znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 312/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Milanom Chovancom, Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnéhosúdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu20. novembra 2013 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletémudieťaťu na čas po rozvode, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 9 P 332/2013 a o ktoromokresný súd dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľ v priebehu predmetného konania opakovane osobne i prostredníctvomprávneho zástupcu žiadal o odstránenie prieťahov v konaní podaniami adresovanými priamodo   spisu,   ako   aj   podaniami   adresovanými   predsedovi   okresnému   súdu,   predsedovipríslušného krajského súdu, ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Postup okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ popísal takto:„20.11.2013 JUDr. Milan Chovanec - podanie návrhu na súd 06.12.2013 OS Žilina - uznesenie na kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa 03.01.2013 OS   Žilina   -   výzva   na   vyjadrenie   sa   k   návrhu   matky   o   zverenie do výchovy a určenie výživného

03.01.2014 OS Žilina - uznesenie na kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa 11.02.2014 JUDr. Milan Chovanec - vyjadrenie otca k návrhu matky 20.08.2014 JUDr. Milan Chovanec - žiadosť o konanie vo veci 03.12.2014 JUDr. Milan Chovanec - žiadosť o konanie vo veci 20.02.2014 JUDr. Milan Chovanec - sťažnosť na prieťahy v konaní - adresované predsedovi súd

24.03.2015 OS Žilina - Vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v konaní.“

Prieťahy   v   predmetnom   konaní   podľa   sťažovateľa   vznikli   v   dôsledku   nečinnostiokresného súdu v predmetnej veci.

Sťažovateľ   požiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume10 000 €, ktoré odôvodnil predovšetkým

„- dĺžkou celého konania

-   blokovaním   jeho   finančných   prostriedkov   v   hodnote   vymáhanej   pohľadávky v prospech ex. úradu na dobu do rozhodnutia o námietkach

-   najmä   nemožnosť   použiť   svoju   nehnuteľnosť   nedôvodné   zaťaženú   exekútorským záložným právom na zabezpečenie záväzku v peňažnom ústave, čím je vážne ohrozená sociálna existencia rodiny sťažovateľa.

Nevyriešené právne vzťahy sú dôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania, neustáleho a zároveň stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce napätie a právna neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne odráža na jeho zdravotnej pohode.“.

S   ohľadom   na   uvedené   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   vydal   nález,v ktorom   vysloví,   že   jeho   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   bolo   postupomokresného súdu v konaní sp. zn. 9 P 332/2013 porušené, prikáže okresnému súdu konaťv predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   sťažovateľovi   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastupovania pred ústavnýmsúdom v sume 781,30 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013. Kporušeniu základného práva sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu vpredmetnom konaní.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, žecelková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnumožnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v časepodania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosťprijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžuzakladať   záver   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti,   nesporne   patrí   aj   ústavnoprávnyrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnostialebo   rozhodovaní   príslušného   orgánu   verejnej   moci,   posudzovaná   v   kontextes konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a jej prílohami zistil, že konaniev predmetnej veci začalo 20. novembra 2013, okresný súd v ňom následne vykonal prvotnéúkony   spojené   s   podaním   návrhu   (doručenie   návrhu   odporkyni   spolu   s   výzvou   na jejvyjadrenie sa k nemu, ustanovenie kolízneho opatrovníka) a od 11. februára 2014, keď mubolo doručené vyjadrenie odporkyne v predmetnej veci, nevykonal žiadny procesný úkonsmerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej.

Sťažovateľ   podal   20.   februára   2015   sťažnosť   na   prieťahy   podľa   §   62   zákonač. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov adresovanú predsedovi okresného súdu. Okresný súd na ňu reagoval podanímsp. zn. 1 SprS/72/2015 z 24. marca 2015 prostredníctvom svojej podpredsedníčky, ktoráv ňom okrem iného uviedla:

„Dňa 28. 03. 2014, dokedy boli vykonávané procesné úkony bol spis predložený zákonnému sudcovi na nariadenie pojednávania po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy na pojednávanie. V súčasnosti je zákonný sudca na dlhodobej PN. Na základe toho je nutné konštatovať, že sťažnosť je opodstatnená, nakoľko nekoná sa v zmysle § 6 O. s. p., avšak budú zabezpečené opatrenia a zároveň vyvodené dôsledky voči zákonnému sudcovi, pričom spis bude pod dohľadom.“

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   tohto   konania   (viac   ako   18   mesiacov),   ako   ajs prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedina sťažnosť sťažovateľa na prieťahy (doručenú 28. marca 2015) jej opodstatnenosť priznala azároveň prisľúbila prijať osobitný dohľad nad vecou, ústavný súd konštatuje, že argumentysťažovateľa v   čase podania sťažnosti nepreukazujú takú intenzitu porušenia označenéhozákladného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

V súvislosti s týmto záverom navyše ústavný súd poukazuje na to, že podľa jehozistenia bol spis v predmetnej veci 14. apríla 2015 pridelený na vybavenie a rozhodnutienovému zákonnému sudcovi, a to ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ podal svoju sťažnosť už 5.júna 2015 (na poštovú prepravu, pozn.), t. j. len niečo viac ako mesiac po využití tohtoprávneho prostriedku nápravy, na uplatnenie ktorého mal právo. Z uvedeného vyplýva, žepred podaním sťažnosti ústavnému súdu neposkytol okresnému súdu dostatočný časovýpriestor, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou a z tohto pohľadumožno tiež jeho sťažnosť považovať za podanú predčasne.

Vzhľadom   na   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   ústavný   súd   nepovažovaldoterajší postup okresného súdu s prihliadnutím na okolnosti tejto veci za taký, ktorý bysignalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie akoporušenie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2ústavy. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípadezotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   bude   dochádzať   k   zbytočnýmprieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015