znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 310/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť S. K., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2013   doručená   sťažnosť   S.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009.

2. Sťažovateľka v sťažnosti namieta „že postupom Okresného súdu... v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 38 Er/3188/2009 vo veci oprávneného P., s. r. o.... a povinnej S. K... o vymoženie 1308,47 EUR s príslušenstvom... došlo k porušeniu jeho základného ľudského práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb... a k porušeniu základného ľudského práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, tak ako je ustanovené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... K   porušeniu   uvedených   práv   došlo   nečinnosťou   konajúceho   súdu,   ktorý   nebol schopný za 12 mesiacov rozhodnúť o odklade exekúcie (či už kladne alebo záporne) a viac ako 11 mesiacov o návrhu na zastavenie exekúcie. Za uvedené obdobie neurobil exekučný súd   ani   jeden   úkon,   napriek   tomu,   že   povinný   telefonicky   i   písomne   viac   krát   žiadal o prejednanie veci. Z písomných žiadostí uvádzame Žiadosťou povinného o rozhodnutie vo veci zo dňa 05. 01. 2012 a Sťažnosť adresovanú predsedovi súdu dňa 2. 7. 2012, o ktorej nebolo do dnešného dňa rozhodnuté...“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa S. K... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy...   a   základné   ľudské   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009 porušené boli.

2. Okresnému súdu... prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 38 Er/3188/20092 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5000,- Eur... ktoré je mu Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy konania vo výške 436,88 Eur na účet právneho zástupcu A., K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4.   Ústavný   súd   na   okresnom   súde   zisťoval,   či   sťažovateľka   podala   sťažnosť na prieťahy v prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009. Sťažovateľkou v sťažnosti označenú sťažnosť z 2. júla 2012 (ani inú sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi okresného súdu) na okresnom súde však neevidujú. Ústavný súd preto 28. februára 2013 prostredníctvom jej právneho zástupcu sťažovateľku vyzval, aby obratom doložila – pod následkom odmietnutia sťažnosti – dôkaz o tom, že predsedovi okresného súdu podala sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009, a zároveň aby priložila aj odpoveď predsedu   okresného súdu. Právny zástupca sťažovateľky následne 5. marca 2013 doručil sťažnosť na prieťahy v konaní z 2. júla 2012 adresovanú predsedovi okresného súdu, z ktorej však nijako nevyplýva, že bola aj doručená/doručovaná v záhlaví označenému adresátovi.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný   súd   na   okresnom   súde   i u právneho   zástupcu   zisťoval/žiadal   doručiť   sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 38 Er/3188/2009 (pozri bod 4). Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom zo 4. marca 2013 zaslala ústavnému súdu kópiu listu z 2. júla 2012 označenú „k rúkam predsedovi súdu“, v ktorej namietala prieťahy v súdnom konaní, avšak doklad o doručení tejto (alebo inej) sťažnosti   na   prieťahy   v súdnom   konaní   predsedovi   okresného   súdu   ústavnému   súdu nedoručila   a ani   neoznačila   dôkaz,   ktorý   by   toto   potvrdzoval.   Navyše,   z oznámenia okresného   súdu   (pozri   bod   4)   vyplýva,   že   žiadnu   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy v označenom exekučnom konaní na okresnom súde neevidujú.

10. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka kvalifikovaným spôsobom   nepreukázala,   že   podala   (doručila   predsedovi   okresného   súdu)   sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní pred okresným súdom, hoci ústavný súd ju na predloženie tohto dokladu vyzval.

11.   V   prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   je   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

12.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

13. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

14. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

15.   Sťažovateľka   v posudzovanej   veci   nesplnila   (kvalifikovane   nepreukázala) požiadavku   namietania   prieťahov   v   konaní   pred   orgánom   štátnej   správy   súdov   ani nepreukázala, že ju nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom   súde).   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že   „povinnosť   vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľka   pred   ústavným   súdom   namieta,   tiež   vyžaduje,   aby   sťažovateľka   konala v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku   súvisia.   Nekonanie týmto spôsobom...   má   za   následok   nesplnenie   sťažovateľkinej   povinnosti   vyčerpať   dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

17.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013