znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 31/2010-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   G. B.,   B.,   toho   času   vo   väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a jeho uznesením zo 6. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2009 doručená sťažnosť G. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na osobnú slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivý proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a jeho uznesením zo 6. apríla 2009.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi „... 12. 2. 2009... bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu spolupáchateľstvom, podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, za skutok uvedený v bode č. 15 uznesenia, sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007 zo dňa 12. 2. 2009.... Toho istého dňa bol sťažovateľ zadržaný, obvinený a následne bol podaný návrh prokurátorom na jeho vzatie do väzby. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. O sťažovateľovom vzatí do väzby rozhodol sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), „ktorý ma vzal do vyšetrovacej väzby uznesením, sp. zn. 0 Tp 91/2009, zo dňa 15. 2. 2009, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, pričom nevyhovel návrhu prokurátora na moje vzatie do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, nakoľko nevzhliadol dôvody na moje vzatie do väzby z tohto dôvodu“. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť „okamžite po vyhlásení dňa 15. 2. 2009... ústne do zápisnice... nakoľko som tvrdil a stále tvrdím, že neexistujú... dôvody pre takéto rozhodnutie“. Pre nevzatie do väzby „podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku podal aj prokurátor sťažnosť proti uzneseniu o mojom vzatí do väzby... Dňa 24. 2. 2009 predložil prokurátor odôvodnenie svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, sp. zn. 0 Tp 91/09 zo dňa 15. 2. 2009“.

2. Sťažovateľ uviedol: „Môj obhajca po prevzatí obhajoby predložil dňa 14. 2. 2009 písomnú žiadosť vyšetrovateľovi P PZ o nazretie do spisového materiálu, podľa § 69 ods. 1 Tr. poriadku. O tejto žiadosti rozhodol vyšetrovateľ až dňa 16. 2. 2009, keď podľa § 69 ods. 2 Tr. poriadku zamietol nazretie do vyšetrovacieho spisu bez akéhokoľvek konkrétneho zdôvodnenia.

Po doručení tohto rozhodnutia, podal dňa 2. 3. 2009 vyšetrovateľovi môj obhajca žiadosť, podľa § 69 ods. 2 Tr. poriadku aby prokurátor urýchlene preskúmal závažnosť dôvodov zamietnutia nazretia do spisu vyšetrovateľom.

Do dnešného dňa, za chvíľu budú 3 mesiace, nebolo o tejto žiadosti prokurátorom rozhodnuté!...

Pri začiatku môjho výsluchu pred rozhodnutím o vzatí do väzby dňa 15. 2. 2009 sudcom   pre   prípravné   konanie   môj   obhajca   predložil   písomnú   žiadosť   o   nazretie   do spisového materiálu sudcovi pre prípravné konanie podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku - viď zápisnica o výsluchu zo dňa 15.2.2009, ktorá sa založila do spisu...

Dňa 2. 3. 2009 predložil opakovane podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku môj obhajca písomnú   žiadosť   sudcovi   pre   prípravné   konanie   o   umožnenie   nazretia   do   spisového materiálu, v ktorom upozornil na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/03 z 10. marca 2004   a   Nález   Ústavného   súdu,   sp.   zn.   III.   ÚS   41/01   zo   dňa   12.   júla   2001,   a   žiadal o umožnenie nazretia do spisového materiálu ešte pred rozhodnutím nadriadeného súdu o sťažnosti proti vzatiu do väzby, aby mohol kvalifikovane odôvodniť sťažnosť proti vzatiu do väzby, ktorú som podal.

Následne   bol   som   vyzvaný   sudcom   pre   prípravné   konanie   aby   som   sa   vyjadril k odôvodneniu sťažnosti prokurátora ohľade môjho nevzatia do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, bez toho aby podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku mne, alebo môjmu obhajcovi bolo umožnené nazrieť do spisového materiálu sudcom pre prípravné konanie, a to   ani   napriek   opakovaným   písomným   žiadostiam   v   tomto   smere   a   poukázaním   na porušovanie môjho práva na obhajobu !

