SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 31/2016-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne MariannyMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom
, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prerokovanie záležitostí v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 7/2010 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prerokovaniezáležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenompod sp. zn. 4 C 7/2010 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 7/2010k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť jejdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresnýsúd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie v záhlaví označených základných práv postupom Okresného súdu Pezinok (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 7/2010, ktorý vo veci určeniaotcovstva k maloletému dieťaťu a určenia práv a povinností rodičov k dieťaťu začatej13. januára 2010 nerozhodol do podania sťažnosti.
2. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie označených základných práv v konanípred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadrila podpredsedníčka okresnéhosúdu, ktorá v liste z 11. februára 2016 uviedla, že k predĺženiu konania prispeli najmä častépersonálne výmeny konajúcich sudcov pre práceneschopnosť či materskú dovolenkua nariadené znalecké dokazovanie. Zároveň súhlasí s upustením od ústneho pojednávania;rovnako sa vyjadrila aj sťažovateľka.
4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretožečasový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, jeneoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátuorganizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len„listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nešli na ťarchuúčastníka, ale súdu.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozorunad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov jev konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodovnamietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzizákladné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie vecibez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré jenedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojenís čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdomhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavouzaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavujetrvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí pretonásledne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inaknež ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) satak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienenáobjektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétneokolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehukonania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porov. rozsudokEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno tedaformulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredneovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Totoprávo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadneak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvaniekonania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o určenieotcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pred okresnýmsúdom trvá už od 13. januára 2010 doteraz, teda vyše 5 rokov, a nie je ani raz meritórnerozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť anikomplikovanou procesnou situáciou, ktorá vyvoláva potreby ďalších vymedzení účastníkovdaného konania, či zlou personálnou situáciou na okresnom súde, ktorá nemôže ísťna ťarchu dotknutého účastníka konania.
12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahudo prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základnýchpráv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, ajprimerané finančné zadosťučinenie [čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“)], ktoré však nie je náhradou škody či náhradou za výživné, ako si tozrejme predstavovala sťažovateľka, keď z tohto titulu žiadala priznať sumu 10 000 €.
Ústavný súd uznal za odôvodnené a primerané priznať jej finančné zadosťučineniev sume 3 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranúdoterajšej neprimeranej dĺžke konania.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčastiuhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodolpriznať sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 355,73 €, pričomsumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právneho zástupcu (§ 31a zákonao ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016