SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 312/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Milanom Chovancom, Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnéhosúdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu20. novembra 2013 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletémudieťaťu na čas po rozvode, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 9 P 332/2013 a o ktoromokresný súd dosiaľ nerozhodol.
Sťažovateľ v priebehu predmetného konania opakovane osobne i prostredníctvomprávneho zástupcu žiadal o odstránenie prieťahov v konaní podaniami adresovanými priamodo spisu, ako aj podaniami adresovanými predsedovi okresnému súdu, predsedovipríslušného krajského súdu, ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Postup okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ popísal takto:„20.11.2013 JUDr. Milan Chovanec - podanie návrhu na súd 06.12.2013 OS Žilina - uznesenie na kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa 03.01.2013 OS Žilina - výzva na vyjadrenie sa k návrhu matky o zverenie do výchovy a určenie výživného
03.01.2014 OS Žilina - uznesenie na kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa 11.02.2014 JUDr. Milan Chovanec - vyjadrenie otca k návrhu matky 20.08.2014 JUDr. Milan Chovanec - žiadosť o konanie vo veci 03.12.2014 JUDr. Milan Chovanec - žiadosť o konanie vo veci 20.02.2014 JUDr. Milan Chovanec - sťažnosť na prieťahy v konaní - adresované predsedovi súd
24.03.2015 OS Žilina - Vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v konaní.“
Prieťahy v predmetnom konaní podľa sťažovateľa vznikli v dôsledku nečinnostiokresného súdu v predmetnej veci.
Sťažovateľ požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume10 000 €, ktoré odôvodnil predovšetkým
„- dĺžkou celého konania
- blokovaním jeho finančných prostriedkov v hodnote vymáhanej pohľadávky v prospech ex. úradu na dobu do rozhodnutia o námietkach
- najmä nemožnosť použiť svoju nehnuteľnosť nedôvodné zaťaženú exekútorským záložným právom na zabezpečenie záväzku v peňažnom ústave, čím je vážne ohrozená sociálna existencia rodiny sťažovateľa.
Nevyriešené právne vzťahy sú dôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania, neustáleho a zároveň stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce napätie a právna neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne odráža na jeho zdravotnej pohode.“.
S ohľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupomokresného súdu v konaní sp. zn. 9 P 332/2013 porušené, prikáže okresnému súdu konaťv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi primerané finančnézadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastupovania pred ústavnýmsúdom v sume 781,30 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013. Kporušeniu základného práva sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu vpredmetnom konaní.
Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, žecelková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnumožnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v časepodania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosťprijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžuzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávnyrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnostialebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontextes konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a jej prílohami zistil, že konaniev predmetnej veci začalo 20. novembra 2013, okresný súd v ňom následne vykonal prvotnéúkony spojené s podaním návrhu (doručenie návrhu odporkyni spolu s výzvou na jejvyjadrenie sa k nemu, ustanovenie kolízneho opatrovníka) a od 11. februára 2014, keď mubolo doručené vyjadrenie odporkyne v predmetnej veci, nevykonal žiadny procesný úkonsmerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej.
Sťažovateľ podal 20. februára 2015 sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákonač. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov adresovanú predsedovi okresného súdu. Okresný súd na ňu reagoval podanímsp. zn. 1 SprS/72/2015 z 24. marca 2015 prostredníctvom svojej podpredsedníčky, ktoráv ňom okrem iného uviedla:
„Dňa 28. 03. 2014, dokedy boli vykonávané procesné úkony bol spis predložený zákonnému sudcovi na nariadenie pojednávania po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy na pojednávanie. V súčasnosti je zákonný sudca na dlhodobej PN. Na základe toho je nutné konštatovať, že sťažnosť je opodstatnená, nakoľko nekoná sa v zmysle § 6 O. s. p., avšak budú zabezpečené opatrenia a zároveň vyvodené dôsledky voči zákonnému sudcovi, pričom spis bude pod dohľadom.“
Vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania (viac ako 18 mesiacov), ako ajs prihliadnutím na skutočnosť, že podpredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedina sťažnosť sťažovateľa na prieťahy (doručenú 28. marca 2015) jej opodstatnenosť priznala azároveň prisľúbila prijať osobitný dohľad nad vecou, ústavný súd konštatuje, že argumentysťažovateľa v čase podania sťažnosti nepreukazujú takú intenzitu porušenia označenéhozákladného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.
V súvislosti s týmto záverom navyše ústavný súd poukazuje na to, že podľa jehozistenia bol spis v predmetnej veci 14. apríla 2015 pridelený na vybavenie a rozhodnutienovému zákonnému sudcovi, a to ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ podal svoju sťažnosť už 5.júna 2015 (na poštovú prepravu, pozn.), t. j. len niečo viac ako mesiac po využití tohtoprávneho prostriedku nápravy, na uplatnenie ktorého mal právo. Z uvedeného vyplýva, žepred podaním sťažnosti ústavnému súdu neposkytol okresnému súdu dostatočný časovýpriestor, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou a z tohto pohľadumožno tiež jeho sťažnosť považovať za podanú predčasne.
Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažovaldoterajší postup okresného súdu s prihliadnutím na okolnosti tejto veci za taký, ktorý bysignalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie akoporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude dochádzať k zbytočnýmprieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015