znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 312/2010-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   februára   2011 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť P. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 76/06, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 76/06   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 76/06 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume   1 500 (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   P.   S.   p r   i z n   á v   a   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume   454,96 (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú   j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. D., DrSc., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) I. ÚS 312/2010-15 zo 7. septembra 2010 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť P. S. (ďalej len,,sťažovateľ“) z 11. januára 2010, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 76/06.

2.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   konanie   pred   okresným   súdom   sa   začalo návrhom sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol okresnému súdu doručený 31. marca 2006. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom z 20. júna 2006, proti ktorému podal žalovaný odpor. Ďalej sťažovateľ uviedol, že okresný súd vo veci vykonal niekoľko   pojednávaní (18.   októbra   2006,   13.   decembra 2006   a 9.   marca   2007),   pričom podľa sťažovateľa išlo o,,... neuvážené, chaotické úkony, ktoré pravdepodobne mali slúžiť iba na predstieranie činnosti súdu a jeho záujmu o vec“. Na pojednávanie 18. októbra 2006 sťažovateľ súdom ani nebol predvolaný. Podľa sťažovateľa ,,V súčasnosti je ustanovený znalec,   ktorý   zásadne   prekročil   súdom   ustanovenú   lehotu   pre   vyhotovenie   znaleckého posudku... konanie pred okresným súdom fakticky spočíva.“.

3. Predmetom sporu je vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 664, 81 € (20 028 Sk), ktoré žalovaný mal dosiahnuť tak, že žalobcovi vyhotovil dioptrické okuliare nepoužiteľné pre žalobcu. Sťažovateľ doložil súdu znalecký posudok Výskumného ústavu súdnej   optiky,   s.   r.   o.,   č.   096/12/14/2005,   z   ktorého   vyplýva,   že „vada   dioptrických okuliarov   spočíva   v   materiále   (okuliarové   rámy   a   korekčné   šošovky),   ktorý   nespĺňa požiadavky platnej právnej úpravy a v ich vyhotovení. Inak povedané, žalovaný v spore 21C 76/06 nesmel vyhotoviť okuliare z materiálu, ktorý použil a mal ich vyhotoviť tak, aby zodpovedali   zdravotnému   stavu   sťažovateľa   diagnostikovaného   ošetrujúcim   odborným lekárom.“.

4.   K priebehu   konania   sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že ,,...   27.   februára   2008   bol ustanovený znalec odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Oftalmológia MUDr. M. H., CSc., aby vykonal vyšetrenie sťažovateľa a určil, aké dioptrické okuliare potrebuje. Okresný súd   vo   výroku   rozhodnutia   neustanovil   znalcovi   lehotu   pre   vypracovanie   znaleckého posudku. Znalec MUDr. H., CSc. znalecký posudok v súdom ustanovenej lehote nepredložil. Okresný súd po uplynutí lehoty na vyhotovenie znaleckého posudku znalca neurgoval. Súd celkom   nečinne   vyčkal   dokiaľ   znalec   s   výrazným   oneskorením   na   jeseň   2008   posudok predložil súdu. Okresný súd dňa 10.2.2009 ustanovil ďalšieho znalca, a to znalca z odboru Optika,   odvetvie   Fyziologická   optika   Ing.   J.   M.   s   úlohou   určiť,   či   bifokálne   okuliare zhotovené   odporcom   pre   navrhovateľa   zodpovedajú   výsledkom   vyšetrenia   z   hľadiska správnej hodnoty dioptrií, vycentrovania skiel, prípadne ďalších parametrov potrebných pre ich riadne užívanie. Okresný súd určil znalcovi Ing. J. M. lehotu 40 dní na vypracovanie písomného   znaleckého   posudku   a   jeho   doručenie   súdu.   Znalec   Ing.   J.   M.   požiadal sťažovateľa o osobné stretnutie za účelom odovzdania dioptrických okuliarov, ktoré má znalecky posúdiť dňa 1. mája 2009. Stretnutie na znalcom určenom mieste na parkovisku nákupného   strediska   v D.   sa   uskutočnilo   v   súlade   s   požiadavkami   znalca.   Súdom ustanovený znalec odniesol okuliare so sebou, dosiaľ ich sťažovateľovi nevrátil, hoci ide o zdravotnú pomôcku.“.

