SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 310/06-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. H., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia základného práva, aby sa jeho vec „prerokovala v jeho prítomnosti“ a aby sa mohol „vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom“ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Košice II zo 7. augusta 2006 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť L. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. septembra 2006 doručené podanie L. H., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 197/97.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „(...) Prostredníctvom svojho obhájcu som žiadal o prepustenie z väzby. Okresný súd KE II, samosudca JUDr. D. K., dňa 7. augusta 2006 rozhodol na neverejnom zasadnutí bez mojej prítomnosti, že žiadosť zamieta, čím porušil moje ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2, podľa ktorej mám právo, aby sa moja vec prerokovala v mojej prítomnosti, aby som sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Preto žiadam Ústavný súd SR ako rozhodcovský súd, aby rozhodol o ústavnosti tohto konania a o platnosti tohto uznesenia OS KE II.“
Pretože podanie v predloženej podobe nemalo predpísané náležitosti podľa § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa listom zo 14. septembra 2006, aby odstránil nedostatky svojho podania tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy pripojil splnomocnenie pre jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom.
Sťažovateľ uvedenú výzvu prevzal 18. septembra 2006, na túto však do dnešného dňa vôbec nereagoval.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov svojho podania v stanovenej lehote nereagoval.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a keďže sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu nepripojil splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom a nepožiadal ani o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom, v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2006