znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 312/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. I. F., CSc., B., Ing. M. B., B., a G. A., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Obvodného pozemkového   úradu   v   Trenčíne   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   H/2007/00087   a   jeho rozhodnutím zo 16. mája 2007, postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Sp 32/2007 a jeho rozsudkom z 27. novembra 2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 40/2008 a jeho rozsudkom zo 16. júla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. I. F., CSc., Ing. M. B. a G. A. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra 2009 doručená sťažnosť MUDr. I. F.,   CSc.,   B., Ing. M. B., B., a G. A., B. (ďalej len „sťažovateľky“),   ktorá   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   10.   septembra   2009   a   ktorou namietali porušenie svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného   pozemkového   úradu   v T.   (ďalej   len   „obvodný   pozemkový   úrad“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. H/2007/00087 a jeho rozhodnutím č. k H/2007/00087-035 zo 16. mája 2007   (ďalej   aj   „rozhodnutie   zo   16.   mája   2007“   alebo   „rozhodnutie   obvodného pozemkového úradu“), postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Sp 32/2007 a jeho rozsudkom č. k. 13 Sp 32/2007-24 z 27. novembra   2007   (ďalej   aj   „rozsudok   z   27.   novembra   2007“   alebo   „rozsudok   krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 40/2008 a jeho rozsudkom zo 16. júla 2008 (ďalej aj „rozsudok zo 16. júla 2008“ alebo „rozsudok najvyššieho súdu“).

Sťažovateľky v sťažnosti uviedli:„Dňa 16. 5. 2007 vydal Obvodný pozemkový úrad v T., ktorý konal v našej veci o uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., k pozemku pôvodne zapísaného v PK vl. č. 355, ako parc. č. 2240/2, k. ú. B. n. B., rozhodnutie podľa ktorého, ako navrhovatelia a žiadatelia o navrátenie vlastníctva k pozemku nespĺňame podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. c, m/ cit. zák. a z tohto dôvodu sa nám   nenavracia   vlastníctvo   k   označenému   pozemku,   ani   sa   nám   nepriznáva   právo   za náhradu za označený pozemok.

Na základe nami podaného návrhu na preskúmanie potvrdil Krajský súd v Trenčíne rozsudkom   vydaným   27.   11.   2007,   č.   13Sp/32/2007-24,   predchádzajúce   rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v T...

Na základe odvolania podaného sťažovateľmi proti rozsudku súdu prvého stupňa z 10.   1.   2008,   rozhodol   Najvyšší   súd   SR   svojím   rozsudkom   zo   16.   7.   2008,   sp.   zn. 6 Sžo/40/2008 tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 11. 2007, č. k.   13Sp/32/2007-24.   V   odôvodnení   Najvyšší   súd   SR   uviedol,   že   sa   stotožnil   s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu...

rozsudok vydaný NS SR dňa 16. 7. 2008, č. 6Sžo/40/2008, nebol doposiaľ doručený samotným   sťažovateľom,   ako   účastníkom   konania,   iba   ich   zástupcovi,   ktorý   nie   je advokátom. V danom prípade nebol zachovaný zákonný postup pre doručenie rozsudku určený prísl. ust. O. s. p. v dôsledku nesprávneho postupu Najvyššieho súdu SR...“

Sťažovateľky uviedli podrobnú argumentáciu, v čom vidia nesprávnosť právnych a skutkových záverov v rozhodnutí obvodného pozemkového úradu, v rozsudku krajského súdu a rozsudku najvyššieho súdu.

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo účastníka MUDr. I. F., Csc., Ing. M. B. a G. A. podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v T. zo 16. 5. 2007, č. H/2007/00087-035...   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trenčíne   zo   27.   11.   2007   č.   13 Sp/32/2007-24...   rozsudkom Najvyššieho súdu SR   zo 16.   7.   2008,   č.   6 Sžo/40/2008...   a konaniami, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudkov porušené bolo.

2.   Rozhodnutie   Obvodného   pozemkového   úradu   v T.   zo   16.   5.   2007, č. H/2007/00087-035,   rozsudok   Krajského   súdu   v   Trenčíne   zo   27.   11.   2007 č. 13Sp/32/2007-24,   rozsudok   Najvyššieho   súdu   SR   zo   16.   7.   2008,   č.   6Sžo/40/2008   sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Obvodnému pozemkovému úradu v T.

3. Obvodnému pozemkovému úradu v T. sa zakazuje v konaní č. H/2007/00087 o navrátenie   vlastníctva,   alebo   priznanie   finančnej   náhrady   navrhovateľom   za   odňaté nehnuteľností,   pokračovať   v   porušovaní   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu patriacom navrhovateľom MUDr. I. F., Csc., Ing. M. B. a G. A.