Môj obhajca na základe výzvy sudcu pre prípravné konanie sa vyjadril k sťažnosti prokurátora   a   zároveň   aj   odôvodnil   moju   sťažnosť   proti   napadnutému   uzneseniu,   a   to písomným   podaním   zo   dňa   22.   3.   2009,   bez   toho   aby   mu   bolo   umožnené   nazrieť   do spisového materiálu súdom prvého stupňa. V uvedenom vyjadrení, odôvodnení sťažnosti tiež poukázal na tieto skutočnosti a upozornil na porušovanie môjho práva na obhajobu! Napriek tomu ani do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo dňa 6. 4. 2009, ktorým rozhodol tento súd ako nadriadený súd o mojej sťažnosti proti vzatiu do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, ktorú zamietol, a zároveň o zrušení uznesenia Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 0 Tp 91/09, zo dňa 15. 2. 2009, pričom   ho   nahradil   vlastným   uznesením,   ktorým   rozhodol   o   mojom   vzatí   do   väzby   z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, c/, Tr. poriadku, ani v tomto konaní pred Krajským súdom v Bratislave, nebol odstránení nedostatok, a nebolo umožnené ani mne, ani môjmu obhajcovi nazrieť do spisového materiálu! Toto považujem za porušenie môjho práva na obhajobu, a to zásadným spôsobom!“

3. Sťažovateľ ďalej uviedol:«Krajský   súd v Bratislave,   ako nadriadený súd   rozhodol   o mojej   sťažnosti   proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 0 Tp 91/09 zo dňa 15. 2. 2009 o mojom vzatí do väzby, až dňa 6. 4. 2009, pričom jeho uznesenie mne a môjmu advokátovi bolo doručené, až v mesiaci máj 2009, asi po mesiaci, t. j. celkovo po uplynutí cca, pomaly 3 mesiacov, jedná sa pritom o väzobnú vec. Toto považujem za ďalšie porušovanie môjho práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   spravodlivý   proces, v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Môj   obhajca   písomne,   podaním   zo   dňa   22.   3.   2009   sa   vyjadril   k   sťažnosti prokurátora a zároveň odôvodnil moju sťažnosť proti napadnutému uzneseniu o vzatí do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c), Tr. poriadku, dodávam bez toho aby mu bolo umožnené súdom prvého stupňa alebo nadriadeným súdom nazretie do spisu, napriek jeho písomným sťažnostiam a žiadostiam zo dňa 15. 2. 2009. 2. 3. 2009, 22. 3. 2009, a nemohol preto ani kvalifikovane odôvodniť mnou podanú sťažnosť proti vzatiu do väzby. Toto jeho vyjadrenie a zdôvodnenie sťažnosti pri rozhodovaní o mojej sťažnosti proti vzatiu do väzby, a sťažnosti prokurátora   pre   nevzatie   ma   do   väzby   podľa   §   71   ods.   1   písm.   b)   Tr.   poriadku   na neverejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave, nebolo ani prečítané. nevyplýva to ani z odôvodnenia   uznesenia   o   rozhodnutí   o   väzbe,   napriek   tomu,   že   mi   bolo   umožnené zúčastniť sa na tomto neverejnom zasadnutí!...

V odôvodnení uznesenia sú uvedené ku sťažnosti prokurátora len vyjadrenia tam prítomných obhajcov a jedného z obvinených, ale nič o mojom vyjadrení sa, cestou obhajcu v písomnej forme podanej na súd...

Na   základe   uvedeného   tvrdím,   že mi   fakticky   bolo   postupom   nadriadeného   súdu odňatá možnosť vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora, dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku ako ich navrhoval prokurátor, a taktiež možnosť na odôvodnenie mojej sťažnosti proti vzatiu do väzby, o ktorej sa rozhodovalo na nadriadenom súde zároveň

- viď poučenia uznesení: „Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.“. V tomto vidím ďalšie porušenie môjho práva ako obvineného na spravodlivý proces, práva na súdnu a inú právnu ochranu, podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c /Dohovoru a čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR.

Nehovoriac o tom, že nadriadený súd Krajský súd v Bratislave, svojím rozhodnutím, uznesením sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo dňa 6. 4. 2009, ktorým rozhodol o mojej sťažnosti proti vzatiu do väzby, o sťažnosti prokurátora proti nevzatiu do väzby /po 50 dňoch po podaní, doručené mi to však bolo a môjmu advokátovi až po uplynutí vyše 60 dní/...»

