znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 313/2015-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom   JUDr.   Karolom   Prochotským,   Lesná   376,   Podolínec,   vo   veci   namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 46ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskéhosúdu v Prešove   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Co   22/2014   a jeho   rozsudkom   č. k.3 Co 22/2014-291   z   5.   júna   2014   v   spojení   s uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskejrepubliky sp. zn. 8 Cdo 363/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonompredpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   5.   júna   2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2,čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len„krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Co   22/2014   a jeho   rozsudkom   č. k.3 Co 22/2014-291   z   5.   júna   2014   v   spojení   s   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 363/2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva: «Predkladateľka   sťažnosti   17   rokov   zastávala   funkciu   šéfredaktora   týždenníka Podtatranské noviny...

Dňa 11. 1. 2011 bol v týždenníku Podtatranské noviny číslo 1-2 uverejnený článok dopisovateľa „Aké je to svedomie?“, v ktorom pisateľ vyjadril svoj názor na počínanie si niektorých   predstaviteľov   cirkvi   v   demokratickom   štáte.   V   článku   neboli   zverejnené nepravdivé   a   poškodzujúce   údaje,   čo   na   pojednávaní,   po   prečítaní   článku,   potvrdil   aj okresný súd s tým, že všetky údaje v článku sú pravdivé. Tento článok nebol Článkom redakčným, ale článkom, ktorý do redakcie doniesol osobne dopisovateľ a bol vyjadrením jeho názoru....

Dňa   8. 2. 2011   uverejnil   vydavateľ   v   týždenníku   Podtatranské   noviny „Ospravedlnenie“ niekdajšieho predsedu predstavenstva ⬛⬛⬛⬛, v ktorom, hoci o to nikto písomne nežiadal, sa ospravedlnil čitateľom za uverejnenie článku „Aké je to svedomie?“ a k nemu uverejnených reakcii....

V   tejto   súvislosti   sťažovateľka   upozorňuje,   ako   sa   vydavateľ   v   „Ospravedlnení“ najprv   zbavil   vlastnej   zodpovednosti   prehlásením:   „Ako   zástupcovia   novín   sme   nikdy nerobili   kontrolu   toho,   čo bude v   týchto novinách uverejnené“ a   vzápätí poukázal na vinníka: „bolo to výsostné právo šéfredaktora novín.“...

Uverejnením   tohto   článku,   ďalej   len   „Ospravedlnenia“   zo   dňa   8. 2. 2011,   bola sťažovateľka profesionálne diskvalifikovaná ako novinárka a po pokračovaní štvanice voči jej   osobe   nielen   na   pracovisku,   ale   už   aj   zo   strany   čitateľov,   známych,   ale   aj   úplne neznámych ľudí, viedlo u sťažovateľky k dlhodobému stresu a zhoršeniu zdravotného stavu... Uverejnením Ospravedlnenia došlo k porušeniu čl. 16, ods. 1, čl. 19, ods. 1 a čl. 26, ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 11 Občianskeho zákonníka, Charty základných práv Európskej únie v čl. 11, ods. 1 a 2 a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 10, ods. 1 a 2. V prípade sťažovateľky došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia, ktorý jej spolu so šikanovaním na pracovisku, spôsobil a privodil ujmu na   osobnosti   z   hľadiska   jej   postavenia   v   spoločnosti,   v   súkromní,   z   hľadiska   ľudskej dôstojnosti,   telesnej   integrity,   duševnej   stability,   na   dobrom   mene   a   mal   za   následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.

Na   základe   uvedených   dôvodov,   v   zmysle   Občianskeho   zákonníka   a   práva na ochranu svojej osobnosti sťažovateľka podala Okresnému súdu v Poprade žalobu na vydavateľa, o ktorej Okresný súd v Poprade rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C/105/2011 zo dňa   19. 11. 2012,   v   jej   prospech.   Odporca   bol   povinný   uverejniť   ospravedlnenie vydavateľa a súd jej priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8 000 eur.

Krajský súd v Prešove po podaní odvolania odporcom, s veľkou pravdepodobnosťou aj po zasahovaní do nezávislosti súdu zo strany odporcu, (právny zástupca odporcu sa mal údajne vyjadriť, že oni si to už na krajskom súde „vybavili“), zrušil rozsudok Okresného súdu v Poprade uznesením sp. zn. 3 Co 2013 zo dňa 11. 9. 2013, vec s pokynmi vrátil na nové prejednanie Okresnému súdu Poprad, čím prejudikoval rozhodnutie prvostupňového súdu v neprospech sťažovateľky. Krajský súd v Prešove chybným postupom zjavne porušil jej ústavné a Dohovorom zaručené právo na spravodlivé súdne konanie a rovnosť zbraní. Odvolací súd sa nezaoberal meritom žalobného návrhu, ale zjavne jednostranne len tým, ako odporca „Ospravedlnenie“ myslel a s nim súvisiacimi tvrdeniami svedkov.... Dňa 6. 11. 2013 Okresný súd v Poprade rozsudkom sp. zn. 7 C/105/2011 žalobu sťažovateľky v celom rozsahu zamietol bez doplnenia ďalšieho náležitého dokazovania. Krajský   súd   v   Prešove   ako   súd   odvolací   rozsudkom   zo   14. 5. 2014   sp. zn. 3 C 22/2014 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.