V prípade ak Ústavný súd dospeje k záveru, že nedoručením rozsudku Najvyššieho súdu SR navrhovateľom bolo porušené základné právo sťažovateliek podľa čl. 46 ústavy na spravodlivý súdny proces a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, sťažovateľky navrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky alternatívne vydal nález:

1. Základné právo účastníka MUDr. I. F., Csc., Ing. M. B. a G. A. podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR v konaní č. 6Sžo/40/2008, či postupom Krajského súdu v Trenčíne pri doručovaní rozsudku Najvyššieho súdu SR vydaného dňa 16. 07. 2008 č. 6Sžo/40/2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 27. 11. 2007 č. 13Sp/32/2007-24 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Trenčíne sa ukladá doručiť rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa   16.   07.   2008   č.   6Sžo/40/2008,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok   Krajského   súdu v Trenčíne zo 27. 11. 2007 č. 13Sp/32/2007-24 MUDr. I. F., Csc. B., Ing. M. B., B. a G. A., B.“

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd ich sťažnosť prerokoval prednostne.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, III. ÚS 124/04).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateliek podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   obvodný   pozemkový   úrad   v   konaní vedenom o reštitučných nárokoch uplatnených sťažovateľkami rozhodnutím zo 16. mája 2007 nevyhovel týmto reštitučným nárokom.

Na   základe   opravného   prostriedku   podaného   sťažovateľkami   proti   rozhodnutiu obvodného   pozemkového   úradu   zo   16.   mája   2007   predmetné   rozhodnutie   preskúmal krajský súd a rozsudkom z 27. novembra 2007 ho potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu z 27. novembra 2007 podali sťažovateľky odvolanie, na základe ktorého predmetný rozsudok preskúmal najvyšší súd a rozsudkom zo 16. júla 2008 ho potvrdil.

Sťažovateľky   namietali   porušenie   svojich   základných   a   iných   práv   postupom obvodného   pozemkového   úradu   v   konaní   vedenom   pod   č.   j.   H/2007/00087   a   jeho rozhodnutím zo 16. mája 2007, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Sp   32/2007   a   jeho   rozsudkom   z   27.   novembra   2007   a   postupom   najvyššieho   súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 40/2008 a jeho rozsudkom zo 16. júla 2008.

1. K namietanému porušeniu základných a iných práv postupom a rozhodnutím obvodného pozemkového úradu a postupom a rozsudkom krajského súdu

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetnou   sťažnosťou   sťažovateľky napadli   postup   a   rozhodnutie   obvodného   pozemkového   úradu   aj   postup   a   rozsudok krajského súdu. Avšak vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup a rozhodnutie obvodného pozemkového úradu zo 16. mája 2007, pretože tento bol v dôsledku podaného opravného prostriedku   sťažovateliek   preskúmaný   krajským   súdom.   Taktiež   ústavný   súd   nemá právomoc preskúmať postup a rozsudok krajského súdu z 27. novembra 2007, pretože tento bol v dôsledku odvolania sťažovateliek preskúmaný najvyšším súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné   sťažnosť   v   tejto   časti   (teda   vo   vzťahu   k   obvodnému   pozemkovému   úradu a krajskému súdu) odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. K namietanému porušeniu základných a iných práv postupom a rozsudkom najvyššieho súdu

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti poukazovali na to, že rozsudok najvyššieho súdu zo 16. júla 2008 nebol doručený im, ale iba ich splnomocnenému zástupcovi v posudzovanom súdnom konaní, ktorý nebol advokátom. V uvedenom sťažovateľky videli porušenie svojich označených základných a iných práv a aj dôvod, prečo podľa nich rozsudok najvyššieho súdu   nenadobudol   právoplatnosť,   a   tým   podľa   nich   bola   zachovaná   lehota   na   podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd telefonickým dožiadaním, o ktorom   bol vyhotovený úradný záznam z 2. októbra   2009,   zistil,   že rozsudok   krajského súdu   z 27.   novembra 2007 a rozsudok najvyššieho súdu zo 16. júla 2008 nadobudli právoplatnosť 5. augusta 2008 a sťažovateľky boli v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 13 Sp 32/2007 a v odvolacom konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 6 Sžo 40/2008 zastúpené JUDr. L. I. na základe splnomocnenia z 19. novembra 2007.

Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho súdneho priadku v znení účinnom v rozhodnom období, ako aj v čase rozhodovania ústavného súdu (ďalej len „OSP“) účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou   osobou   spôsobilou   na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa § 28 ods. 1 OSP zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Podľa odseku 2 plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Podľa odseku 3 odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.

Podľa § 49 ods. 1 OSP ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať,   doručuje   sa   písomnosť   nielen   zástupcovi,   ale   aj   jemu.   Výzva   na   zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.

Ústavný súd s poukazom na znenie relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku   konštatuje,   že   nedoručenie   rozsudku   najvyššieho   súdu   zo   16.   júla   2008 sťažovateľkám   za stavu,   keď   tento   rozsudok   bol   riadne   doručený   ich   splnomocnenému zástupcovi v posudzovanom konaní, nemôže byť prekážkou nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky svojou sťažnosťou podanou   na   poštovú   prepravu   10.   septembra   2009   a   doručenou   ústavnému   súdu 14. septembra   2009   namietali   porušenie   svojich   základných   a   iných   práv   rozsudkom najvyššieho súdu v čase presahujúcom dva mesiace od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (5. augusta 2008, pozn.).

Vzhľadom   na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní v časti smerujúcej proti postupu a rozsudku najvyššieho súdu zo 16. júla 2008 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateliek nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009