4. Sťažovateľ navrhol, „aby Ústavný súd... vyslovil vo svojom náleze, že:

1./ Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave - uznesenie, sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo dňa 06. apríla 2009, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 0 Tp 91/09 zo dňa 15. 02. 2009 a podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že sa obv. G. B. berie do väzby podľa § 72 ods. 2 Tr. poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku s tým, že väzba sa začína dňom 12. 2. 2009 a v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva sťažovateľa G. B., a to právo na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa Čl. 5 ods. 3, ods. 4, právo na spravodlivý proces a na obhajobu, podľa Čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, základné ľudské právo a sloboda - právo na osobnú slobodu podľa Čl. 17 ods. 2, odsek 5, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1, právo na spravodlivý proces a na prejednanie veci bez prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2, a právo na obhajobu podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

2./   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave,   zo   dňa   06.   apríla   2009   sp.   zn. 5 Tpo 22/09 vo vzťahu k sťažovateľovi G. B. sa zrušuje...“.

Sťažovateľ   súčasne   žiadal   priznať   primerané   zadosťučinenie   v sume   15   000   € a náhradu trov konania v sume 368,55 €.

5. Sťažovateľ k sťažnosti okrem iných písomností pripojil uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 91/09 z 15. februára 2009, vyjadrenie k odôvodneniu prokurátora proti tomuto uzneseniu a druhostupňové rozhodnutie sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo 6. apríla 2009.

II.

6. Pre účely verifikácie sťažovateľových tvrdení ústavný súd nahliadol do trestného spisu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 91/09, ako aj trestného spisu krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 22/09,   z obsahu   ktorých   (vo   vzťahu   k sťažovateľom   tvrdeným   skutočnostiam majúcim spôsobiť porušenie ním označených práv) vyplýva:

6.1 Podľa „zápisnice o výsluchu“ obvineného sťažovateľa z 15. februára 2009 (č. l. 28 až 30), na ktorom sa zúčastnil aj jeho obhajca JUDr. L. F., bol po vykonaní výsluchu sťažovateľa oboznámený („oboznamuje sa“) obsah vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007.   Potom   bolo   vyhlásené   uznesenie   o vzatí   sťažovateľa   do   väzby,   jeho odôvodnenie   a poučenie   o opravnom   prostriedku.   Proti   uzneseniu   podal   sťažovateľ   aj prokurátor sťažnosť.

6.2 Na č. l. 33 a 34 súdneho spisu je žiadosť obhajcu sťažovateľa z 15. februára 2009 adresovaná okresnému súdu „... o nazretie do spisového materiálu podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku“.

6.3 Uznesením (č. l. 57 až 60) sp. zn. 0 Tp 91/09 z 15. februára 2009 bol (spolu s ďalšími obvinenými) sťažovateľ vzatý do väzby „z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.“. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že „... Obvinený G. B. je trestne stíhaný pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bode 15/ vyššie citovaného uznesenia o vznesení obvinenia.“ (t. j. uznesenia sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007 z 12. februára 2009, pozn.).„...   Obvinený   G.   B.   nemá   žiaden   stály   legálny   zdroj   príjmov,   je   dlhodobo nezamestnaný, v minulosti bol 4-krát súdne trestaný pre majetkovú i násilnú trestnú činnosť, v súčasnosti je trestne stíhaný na Okresnom súde Bratislava III pre trestný čin vydierania, je dôvodne podozrivý, že v rámci hierarchie organizovanej skupiny mal vysoké postavenie, z doposiaľ zadovážených dôkazov ku skutku v bode 15/ vyplýva, že práve on rozhodoval o deľbe finančných prostriedkov získaných podvodným predajom bytu.“

Po citovaní § 71 ods. 1 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, pozn.) „Sudca dospel k záveru, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie sa stali, majú znaky trestných činov... a sú tu v tomto štádiu konania dôvody na podozrenie, že ich spáchali obvinení.“.

6.4 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) listom (č. l. 133 až 136) sp. zn. IV Gv 5/08 z 24. februára 2009 adresovaným okresnému súdu odôvodnila svoju sťažnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie z 15. februára 2009 o vzatí do väzby (už uvedenom v bode 6.3). Vo vzťahu k sťažovateľovi navrhla, aby krajský súd „zrušil uznesenie... a rozhodol vo veci sám a z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. vzal do väzby G. B..., ktorý bol zadržaný v zmysle § 86 ods. 1 Tr. por...“. Svoj návrh odôvodnila tým, že „obvinení... sú dôvodne podozriví zo spáchania závažnej skupinovej trestnej   činnosti   a táto   trestná   činnosť   predstavuje   organizovanú   formu   sofistikovanej trestnej činnosti podvodného charakteru, v ktorej konanie každého z obvinených na seba nadväzuje a je významné z hľadiska dosiahnutia účelu podvodného konania tak, aby sa takmer vylúčila možnosť jeho odhalenia. Závažnosť konania je daná aj následkom trestného činu, ktorý... spočíva v porušení vlastníckych práv fyzických osôb, ktoré je chránené nielen Trestným zákonom, ale aj Ústavou... v čl. 20 ods. 1.“.

