nápravy   porušenia svojich   ľudských   prv   a základných   slobôd   využil   ustanovenia   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ďalej sa pokúšal domôcť nápravy porušenia svojich ľudských práv a základných slobôd podaniami adresovanými krajskej prokuratúre v Žiline a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave.

Krajská   prokuratúra   v Ž.   upovedomením   zo   dňa   10.   novembra   2004 sp. zn. 1KPt 742/04-15   a Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   upovedomením zo dňa 29. decembra 2004 sp. zn. IV/1 GPt 896/04-17 oznámili sťažovateľovi, že v konaní v jeho   trestnej   veci   nebolo   porušené   právo   na   obhajobu   a podnety   sťažovateľa   ktorými namietal porušenie svojich ľudských práv a základných slobôd ako nedôvodné odložili. Dňa 3. marca 2006 podal sťažovateľ v rámci zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení   neskorších   predpisov   podnet   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky, v ktorom poukazoval, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu právoplatného uznesenia prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v Martine   sp.   zn.   1   Pv   801/04   zo   dňa   16.   2.   2006 o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. boli porušené jeho práva na obhajobu.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. D. T. prostredníctvom JUDr. Z. I. prokurátorky   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   upovedomením   zo   dňa   27. apríla 2006, sp. zn. XV/2 Pz 35/06-12 vyrozumel sťažovateľa o tom, že v konaní v jeho trestnej   veci   nebolo   porušené   jeho   právo   na   obhajobu   a v konaní   o „mimoriadnom opravnom   prostriedku“   podľa   §   367   ods.   2   Tr.   por.   prikázal   prokurátorovi   Okresnej prokuratúry   v M.,   aby   v uznesení   o zastavení   trestného   stíhania,   ktorým   bola   vec právoplatne ukončená doplnil chýbajúci výrok.

Na základe uvedeného má sťažovateľ za to, že v rámci uplatnenia nápravy porušenia svojich   ľudských   práv   a základných   slobôd   v jeho   trestnom   konaní   využil   všetky   možné riadne aj mimoriadne opravné prostriedky využitím ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov; zákona č. 301/2005 Z.   z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom nápravu porušenia svojich ľudských práv a základných slobôd nezjednal.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že za daného stavu nemožno na jeho vec aplikovať zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých   zákonov,   nakoľko   tento   zákon   neposkytuje   sťažovateľovi   účinný   prostriedok nápravy porušenia jeho ľudských práv a základných slobôd, a preto sa sťažovateľ domáha svojou sťažnosťou ochrany svojich ľudských práv a slobôd na Ústavnom sude Slovenskej republiky. (...)

Sťažovateľ   uvádza,   že   pri   podávaní   svojej   ústavnej   sťažnosti   dôsledne   dodržal ustanovenia, zákony, ktorými sa spravuje Ústavný súd Slovenskej republiky pri konaniach o ústavných   sťažnostiach,   a v lehote   dvoch   mesiacov   od   upovedomenia   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2006, sp. zn. XV/2 Pz 35/06-12 ohľadom vybavenia   a konania   o   „mimoriadnom   opravnom   prostriedku“   vo   veci   porušenia   jeho práva   na   obhajobu,   podáva   svoju   ústavnú   sťažnosť   v ktorej   namieta   porušenia   svojich ľudských práv a základných slobôd v jeho trestnom konaní. Sťažovateľ tak isto podotýka, že na nápravu   svojich   práv   a slobôd   využil   všetky   riadne   aj   mimoriadne   opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a ktoré boli účinné na toto konanie. (...)

Sťažovateľ   má   za   to,   že   práva   obvineného,   právo   mať   obhajcu   už   v prípravnom konaní   a riadne   a účinne   sa   brániť   obvineniu,   nadobudol   už   momentom   vznesenia obvinenia,   teda   dňa   28.   júla   2004.   Už   len   samotné   podanie,   podanie   sťažnosti   voči obvineniu považuje sťažovateľ za relevantný úkon trestného konania, nakoľko pri podaní uvedenej sťažnosti je nutná odborná, kvalifikovaná pomoc obhajcu, nakoľko sťažovateľ je právny   laik   s nedostatkom   právneho   vzdelania,   na   základe   ktorého   sa   mohol   účinne a riadne   brániť   obvineniu,   pričom   väzobným   stíhaním   je   právo   na   obhajobu   výrazne obmedzené.

