SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 312/2014-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Markom, Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Budatínska 47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 41/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Markom, Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Budatínska 47, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 41/2011.
Zo sťažnosti vyplýva: „Dňa 09.11.2010 bol sťažovateľom podaný návrh na vydanie platobného rozkazu... Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 18.01.2011, pričom tento bol z dôvodu podaného odporu... 04.02.2011 zrušený.
Prvé pojednávanie bolo nariadené na deň 16.12.2011 (cca. 10 mesiacov po podaní odporu), pričom pojednávania sa zúčastnili obe sporové strany. Druhé pojednávanie sa uskutočnilo 17.04.2012, tretie pojednávanie bolo vytýčené na 21.09.2012, neuskutočnilo sa z dôvodu na strane odporcu. Štvrté pojednávanie bolo vytýčené na 22.01.2013, piate pojednávanie bolo vytýčené na 28.05.2013 a šieste pojednávanie bolo vytýčené na 22.11.2013, t.j. 6 mesiacov po vytýčení predošlého pojednávania.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Pezinok nepostupoval v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania veci a už vôbec nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale svojou nečinnosťou vytvoril procesné prekážky riadneho výkonu rozhodovacích právomocí.
Pri zohľadnení obsahu návrhu ako aj vyjadrení odporcu je možné konštatovať, že právna vec, ktorá je predmetom súdneho konania sp.zn.: 33 Cb 41/2011 nie je po skutkovej ani právnej stránke natoľko zložitá, aby išlo o zrejme komplikovaný prípad, ktorý v sebe zahŕňal posúdenie viacerých právnych predpisov a už vôbec nie aplikáciu medzinárodného práva. Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Pezinok bolo porušené jeho právo pred súdom bez zbytočných prieťahov, čo v konečnom dôsledku malo za následok zásah do jeho ústavne garantovaných práv.“
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že k porušeniu jej práv malo dôjsť postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), pričom odôvodňuje porušenie svojich práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). K namietanému porušeniu označených práv malo dôjsť nedostatočným odôvodnením rozsudku najvyššieho súdu a tiež svojvôľou najvyššieho súdu pri rozhodovaní.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo spoločnosti GLOBE International LTD, s.r.o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 41/2011 porušené bolo.
2. Spoločnosti GLOBE International LTD, s.r.o... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré jej je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť spoločnosti GLOBE International LTD, s.r.o. trovy konania tak, ako budú v konaní vyčíslené, na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 41/2011.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06).
Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 33 Cb 41/2011 zistil, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 33 Cb 41/2011 z 24. januára 2014. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už iba vykonával úkony súvisiace s odvolaním podaným sťažovateľkou proti rozsudku okresného súdu. Spis bol Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky predložený 2. mája 2014. Sťažovateľka namietala prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Pokiaľ sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti namieta aj porušenie základného práva podľa 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom, ku ktorému malo dôjsť nedostatočným odôvodnením rozsudku najvyššieho súdu a svojvôľou pri rozhodovaní, ústavný súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní je viazaný petitom sťažnosti, v ktorom však sťažovateľka namieta iba porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 41/2011. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia sťažnosti vôbec nie je zrejmé, o aký rozsudok najvyššieho súdu ide (spisová značka, číslo konania, pozn.) a aká je príčinná súvislosť medzi rozsudkom najvyššieho súdu a porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, ústavný súd túto časť sťažnosti nepovažoval ani za súčasť argumentácie vo vzťahu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2014