6.5 Obhajca sťažovateľa v liste z 2. marca 2009 adresovanom okresnému súdu (č. l. 144 a 145) označenom ako „opakovaná žiadosť o nazretie do spisového materiálu podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku“ konštatoval, že „spisový materiál sp. zn. 0 Tp 91/09 týkajúci sa väzby   môjho   klienta...   sa   nachádza   t.   č.   podľa   môjho   zistenia   na   krajskom   súde... v súvislosti   s vyhotovením   rozhodnutí   odvolacieho   súdu   pri   prejednaní   sťažností prokurátora o nevzatí do väzby obv. H., Š., obv. N. a obv. R.“. Po citovaní právnych viet nálezov   ústavného   súdu   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   67/03   a III.   ÚS   41/01 uviedol: „...   opakovane   Vás   žiadam,   aby   ste   mi   určili   termín   a miesto,   a to   ešte   pred rozhodnutím odvolacieho súdu v podanej sťažnosti proti vzatiu do väzby, aby som mal čas vyjadriť sa k dôkazom, dôvodom väzby, aby som mal čas vyjadriť sa k dôkazom, kde by som mohol nazrieť do spisového materiálu sp. zn. 0 Tp 91/09, prípadne jeho časti týkajúceho sa môjho klienta v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 Tr. poriadku.“

6.6 Prílohami tejto opakovanej žiadosti bol list obhajcu sťažovateľa z 15. februára 2009 už citovaný v bode 6.2 a oznámenie Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor B., oddelenie vyšetrovania B., sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK- B-2007 zo 16. februára 2009 adresované právnemu zástupcovi sťažovateľa (č. l. 148) tohto znenia:

„V trestnej veci obvinených M. N..., G. B... k Vaším žiadostiam zo dňa 12. 2. 2009 o nazretie do vyšetrovacieho spisu Vám v zmysle § 69 ods. 2 Tr. por. toto právo odmietam, aby   sa   zabránilo   zmareniu   alebo   podstatnému   sťaženiu   dosiahnutia   účelu   trestného stíhania. Poučenie: na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie práva nazerať do spisu týka, je prokurátor povinný preskúmať závažnosť dôvodov tohto odmietnutia.“

6.7 Na č. l. 196 je „Predvolanie na neverejné zasadnutie o sťažnosti generálneho prokurátora a obvinených proti uzneseniu Okresného súdu... sp. zn. 0 Tp 91/09 z 15. 02. 2009“ z 1. apríla 2009, o ktorom bol upovedomený sťažovateľ prostredníctvom Ústavu na výkon väzby B. (fax z krajského súdu adresovaný Ústavu na výkon väzby B. 1. apríla 2009 o 13.46 h), spolu so žiadosťou o predvedenie sťažovateľa na toto zasadnutie „v prípade, ak sa neverejného zasadnutia chce zúčastniť“.

6.8 Na č. l. 198 je „úradný záznam“ z 1. apríla 2009, podľa ktorého boli obhajcovia obvinených (aj obhajca sťažovateľa) uvedeného dňa telefonicky upovedomení o termíne konania neverejného zasadnutia krajského súdu.

6.9 Podľa „zápisnice o neverejnom zasadnutí“ krajského súdu konanom 6. apríla 2009 (č. l. 207 až 209), predmetom ktorého bolo rozhodnúť o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu okresného súdu z 15. februára 2009, sa tohto zasadnutia nezúčastnil sťažovateľ – „neprítomný,   o TNZ   upovedomený,   prehlásil,   že   sa   nechce   neverejného   zasadnutia zúčastniť“,   ako   aj   jeho   obhajca,   ktorý   svoju   neúčasť   ospravedlnil.   Po   podaní   správy (poverenou   členkou   senátu) „o   stave   veci,   ktorá   je   predmetom   prejednávania“,   bolo udelené   slovo   na   konečné   návrhy,   ktoré   využili   na   zasadnutí   prítomní   obhajcovia, zástupkyňa generálnej prokuratúry a obvinený J. T.