5. Sťažovateľ vidí zbytočné prieťahy aj v postupe súdu v súvislosti s ustanovovaním znalcov, keď uvádza:,,Okresný súd spor technologickej povahy, ktorého skutková podstata spočíva v otázke vhodnosti materiálu použitého na vyhotovenie dioptrických okuliarov a správnosti   vyhotovenia   okuliarov   pre   sťažovateľa   bez   ohľadu   na   znenie   žaloby preorientoval   na   zdravotnícky   spor   o   stave   zraku   sťažovateľa.   Túto   zmenu   v   právnej orientácii sporu súd vykonal oneskorene... Zdravotný stav je súborom premenných veličín, ktoré sú pravdepodobnostne (stochasticky) determinované. Nemožno s istotou predvídať, či nastanú a ak nastanú, kedy nastanú. Zhodné platí pre spätné určovanie okamihu, v ktorom nastali. V okolnostiach prípadu to má za následok, že medicínsky je nemožné spätne určiť, aký bol zdravotný stav zraku sťažovateľa, a teda aké okuliare potreboval v minulosti, na jar roku 2006, keď vznikol súdny spor, či mu žalovaný vyhotovil dioptrické okuliare podľa nálezu očnej lekárky, ktorá nesprávne diagnostikovala stav sťažovateľovho zraku, alebo či nález   očnej   lekárky   bol   správny   a   žalovaný   vyhotovil   dioptrické   okuliare   v   rozpore   s odborným nálezom ošetrujúcej očnej lekárky. Plynutie času v okolnostiach prípadu pôsobí ako negatívny faktor pôsobiaci proti možnosti urobiť také znalecké zistenie. V roku 2010, ale ani predtým roku 2009, nebolo možné v súlade s poznaním lekárskej vedy očakávať podanie znaleckého posudku preukazujúceho stav sťažovateľovho zraku na začiatku roku 2006. Sťažovateľ na túto okolnosť Okresný súd Bratislava II márne upozorňoval. Okresný súd   zbytočným   ustanovením   znalca,   o   ktorom   bolo   vopred   zrejmé,   že   v   rozsahu   svojej odbornosti nemôže prispieť k objasneniu veci, urobil rutinný úkon, ktorým zdanlivo urobil krok   vpred,   ale   ktorým v okolnostiach prípadu spôsobil   zbytočný prieťah,   predĺžil stav právnej neistoty, ktorej odstránenie sťažovateľ od súdu očakáva. Po ustanovení znalca, ktorému odbornosť neumožňuje prispieť k objasneniu veci opakovane postupoval spôsobom znamenajúcim   porušenie   sťažovateľovho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, lebo sa nezaujímal o činnosť znalca. Okresný súd namiesto toho, aby zároveň s ustanovením znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia ustanovil aj znalca z odboru Optika,   odvetvie Fyziologická   optika,   vyčkal   jeden kalendárny   rok (2008)   a   až potom tohto znalca ustanovil. Sťažovateľ aj tento postup súdu označuje za nesprávny postup neprimeraný zásade iura novit curia, a preto ho označuje za jeden z početných zbytočných prieťahov v konaní.“