Odvolací súd pri rozhodnutí a pri dokazovaní, ktoré bolo významné pre objektívne posúdenie veci, pristupoval jednostranne k dôkazom sťažovateľky, vysvetľoval ich účelovo a protirečivo   vo   vzťahu   k   ostatným   častiam   odôvodnenia   rozhodnutia,   takže   nie   sú v logickom súlade s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej. Zaťažil tak svoje rozhodnutie vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a v konečnom dôsledku arbitrárne rozhodnutie....

Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 5. 6. 2014 je v rozpore s princípom právnej istoty a porušuje právo predkladateľky sťažnosti na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru....

Dňa   30. 6. 2014   bolo   proti   rozsudku   Krajského   súdu   Prešov   podané   dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, v ktorom navrhovateľka navrhovala, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 3 Co/22/2014-291 zo dňa 5. 6. 2014 zrušil a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   sp.   zn.: 7 C 105/2011 zo dňa 10. 3. 2015 dovolanie odmietol ako nedôvodné.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na ochranu osobnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Co/22/2014-291 zo dňa 05. 06. 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn:8 Cdo 363/2014porušené bolo.

2. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛...   na   prejednanie   veci   zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8 Cdo 363/2014 vo veci jej žaloby na ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy porušené bolo.

3. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛...   zaručeného   čl.   12   ods.   2,   podľa ktorého nikoho nemožno poškodzovať alebo znevýhodňovať z dôvodu politického či iného zmýšľania postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn: 3 Co/22/2014- 291 zo dňa 05. 06. 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8 Cdo 363/2014 zo dňa 10. 03. 2015 porušené bolo.

4. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛...   na   slobodu   prejavu   a   právo   na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn: 3 Co/22/2014-291 zo dňa 05. 06. 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8 Cdo 363/2014 zo dňa 10. 03. 2015 porušené bolo.

5. Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom   pod   sp.   zn.:   3   Co/22/2014-291   zo   dňa   05.   06.   2014   v   spojení   s   uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8 Cdo 363/2014 zo dňa 10. 03. 2015 vo veci jej žaloby na ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy porušené bolo.

6. Základné právo ⬛⬛⬛⬛... vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.:   3   Co/22/2014-291   v   spojení   s   uznesením   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn.:   8   Cdo 363/2014   zo   dňa   10.   03.   2015   vo   veci   jej   žaloby   na   ochranu   osobnosti   a   priznanie nemajetkovej ujmy porušené bolo.

7. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn: 3 Co/22/2014-291 zo dňa 05. 06. 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn: 8 Cdo 363/2014 zo dňa 10. 03. 2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

8. Predkladateľka   sťažnosti   si   uplatňuje   nárok   na   priznanie   finančného zadosťučinenia vo výške 30 000 eur..., ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť na účet ⬛⬛⬛⬛... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

9. ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov právneho   zastúpenia   v sume 284,08   eur...,   ktoré   je   Krajský   súd   v   Prešove   povinný   vyplatiť   na   účet   advokáta JUDr. Karola Prochotského... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmalju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosťsťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvodyna jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 2,čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavypostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 22/2014 a jeho rozsudkomč. k. 3 Co 22/2014-291 z 5. júna 2014 v spojení s uznesením   najvyššieho súdu sp. zn.8 Cdo 363/2014.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhomna začatie konania.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne,vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak jepodpísaný konajúcou osobou...

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostínávrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že splnomocnenie, ktoré sťažovateľka k sťažnosti pripojila,nie je sťažovateľkou podpísané, a teda nie je platné. Zároveň ústavný súd poukazuje na to,že zo splnomocnenia vyplýva, že ho sťažovateľka udeľuje na zastupovanie vo veci vedenejústavným súdom pod č. k. II. ÚS 709/2014-21, ktoré však už bolo právoplatne skončenéuznesením   ústavného   súdu   č.   k.   II. ÚS 709/2014-21   z   21.   októbra   2014.   Ak   jev splnomocnení uvedená sp. zn. 8 Cdo 363/2014, z takéhoto údaja nie je zrejmé, o akérozhodnutie   a   ktorého   orgánu   ide.   Splnomocnenie   je   tak   nezrozumiteľné,   a   tedaaj z uvedeného dôvodu neplatné.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom, ktorý je dôvodom na odmietnutie sťažnosti už pri jejpredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V súvislosti s vytýkaným nedostatkom sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje, že tento nieje   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Inštitút   povinného   právneho   zastúpeniav konaní pred ústavným súdom slúži okrem iného na to, aby bol návrh kvalifikovaný,teda obsahoval   aj   všetky   zákonom   predpísané   náležitosti,   tak   aby   ho   bolo   možnépredbežne prerokovať.   Z   rozsiahlej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   ako   ústavnýsúd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania(napr.   IV. ÚS 77/08,   I. ÚS 368/2010,   III. ÚS 357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I. ÚS 162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   zneníneskorších   predpisov   advokát   je   povinný   dôsledne   využívať   všetky   právne   prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015