Po   porade   senátu   jeho   predsedníčka   vyhlásila   uznesenie,   ktorým   bolo   zrušené napadnuté   prvostupňové   rozhodnutie   vo   vzťahu   k obvineným   (vrátane   sťažovateľa) a obvinení boli vzatí „do väzby podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b) písm.   c)   Tr.   por...“.   Krajský   súd   súčasne   vyslovil,   že   sťažnosti   obvinených   (vrátane sťažovateľa) sa zamietajú.

6.10 Na č. l. 210 je list okresného súdu zo 6. apríla 2009 doručený krajskému súdu 8. apríla 2009, ktorým v prílohe postúpil vyjadrenie obhajcu sťažovateľa „k odôvodneniu sťažnosti prokurátora proti uzn. OS BA I zo dňa 15. 2. 2009, doručené tunajšiemu súdu dňa 27. 3. 2009, nakoľko spis tunajšieho súdu Vám bol predložený 26. marca 2009“, ktorého podstatou je návrh, aby krajský súd „sťažnosť generálneho prokurátora proti napadnutému uzneseniu... z dôvodu, že som nebol vzatý do väzby aj z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zamietol..., lebo nie je dôvodná“. Taktiež žiadal, aby „na základe mnou podanej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu... s ktorým bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, nakoľko nie sú tieto dôvody mojej väzby zákonne podložené... aby odvolací súd napadnuté uznesenie... zrušil a mňa z väzby prepustil na slobodu“.

6.11 Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo 6. apríla 2009 (č. l. 216 až 218) zrušil   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   vo   vzťahu   k obvineným   J.   D.,   G.   J., sťažovateľovi a J. T. a týchto obvinených vzal do väzby z dôvodov uvedených vo výroku uznesenia,   konkrétne   sťažovateľa   z dôvodu   podľa   § 71   ods.   1   písm.   b)   a c)   Trestného poriadku. Krajský súd súčasne zamietol „podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por... sťažnosti obvinených   J.   D.,   G.   J.,   G.   B.,   J.   T...“ proti   predmetnému   uzneseniu   okresného   súdu. K zamietnutiu sťažností obvinených v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol: „Odvolací súd vo vzťahu k sťažnostiam obvinených proti ich vzatiu do väzby v tejto časti poukazuje   na   odôvodnenie   napadnutého   uznesenia,   s ktorým   sa   vo   vzťahu   k väzobným dôvodom deklarovaným v tomto uznesení stotožňuje.“ (pozri tiež bod 6.3 k odôvodneniu väzby sťažovateľa okresným súdom).

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia:

a) Uviedol výrok prvostupňového rozhodnutia a podstatné skutočnosti, ktoré viedli sudcu   pre   prípravné   konanie   k jeho   právnym   záverom, „že   dôvody   tzv.   útekovej a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. sú determinované osobami obvinených, obzvlášť závažným charakterom trestnej činnosti pre ktorú sú trestne stíhaní, za ktorú im v prípade uznania viny hrozia vysoké tresty, jej rozsiahlosťou a napokon aj jej pokračujúcim   charakterom.   Obvinený   D.   je   dôvodne   podozrivý   zo   spáchania   viacerých trestných činov, vrátane obzvlášť závažných zločinov s trestnou sadzbou 12 až 20 rokov, za účelom páchania trestnej činnosti mal založiť organizovanú skupinu a následne riadiť jej činnosť.   Obvinená   J.   a   obvinení   T.   a A.   sú   rovnako   podozriví   zo   spáchania   obzvlášť závažných   zločinov,   ktoré   mali   spáchať   ako   členovia   organizovanej   skupiny,   za   ktoré trestný zákon stanovuje trestnú sadzbu 12 až 20 rokov, čiže v prípade uznania viny im hrozí vysoký trest. U obvinenej J. je podozrenie, že vyhotovovala dokumenty potrebné k prevodu vlastníctva   k   nehnuteľnostiam   a vybavovala   katastrálne   konania.   U obvineného   T.   bolo zistené, že je bezdomovcom od roku 2002. Obvinený B. nemá žiadny stály legálny zdroj príjmov, je dlhodobo nezamestnaný, v minulosti bol 4-krát súdne trestaný pre majetkovú i násilnú   trestnú   činnosť.   Je   dôvodné   podozrenie,   že   v   rámci   hierarchie   organizovanej skupiny mal vysoké postavenie.

