znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 313/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl.   13, 14   a čl.   17   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 48/06 a Úradu zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 48/06 a Úradu zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „úrad zástupcu“).

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh   a obsahu   spisu   ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   94/08 vyplýva, že sťažovateľ 5. júna 2006 podal okresnému súdu žalobu o neplatnosť „uznesení Vojenskej obvodovej prokuratúry v B. a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky“.

Podľa   neho zákonná sudkyňa   okresného súdu   nerešpektuje rozsudok   Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) č. 57678/00 z 27. júna 2006 a vo veci nekoná.

Úrad   zástupcu   podľa   sťažovateľa   nevyužil   svoje   kompetencie   a   nevydal   žiadne konkrétne ani všeobecné opatrenia, aby zabezpečil naplnenie rozsudku ESĽP č. 57678/00.

Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol týmto nálezom : „...Okresný súd... porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 44 a čl. 17 - Dohovoru o základných právach.... Úrad zástupcu... pred Európskym súdom pre ľudské práva porušil základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. l Dohovoru, čl. 13, čl. 14 a čl. 17-zákaz marenia práv štátom....   Okresný   súd...   (pre   opakovane   porušovania   práv)   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   sumu primeraného zadosťučinenia vo výške 3,000.000.- Sk a Úrad zástupcu... je povinný zaplatiť satisfakciu vo výške 1,000.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu... Ak Úrad zástupcu   SR   nie   je   pasívne   legitimovaný,   nech   satisfakciu   zaplatí   Ministerstvo spravodlivosti SR....   Okresný   súd...   je   povinný   v   konaní   15C/48/2006   bezodkladne   konať   bez   ďalších prieťahov a obštrukcií. V prípade opakovania uvedených nedostatkov, musí Okresný súd... zaplatiť ďalšiu satisfakciu vo výške 1.000.- Sk za každý deň zbytočných prieťahov ak o to sťažovateľ D. B. požiada, bez ďalšieho súdneho prejednávania veci.... Okresný súd... zaplatí trovy advokáta zastupujúceho D. B. v konaní na Ústavnom súde.... Zástupkyňa Slovenskej republiky je povinná vydať konkrétne a všeobecné opatrenia, aby sa podobné opakované nerešpektovanie nevyskytovalo.

Ide o konania týkajúce sa všetkých rozsudkov Európskeho súdu proti štátu Slovenská republika. Vyplatením satisfakcie nedochádza k naplneniu rozsudku Európskeho súdu.“

2. Z obsahu spisu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 94/08 a jeho uznesenia z 1. apríla 2008 ústavný súd zistil, že (okrem postupu úradu zástupcu a čl. 17 dohovoru) sťažovateľ podal   identickú   sťažnosť   doručenú   ústavnému   súdu   19. septembra   2007,   o ktorej   bolo rozhodnuté   tak,   že   ju   ústavný   súd   ako   zjavne   neopodstatnenú   odmietol.   Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 13. júna 2008.

II.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Pri skúmaní opodstatnenosti sťažností, ktorými sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prihliada ústavný súd na doterajšiu dĺžku konania a na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú môže okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   možno   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle uvedeného   článku   ústavy   (napr.   I. ÚS 57/01,   II. ÚS 199/02,   IV. ÚS 296/04).   Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu   alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či   došlo,   alebo nedošlo k porušeniu   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v   týchto   prípadoch   sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

2. Ústavný súd v uznesení sp. zn. III. ÚS 94/08 z 1. apríla 2008 inter cetera uviedol : «Vychádzajúc z... predloženej sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 15 C 48/06 ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo 5. júna 2006 na základe žaloby sťažovateľa... označenej aj ako „Žaloba na ochranu osobnosti“.

Dňa 24. augusta 2006 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu...

Dňa 11. septembra 2006 sťažovateľ doplnil (rozšíril) svoj návrh a 9. októbra 2006 odpovedal na výzvu okresného súdu z 24. augusta 2006.

Dňa 26. júla 2007 sťažovateľ doručil okresnému súdu ďalšie podanie. Dňa 7. novembra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa   8.   februára   2008   okresný   súd   spracoval   výzvu   pre   Sociálnu   poisťovňu Bratislava.

Ústavný   súd   posúdil   všetky   úkony   okresného   súdu   a   z   jeho   zistenia   vyplýva, že okresný súd v určitom období konal priebežne a vykonával jednoduché úkony súvisiace s odstraňovaním nedostatkov žaloby sťažovateľa a zisťovaním jeho majetkových pomerov na rozhodnutie o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ním. V období od 9. októbra 2006, keď sťažovateľ podal vyjadrenie k výzve okresného súdu, až do 7. novembra 2007, ústavný súd zistil v postupe okresného súdu nečinnosť v trvaní takmer 11 mesiacov, ktorú vzhľadom na okolnosti daného prípadu... nehodnotí ako zbytočné prieťahy....

Na základe uvedeného, ale aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (necelých 22 mesiacov od podania žaloby) ústavný súd preto sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 15 C 48/06 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Aj keď doterajší priebeh konania pred označeným súdom nebol celkom bez prieťahov, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné, tieto by nezakladali reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Žaloba sťažovateľa navyše vykazovala nedostatky, ktoré musel okresný súd odstraňovať. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.»

3. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že citované uznesenie prijal 1. apríla 2008 a sťažovateľovi bolo doručené 13. júna 2008, t. j. viac ako dva mesiace pred podaním sťažnosti   z   30.   augusta   2008   (doručenej   ústavnému   súdu   4.   septembra   2008,   pozn.). Z uvedeného   vyplýva,   že   k zásadnej   zmene   sťažovateľom   namietanej   situácie   (t.   j. v porovnaní so situáciou, na základe ktorej už rozhodoval ústavný súd) nemohlo zatiaľ dôjsť a závery vyslovené ústavným súdom v uznesení sp. zn. III. ÚS 94/08 z 1. apríla 2008 platia naďalej aj v danej situácii.

4.   Ústavný   súd   v súvislosti   s namietanými   prieťahmi   v konaní   okresného   súdu vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   48/06   opakovane   poukazuje   na   skutočnosť,   že   „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   [čl.   6   ods.   1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

5. Sťažovateľ ďalej namietal, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práv zaručených čl. 13, 14 a čl. 17 dohovoru.

Keďže   sťažovateľ   v sťažnosti   nepreukázal,   akým   spôsobom   sa   mal   okresný   súd dopustiť porušenia uvedených práv, a žiadne také okolnosti nevyplývajú z jeho doterajšieho postupu vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 48/06, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd nad rámec opakovane pripomína, že citované rozhodnutie ESĽP, ktorým boli   údajne   porušené   práva   sťažovateľa   tým,   že   ho   všeobecný   súd   nerešpektuje,   sa nevzťahuje na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 C 48/06.

6.   Z rovnakých   dôvodov   (zjavnej   neopodstatnenosti)   ústavný   súd   odmietol   aj sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovateľ   namietal postup   úradu   zástupcu,   ktorý prima   facie nemohol   porušiť   sťažovateľom   označené   práva,   ktorý   navyše   nie   je   ani   spôsobilý   byť „porušovateľom“ sťažovateľom označených práv.

7. Vzhľadom na túto skutočnosť preto považoval už za bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008