6.   Sťažovateľ   poukázal   taktiež   na   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   pred   okresným súdom,   ktorú   adresoval   predsedníčke   okresného   súdu   25.   marca   2009.   Predsedníčka okresného   súdu   v prípise   z 26.   marca   2009   konštatovala,   že   sťažnosť   sťažovateľa   na prieťahy v konaní nemožno prešetriť, pretože spis bol 9. marca 2009 zaslaný znalcovi Ing. J. M. pre účely vypracovania znaleckého posudku. Taktiež uviedla, že po vrátení spisového materiálu   a vypracovaní   znaleckého   posudku   prešetrí   sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy v konaní. Sťažovateľ sťažnostnú argumentáciu uzavrel tým, že 4. januára 2010 konajúci okresný súd prostredníctvom zamestnankyne informačnej kancelárie informoval zástupkyňu sťažovateľa, že spis na súde nie je, pretože sa ešte nachádza u znalca. Sťažovateľ v tejto súvislosti taktiež uviedol, že nenašiel dôkaz preukazujúci alebo aspoň naznačujúci, že súd urobil voči znalcovi akýkoľvek úkon smerujúci k splneniu uznesenia o ustanovení znalca alebo aspoň k vráteniu spisu.  

7.   Ústavnoprávna   argumentácia   sťažovateľa   smeruje   k poukázaniu   na   vybranú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa namietaného porušenia   označeného   práva.   V petite   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo, a aby prikázal okresnému súdu, aby v jeho veci upustil   od   ďalšieho   porušovania   jeho   označeného   práva.   Žiadal   priznať   aj   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 960 € (aj s ohľadom na význam sporu pre sťažovateľa) a náhradu trov konania.

II.

8. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu   kompletný   spisový   materiál.   Predsedníčka   okresného   súdu   výzvu   prevzala   22. novembra   2010,   avšak   vyjadrenie   k prijatej   sťažnosti   zaslala   až   20.   januára   2011   na urgenciu ústavného súdu. Vo vyjadrení   uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci, a navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a nepriznal sťažovateľovi požadované finančné zadosťučinenie. K priebehu konania uviedla, že ,,... 19. augusta 2010 bol   spis   zaslaný   znalcovi   Ing.   J.   H.,   ktorému   bola   uložená   40   –   dňová   lehota   na vypracovanie   znaleckého   posudku.   Dňa   7.12.2010   súd   urgoval   znalca   na   jeho vypracovanie,   resp.   oznámenie   dôvodov,   pre   ktoré   znalecký   posudok   ešte   nebol vypracovaný.   Znalecký   posudok   nebol   vypracovaný   z dôvodu,   že   pôvodne   ustanovený znalec Ing. J. M., ktorý prevzal predmet znaleckého skúmania – okuliare značky G., zomrel. Z oznámenia   dediča   znalca   súd   zistil,   že   v pozostalosti   po   znalcovi   sa   tieto   okuliare nepodarilo nájsť. Z uvedeného dôvodu, a to v dôsledku absencie predmetu skúmania súd upustil od vypracovania znaleckého posudku. S poukazom na uvedené nastali v postupe súdu   pri   nariadení   znaleckého   dokazovania   nepredvídateľné   skutočnosti,   ktoré   nebolo v moci   tunajšieho   súdu   ovplyvniť.   Ako   vyplýva   z priloženého   spisu,   súd   vo   veci   konal plynule, časové úseky medzi jednotlivými úkonmi, nariadením pojednávania a znaleckého dokazovania boli determinované požiadavkami účastníkov a navrhnutých dôkazov,   ktoré bolo potrebné vo veci vykonať.“.  

9. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 5. októbra 2010 doplnil sťažnosť o okolnosti, ktoré v priebehu konania nastali po podaní sťažnosti. Zvýraznil, že za zbytočný prieťah považuje obdobie od 10. februára 2009 (ustanovenie znalca Ing. J. M.) do konca septembra 2010. Keďže znalec Ing. J. M. zomrel a okrem neho pravdepodobne nikto nemá vedomosť o tom, kde sa predmet znaleckého skúmania nachádza, nový znalec Ing. J. H. nemá možnosť splniť znaleckú úlohu. Ďalej sťažovateľ uviedol: ,,Nečinnosť súdu, jeho nezáujem o vyhotovenie znaleckého posudku Ing. J. M. po uplynutí lehoty, ktorú mu súd ustanovil   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   má   v okolnostiach   prípadu   osobitne katastrofálny   dôsledok.   Sťažovateľ,   ktorý   v konaní   pred   súdom   uplatnil   svoje   právo, nesprávnym   postupom   súdu   v niektorých   okamihoch   konania   spojeným   s nezáujmom a nečinnosťou   súdu   v iných   okamihoch   konania   s vysokou   pravdepodobnosťou   stratil možnosť domôcť sa svojho práva, lebo súd alebo súdom ustanovený znalec stratil predmet konania, a preto nemá možnosť zistiť vecnú správnosť žalobcovho tvrdenia.“ Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca sťažovateľa v prípise datovanom 7. decembra 2010 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

10. Po posúdení obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu, sťažnosti a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri   základné   kritériá   sú   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00, alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Napokon ústavný súd taktiež   prihliada   v   konkrétnom prípade na čas trvania konania (napr. I. ÚS 92/97, II. ÚS 21/01), resp. na celkovú dĺžku konania (III. ÚS 123/02).

13. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo predmetom skúmania ústavného súdu, či postupom okresného súdu v konaní o právnej veci sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.

Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:Dňa 31. marca 2006 - podanie žaloby na súde. Dňa 23. mája 2006 - výzva súdu na odstránenie vád žaloby: odstránené podaním z 13. júna 2006.

Dňa 20. júna 2006 - vydaný platobný rozkaz.Dňa 19. júla 2006 - odpor žalovaného proti platobnému rozkazu.Dňa 26. júla 2006 - nariadený termín pojednávania na 18. október 2006.Dňa   18.   októbra   2006   -   pojednávanie   odročené   na   13.   december   2006   (aj   pre neprítomnosť žalobcu, ktorý nebol predvolaný).

Dňa   11.   decembra   2006   -   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   o odročenie pojednávania určeného na 13. december 2006 (k jej žiadosti sa pripojil sťažovateľ podaním doručeným súdu 13. decembra 2006).

Dňa 26. januára 2007 - nariadený termín pojednávania na 9. marec 2007.Dňa 9. marca 2007 - pojednávanie, na ktorom súd uložil zástupkyni sťažovateľa poriadkovú pokutu 2 000 Sk a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie.

Dňa 12. marca 2007 - do spisu doručené odvolanie zástupkyne sťažovateľa proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty (odvolanie doručené následne aj 20. apríla 2007).Dňa 14.   marca   2007 -   do   spisu   doručená   námietka   zaujatosti   konajúcej   sudkyne podaná sťažovateľom, súdny poplatok za námietku zaujatosti zaplatený 17. apríla 2007.Dňa   11.   mája   2007   -   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len,,krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní a o podanej námietke zaujatosti.

Dňa 5. decembra 2007 - okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 8 Co 231/07, 8 NcC 6/07 z 31. júla 2007, ktorým bolo rozhodnuté, že konajúca sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci a uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo potvrdené.

Dňa 27. februára 2008 - uznesenie okresného súdu o ustanovení znalca z odboru Zdravotníctva a farmácie, odvetvia Oftalmológie (očného lekárstva) MUDr. M. H., CSc.   Dňa   20.   marca   2008   -   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa   nazvané ,,Návrh na zmenu znalca“, z obsahu ktorého vyplýva nesúhlas sťažovateľa s ustanovením znalca z uvedeného odboru a odvetvia a žiadosť o ustanovenie znalca, ktorý bude spôsobilý posúdiť   kvalitu   práce   a použitých   materiálov,   z ktorých   žalovaný   vyhotovil   dioptrické okuliare pre sťažovateľa.

Dňa 17. apríla 2008 - krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o odvolaní (návrh na zmenu znalca okresný súd posúdil podľa obsahu ako odvolanie).