Pokiaľ ide o prokurátorom navrhovanú kolúznu väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sudca pre prípravné konanie uviedol, že túto nemohol akceptovať z dôvodu, že neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali snahu obvinených akýmkoľvek spôsobom   pôsobiť   na   svedkov,   spoluobvinených   alebo   snahu   inak   mariť   objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Rovnako neakceptoval návrh prokurátora pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvineného T. a A., keďže neboli zistené   také   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   obavu,   že   budú   pokračovať   v   páchaní trestnej činnosti...“.

b)   Následne   oboznámil   podstatné   časti   odôvodnení   sťažností   obvinených   D.,   J. a najmä prokurátorky generálnej prokuratúry:

„Z písomného odôvodnenia sťažnosti prokurátorky GP SR vyplýva, že v súvislosti s nevzatím   obvineného   D.,   obvinenej   J.,   obvineného   B.   a   obvineného   A.   do   väzby   aj z dôvodu § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že sudca pre prípravné konanie zrejme u týchto obvinených vychádzal zrejme zo stanoviska, že pre naplnenie takéhoto dôvodu väzby je nevyhnutné,   aby   boli   zistené   také   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   takému   konaniu obvinených pred ich zadržaním, ktoré zjavne smerovalo k ovplyvňovaniu spoluobvinených, svedkov. Uviedla, že je logické, že takéhoto konkrétneho konania sa ani jeden nemohol dopustiť,   keďže   všetci   boli   zadržaní   v   jeden   deň   a   bolo   vznesené   obvinenie.   Až   v   deň zadržania a doručenia uznesenia o vznesení obvinenia zistili, z akého trestného činu sú obvinení, a ktoré osoby sú spoločne s nimi obvinené. Vo vzťahu k existencii kolúzneho dôvodu väzby poukázala na platnú judikatúru NS SR, nález Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva,   že   existencia   zákonného   dôvodu   kolúznej   väzby   nevyžaduje   preukázanie dokonaného kolúzneho konania obvineného, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych skutočností,   ktoré   sú   spôsobilé   založiť   rozumnú   obavu,   že   obvinený   by   sa   s   veľkou pravdepodobnosťou   mohol   v prípade ponechania   na slobode dopustiť   konania   kolúznej povahy...“

c) Svoje skutkové a právne závery odôvodnil krajský súd takto: „Krajský súd v Bratislave... dospel k záveru, že sťažnosti obvinených dôvodné nie sú, sťažnosť Generálneho prokurátora SR je sčasti dôvodná.

Krajský súd ako súd odvolací určil v predmetnej trestnej veci neverejné zasadnutie, na   ktorom   umožnil   účasť   všetkým   obvineným,   ich   obhajcom   a   zástupkyni   GP   SR.   Na neverejnom   zasadnutí   odvolacieho   súdu   bol   prítomný   iba   obvinený   J.   T.,   obhajcovia obvinených J. D. a G. J. a zástupkyňa generálneho prokurátora.

Zástupkyňa   Generálneho   prokurátora   SR   na   neverejnom   zasadnutí   predniesla dôvody sťažnosti v zhode s písomne podanými dôvodmi...

Odvolací súd vo vzťahu k sťažnostiam obvinených proti ich vzatiu do väzby v tejto časti poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa vo vzťahu k väzobným dôvodom deklarovaných v tomto uznesení stotožňuje.

Odvolací súd na rozdiel od sudcu pre prípravné konanie je však toho názoru, že v danom prípade existujú dôvody pre kolúznu väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. u obvineného D., obvineného B. a u obvinenej J.

Vo vzťahu k tomuto dôvodu väzby u obvinených krajský súd uvádza, že z konanie obvinených v skutkoch kladeným im za vinu vyplýva, že forma ich účastníctva mala spočívať v určitej miere aktívnej činnosti. Obvinený D. mal založiť organizovanú skupinu, riadiť jej činnosť,   ktorá   mala   spočívať   v   podvodných   prevodoch   vlastníctva   k rôznym nehnuteľnostiam, u obvinenej J. je dôvodné podozrenie, že mala vyhotovovať dokumenty potrebné   k   týmto   prevodom,   obvinený   B.   je   dôvodne   podozrivý,   že   v   rámci   hierarchie organizovanej skupiny mal mať vysoké postavenie,   mal rozhodovať   o deľbe finančných prostriedkov získaných podvodným predajom bytu.