Ustanovením obhajcu sťažovateľovi, ktorý sa v čase vznesenia obvinenia nachádzal vo väzbe, až po 17 dňoch, považuje sťažovateľ za porušenie práva na obhajobu v zmysle čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. b) c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil tento nález:

1. Základné právo sťažovateľa J. M. zakotvené v čl. 6 ods. 3 písm. b) c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zakotvené v čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené konaním Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Ž. v spojitosti s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   J.   M.   právo   na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v sume 100   000,-   Sk   slovom   stotisíc   slovenských   korún,   ktoré   je   povinné   vyplatiť   Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Ž. sťažovateľovi J. M. do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. (...)

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného zboru,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v Ž.   povinnosť   uhradiť   sťažovateľovi   trovy konania na účet právneho zástupcu ustanoveného Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe   žiadosti   sťažovateľa   do   15   dní   od   nadobudnutia   právoplatnosti   rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na obhajobu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru postupom OR PZ pri ustanovovaní obhajcu v trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-607/1–OVK–ZI–2004   (predtým sp. zn. ČVS: ORP–3055/1–OSV–ZA–2004).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože to kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   nedovoľuje (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04).

Námietky sťažovateľa v súvislosti s porušením ním označených práv na obhajobu zaručených ústavou a dohovorom postupom OR PZ pri ustanovovaní obhajcu jeho osobe v trestnom konaní treba považovať za „iný zásah“, o ktorom sťažovateľ vedel už v priebehu trestného konania, čo je zrejmé z viacerých podaní sťažovateľa Okresnej prokuratúre M. (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“),   Krajskú   prokuratúru   v Ž.   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“),   ako aj na Generálnu prokuratúru   Slovenskej   republiky, ktorými namietal práve porušovanie svojho práva na obhajobu postupom OR PZ pri ustanovovaní obhajcu v označenom trestnom konaní. Orgány prokuratúry pri vybavovaní podnetov sťažovateľa v postupe OR PZ porušenie jeho práv na obhajobu nezistili.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   plynutie   dvojmesačnej   lehoty   odvíja od doručenia   upovedomenia   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny prokurátor“) sp. zn. XV/2 Pz 35/06-12 zo dňa 27. apríla 2006, ktorým mu bolo oznámené,   že   „(...)   v konaní   v jeho   trestnej   veci   nebolo   porušené   jeho   právo na obhajobu(...)“. Mimoriadne   opravné   prostriedky,   ktoré   sťažovateľ   nemôže   uplatniť osobne, však nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   je   predpokladom   (podmienkou)   podania   sťažnosti ústavnému   súdu   podľa   tohto   článku   ústavy,   a   na   jeho   podanie   nie   je   preto   z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať (mutatis mutandis I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, I. ÚS 209/03).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ sp. zn. ČVS: ORP-607/1-OVK-ZI-2004 z 29. marca 2005 bolo trestné stíhanie sťažovateľa podľa § 172 ods. 2 písm. a) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom – Trestný poriadok   zastavené   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   zastavené.   Proti   tomuto   rozhodnutiu podal   sťažovateľ   sťažnosť,   o ktorej   prokurátor   okresnej   prokuratúry   rozhodol   tak, že ju uznesením sp. zn. 1 Pv 801/04 z 1. júla 2005 ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie prokurátora   okresnej   prokuratúry   v zmysle   ustanovenia   Trestného   poriadku   nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vydania, t. j. 1. júla 2005, a týmto dňom bolo konanie právoplatne skončené. Od uvedeného dátumu sa už sťažovateľ nemohol v tomto trestnom konaní účinne domáhať nápravy porušenia svojich základných práv a slobôd u orgánov činných v trestnom konaní.   Od   uvedeného   dátumu   teda   sťažovateľovi   začala   plynúť   dvojmesačná   lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd ústavnému súdu.

Sťažovateľ ústavnú sťažnosť podal na poštovú prepravu 22. mája 2006 (doručená ústavnému   súdu   25.   mája   2006),   teda   jednoznačne   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde),   ktorá   začala   plynúť   právoplatným   skončením   konania   1. júla   2005 (zastavenie trestného stíhania).

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2006