Dňa   6.   mája   2008   -   krajský   súd   vracia   spis   okresnému   súdu   ako   bezdôvodne predložený (podľa krajského súdu nejde o odvolanie, ale o námietku proti znalcovi). Dňa 26. mája 2008 - uznesenie okresného súdu, ktorým bola námietka sťažovateľa (proti osobe znalca) zamietnutá.

Dňa   24.   septembra   2008   -   uznesenie   okresného   súdu   o   zrušení   uznesenia o ustanovení znalca MUDr. M. H., CSc. (pretože nepreberal zásielky súdu) a o ustanovení znalca z odboru Zdravotníctva a farmácie, odvetvia Oftalmológie (očného lekárstva) MUDr. M. F.Dňa 25. októbra 2008 - znalec MUDr. M. F. vyhotovil znalecký posudok.Dňa   21.   novembra   2008   -   výzva   súdu   zástupcom   účastníkov   na   vyjadrenie k znaleckému posudku.

Dňa 16. decembra 2008 - okresnému súdu doručené vyjadrenie zástupcu žalovaného, zástupkyňa sťažovateľa nereagovala.

Dňa 10. februára 2009 - uznesenie okresného súdu o ustanovení znalca z odboru optiky, odvetvia fyziologickej optiky Ing. J. M. (lehota pre znalca 40 dní).

Dňa 10. marca 2009 - znalec prevzal spis osobne na okresnom súde. Dňa 2. apríla 2009 - znalec mailom žiada súd o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku do 22. apríla 2009.

Dňa 27. mája 2009 - znalec mailom žiada súd o strpenie, snaží sa posudok ukončiť čo najskôr.

Dňa 14. januára 2010 - súd mailom žiada znalca o oznámenie prekážky, pre ktorú znalecký posudok nebol ešte vyhotovený.

Dňa 4. mája 2010 - súd písomne žiada znalca o oznámenie, či už odpadla prekážka, pre ktorú znalecký posudok nebol ešte vyhotovený.

Dňa 18. mája 2010 - okresnému súdu spätne doručená neprevzatá zásielka určená znalcovi s oznámením pošty, že adresát zomrel.  

Dňa 20. mája 2010 - okresný súd žiada súd konajúci o dedičstve o oznámenie okruhu dedičov po nebohom znalcovi.

Dňa 7. júna 2010 - okresnému súdu doručené oznámenie notára prerokúvajúceho dedičstvo, z ktorého vyplýva, že znalec zomrel 26. januára 2010.

Dňa 27. júla 2010 - syn znalca doručil okresnému súdu súdny spis. Dňa 29. júla 2010 - uznesenie okresného súdu o ustanovení znalca z odboru optiky, odvetvia fyziologickej optiky Ing. J. H.

Dňa 19. augusta 2010 - znalec prevzal spis osobne na okresnom súde.Dňa 22. septembra 2010 - znalec žiada okresný súd o predloženie posudzovaných okuliarov.

Dňa 2. decembra 2010 - syn Ing. J. M. oznamuje okresnému súdu, že okuliare značky Giotto, bifokálne, sa v jeho pozostalosti nenašli.

Dňa 7. decembra 2010 - súd oznamuje Ing. H., že predmet znaleckého skúmania sa nepodarilo nájsť a žiada ho o zaslanie súdneho spisu.

Dňa 14. decembra 2010 - znalec doručil spis súdu.

14.   Po   posúdení   chronológie   konania   v právnej   veci   sťažovateľa   z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje nasledovné:

14.1 Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľa je v podstate bežnou občianskoprávnou vecou, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Ide o obvyklý spotrebiteľský spor, ktorého základom je uplatňovanie   nárokov   kupujúceho   z vád   tovaru   pri   kúpnej   zmluve.   Ústavný   súd   teda v právnej veci sťažovateľa nezistil žiadne indikátory zvýšenej skutkovej či právnej zložitosti veci.