Krajský   súd   v   tejto   časti   prisviedča   sťažnostnej   argumentácii   generálneho prokurátora   a   uvádza,   že   existencia   zákonného   dôvodu   kolúznej   väzby   nevyžaduje preukázanie dokonaného kolúzneho konania obvinených, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú a dôvodnú obavu, že obvinení by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohli v prípade ponechania na slobode konania kolúzne povahy dopustiť. Rozsah a spôsob páchania trestnej činnosti, z ktorej sú dôvodne podozriví

- zahŕňajúc aktívnu účasť v rámci konania skupiny, v ktorej konanie každého jedného člena má   za   následok   porušenie   alebo   ohrozenie   záujmov   chránených   trestným   zákonom- odôvodňuje   obavu,   že   v   prípade   ich   ponechania   na   slobode,   vzhľadom   i   na   hrozbu vyplývajúcu z trestného stíhania, by sa pokúsili pôsobiť na svedkov či spoluobvinených, prípadne ďalších doposiaľ nestotožnených spolupáchateľov či svedkov, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie...

Odvolací súd na základe sťažnosti Generálneho prokurátora SR zrušil napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie a rozhodol sám o vzatí obvinených do väzby tak, ako je to vyššie uvedené.

Krajský súd v Bratislave zároveň zamietol sťažnosti obvinených D., J., B. a T., a to z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené, a z ktorých dôvodov vyhovel sťažnosti prokurátora. Ich podrobné uvádzanie by bolo formálnym opakovaním dôvodov, pre ktoré rozhodol o vzatí do väzby obvinených...

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd na podklade podaných sťažností proti napadnutému uzneseniu zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

III.

7.   Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon... Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a   osobnú   bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:... c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní...

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanovením ods. 1 písm. c) tohoto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo... a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania...

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody   a   nariadil   prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z   trestného   činu   má   tieto minimálne   práva...   c)   obhajovať   sa   osobne   alebo   s   pomocou   obhajcu   podľa   vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú...

9.   Ako   vyplýva   zo   sťažnosti   a   z jej   príloh,   takmer   vo   všetkých   sťažovateľom uvedených skutočnostiach (pozri body 1 až 3) malo dôjsť k namietanému porušeniu jeho základných práv a slobôd najmä postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a jeho uznesením zo 6. apríla 2009 (pozri petit sťažnosti v bode 4). Sťažovateľ vytýka orgánom činným v trestnom konaní, sudcovi pre prípravné konanie aj krajskému súdu   nevyhovenie   jeho   žiadostiam „o   nazretie   do   spisového   materiálu“, zdĺhavé rozhodovanie   o jeho   väzbe,   ako   aj   neexistenciu   dôvodov   na   jeho   trestné   stíhanie („v priebehu doposiaľ vykonaného... vyšetrovania po vznesení obvinenia vo veci na základe vykonaných   dôkazov   opakovanými   výsluchmi...,   bolo   toto   moje   obvinenie   od   základov vyvrátené“).   V podstate   tieto   skutočnosti   mali   spôsobiť   namietané   porušenie   ním označených základných práv a slobôd. V okolnostiach danej veci ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že predmetom konania všeobecných súdov a napokon aj ich uznesení bolo rozhodovanie   o vzatí   sťažovateľa   do   väzby   (resp.   o dôvodoch   väzby   zohľadňujúcich dovtedy zistený skutkový stav).

III.A

K namietanému porušeniu „práva na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3, ods. 4... Dohovoru...“, základného práva „na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, odsek 5... Ústavy...“ uznesením krajského súdu „sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo dňa 06. apríla 2009, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Okresného súdu... sp. zn. 0 Tp 91/09 zo dňa 15. 02. 2009..., že sa obv. G. B. berie do väzby... z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku...“

10.   Aj   keď   sťažovateľ   v petite   svojej   sťažnosti   výslovne nenamietal neústavnosť prvostupňového   väzobného   rozhodnutia,   ústavný   súd   vzhľadom   na   už   uvedenú argumentáciu   sťažovateľa   (o   absencii   preukázania   existencie   dôvodov   jeho   väzby) považoval za dôvodné zaujať stanovisko k preskúmaniu jeho ústavnosti (pozri bod 1).