14.2 Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil určité okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, pretože nimi čiastočne prispel   k prieťahom   v predmetnom   konaní.   Išlo   jednak   o   (ospravedlnenú)   neúčasť   na pojednávaní 13. decembra 2006, v dôsledku čoho sa ďalšie pojednávanie konalo 9. marca 2007, ako aj o postup sťažovateľa po pojednávaní 9. marca 2007. Sťažovateľova námietka zaujatosti, ako aj odvolanie jeho zástupkyne proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, viedli k tomu, že spis sa od 11. mája 2007 do 5. decembra 2007 (takmer sedem mesiacov) nachádzal na krajskom súde. V tomto období teda okresný súd nijak nemohol ovplyvniť dĺžku konania v právnej veci sťažovateľa, pretože spis bol na nadriadenom   súde.   Tieto   úkony   sťažovateľa,   ktorých   realizácia   bola   jeho   procesným oprávnením   (resp.   oprávnením   jeho   zástupkyne),   však   nemohli   zásadným   spôsobom ovplyvniť celkovú dĺžku konania pred okresným súdom.  

14.3 V postupe okresného súdu v právnej veci sťažovateľa zistil ústavný súd viaceré obdobia nečinnosti, ktoré v kontexte celkovej dĺžky (jednoduchého) konania pred okresným súdom   vedú   k jednoznačnému   záveru   o porušení   práv   sťažovateľa   garantovaných   mu ústavou. Na ťarchu okresného súdu boli ústavným súdom posúdené najmä tieto obdobia jeho nečinnosti:

- od 26. júla 2006, keď bolo nariadené pojednávanie na 18. október 2006, na ktoré súd opomenul predvolať sťažovateľa ako žalobcu, do 13. decembra 2006, na kedy bolo nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré sa nekonalo pre ospravedlnenie sťažovateľa a jeho zástupkyne.

- od   27. februára 2008,   keď   bol   ustanovený   znalec   z   odvetvia oftalmológie MUDr. M. H., CSc., do 24. septembra 2008, keď bol uznesením ustanovený nový znalec MUDr. M. F. Aj napriek tomu, že okresný súd v uvedenom období vykonal určité procesné úkony,   tieto   nesmerovali   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   pričom tolerovanie pasivity prvého ustanoveného znalca tiež ide na vrub okresnému súdu (m. m. II. ÚS 10/01).

- od 20. apríla 2009, keď znalcovi Ing. J. M. uplynula určená lehota na predloženie znaleckého posudku, do 20. mája 2010, keď okresný súd žiadal súd konajúci o dedičstve o oznámenie okruhu dedičov po nebohom znalcovi. Napriek tomu, že znalec zomrel už 26. januára 2010, zbytočné prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou okresného súdu trvali až do 20. mája 2010. Od 27. mája 2009 (znalec mailom žiadal ďalšie predĺženie lehoty na predloženie posudku) do 14. januára 2010 okresný súd neurobil vo vzťahu k znalcovi žiaden úkon,   ktorým   by   prispel   k jeho   riadnemu   konaniu,   čo   možno   označiť   ako   neprípustnú toleranciu   jeho   pasivity   (m.   m.   II.   ÚS   10/01).   Ani   v období   po   14.   januári   2010   však okresný súd neurobil žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Vzhľadom   na to,   že   už v tomto období   konanie na súde   trvalo viac ako tri   roky,   bolo povinnosťou   súdu   vystupovať   proti   ustanovenému   znalcovi   spôsobom   zabezpečujúcim riadne   plnenie   jeho   znaleckých   povinností.   Mailom   zaslané   výzvy   okresného   súdu   na oznámenie prekážok v postupe znalca (27. mája 2009 a 14. januára 2010) nevyhodnotil ústavný   súd   v okolnostiach   prípadu   ako   efektívny   prostriedok   na   odstránenie   prekážok v konaní.

15. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam o (ne)potrebnosti vykonania nariadeného znaleckého dokazovania je ústavný súd zdržanlivý. Akékoľvek vyjadrenie ústavného súdu by bolo predčasné, keďže vec na okresnom súde nie je rozhodnutá a prvotne prislúcha okresnému súdu, aby vykonané dôkazy vyhodnotil (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku), z hľadiska ich významu pre rozhodnutie vo veci.

16.   V záujme   objektívneho   pohľadu   na   vec   ústavný   súd   dodáva,   že   v konaní   sa vyskytli   určité   objektívne   skutočnosti,   ktoré   prispeli   k dĺžke   konania,   a nebolo v možnostiach okresného súdu im zabrániť (napr. spomenutá smrť znalca). V konečnom dôsledku   je   však   z ústavného   pohľadu   neprípustné,   aby   banálna   spotrebiteľská   žaloba, ktorou žalobca na súde uplatňuje svoje nároky z vadného tovaru, nebola rozhodnutá aspoň prvostupňovým súdom takmer štyri roky po podaní žaloby (ku dňu podania sťažnosti; ku dňu rozhodnutia ústavného súdu je to takmer päť rokov a vec stále nie je rozhodnutá). V tomto smere objektívnu zodpovednosť za celkovú dĺžku konania nesie okresný súd, ktorý napriek tomu, že vo veci urobil množstvo úkonov (pozri už uvedené), nebol schopný vec v tak dlhej dobe rozhodnúť bez toho, aby na dĺžku konania mali zásadnejší vplyv jeho účastníci a ich procesné úkony. Ako konštatuje aj sťažovateľ v podaní, ktorým doplnil svoju sťažnosť, nečinnosť okresného súdu v spojení so smrťou znalca, a tým vyvolanou stratou predmetu znaleckého skúmania podstatne sťažili súdu konanie vo veci, keďže dnes už je nemožné   odborne   zodpovedať   otázky   kladené   znalcom   z odboru   optiky,   odvetvia fyziologickej optiky.

17.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   zistené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu v kontexte   s celkovou   dĺžkou   jednoduchého   občianskoprávneho   konania   v právnej   veci sťažovateľa sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neospravedlniteľné. Ústavný súd preto v bode 1 výroku tohto nálezu vyslovil, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod   sp.   zn.   21   C   76/06   porušil základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a v bode   2   výroku   nálezu   prikázal okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

18.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uplatnil   a odôvodnil   aj   svoj   návrh   na   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   1 960   €,   ktorý   neskôr   vzhľadom   na pokračujúce   zbytočné   prieťahy   zvýšil   na   2 160   €.   Z doterajšej   rozhodovacej   činnosti ústavného   súdu   vyplýva,   že   primerané   finančné   zadosťučinenie   ústavný   súd   spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Navrhovanú výšku však ústavný súd aj vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru nepovažoval za primeranú, a preto priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti a potreby zavŕšenia ochrany jeho práv primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku nálezu). Táto výška podľa   ústavného   súdu   primerane   vyjadruje   ujmu   sťažovateľa   spôsobenú   jeho   právnou neistotou   vzhľadom   na   predmet   konania   a   jeho   význam   pre   neho   samotného.   Taktiež zohľadňuje aj skutočnosť, že k dĺžke konania v malej miere prispel aj samotný sťažovateľ (resp. jeho zástupkyňa).

19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa (bod 4 výroku   nálezu).   S poukazom   na § 20   ods.   3   a   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov, ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom   v sume 454,96 (3   úkony   právnej   pomoci   po 120,23   €,   t.   j.   prevzatie   a príprava   zastúpenia, sťažnosť na ústavnom   súde,   doplnenie sťažnosti   podané ústavnému súdu,   3 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,21 € a 19 % DPH - 72,64 €). Priznanú náhradu trov konania je okresný   súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011