11.   Podľa   §   72   ods.   1   Trestného   poriadku   rozhodnutím   o   väzbe   sa   rozumie rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, o žiadosti o prepustenie z väzby, o ďalšom   trvaní   väzby,   o   zmene dôvodov   väzby, o   návrhu   na   predĺženie   lehoty   väzby a rozhodnutie prokurátora o prepustení obvineného z väzby.

Podľa   §   83   ods.   1   Trestného   poriadku   proti   rozhodnutiu   o   väzbe   je   prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie možno napadnúť pre

a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

12. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mohol, a ako z obsahu sťažnosti vyplýva, túto možnosť aj využil, domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti proti uzneseniu okresného   súdu   z 15.   februára   2009,   o   ktorej   bol   oprávnený   rozhodnúť   a   v konečnom dôsledku aj rozhodol krajský súd (konanie vedené pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a uznesenie zo 6. apríla 2009). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07). Na základe uvedených skutočností   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   v časti   smerujúcej   proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu konštatuje existenciu dôvodu na jej odmietnutie pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13.   Vychádzajúc z petitu   sťažnosti   sťažovateľ   vidí   porušenie   svojich   práv   najmä v postupe krajského súdu pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 15. februára 2009, ktorým bola táto zamietnutá. Podľa   tvrdenia sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a jeho uznesením zo 6. apríla 2009   došlo   predovšetkým   k porušeniu   práv   zaručujúcich   osobnú   slobodu   podľa   čl.   17 ústavy a čl. 5 dohovoru.

14.   Z čl.   17   ods.   2   ústavy   okrem   iného   vyplýva   neodmysliteľná   súvislosť   medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva   oprávnenie   konkrétnej   osoby   na   preskúmanie   okolností   svedčiacich   pre   a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy. Podľa judikatúry ústavného súdu je v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu obsiahnuté tak právo podať návrh na   konanie,   v ktorom   by   súd   neodkladne   alebo   urýchlene   rozhodol   o zákonnosti   väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania, teda práva, ktoré   vyplývajú   z   čl. 5   ods. 3   a   4   dohovoru   (obdobne   III. ÚS 7/00,   III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05). Na konanie, predmetom ktorého je súdne preskúmanie zákonnosti väzby a existencie   všetkých   jej   podmienok,   je   aplikovateľný   čl. 5   ods. 4   dohovoru   (m.   m. III. ÚS 227/03). Ústavnosť postupu a rozhodnutia súdu v takomto type konania (vrátane ústavnosti dôvodov, na ktorých bolo založené rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby) skúma však   ústavný   súd   aj z hľadiska   garancií   vyplývajúcich   z   čl. 5   ods. 3   dohovoru   (napr. I. ÚS 100/04, III. ÚS 220/04).

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu, tak ako je už citované (pozri bod 6.11), je zrejmé, že krajský súd sa zaoberal podstatnými námietkami obvinených, ktoré uvádzali v písomnom odôvodnení svojich sťažností proti uzneseniu okresného súdu z 15. februára 2009. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sťažovateľ k ústavnej sťažnosti   nepripojil   písomné   vyhotovenie   svojich   námietok   proti   predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby a ani v súdnom spise okresného súdu sp. zn. 0 Tp 91/09 sa takéto písomné vyhotovenie odôvodnenia jeho sťažnosti nenachádza. V posudzovanej veci druhostupňový súd nepochybne vyhodnocoval dôvodnosť trestného stíhania sťažovateľa a dôvody jeho väzby. Krajský súd sa dôsledne zaoberal skúmaním splnenia   formálnych   podmienok,   ako   aj   materiálnych   podmienok   väzby   všetkých obvinených   vrátane   sťažovateľa.   Keďže   nezistil   pochybenie   v postupe   a rozhodnutí prvostupňového   väzobného   súdu,   sťažnosť   sťažovateľa,   ako   aj   ostatných   obvinených zamietol.

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a aké   skutkové   a   právne   závery   zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách   (I. ÚS 13/00   mutatis   mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,   alebo   samotným   rozhodnutím   došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska   neospravedlniteľné   a neudržateľné,   a zároveň   by   mali   za   následok   porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

17. Krajský súd, v právomoci ktorého bolo posúdenie skutkových a právnych otázok (v rámci druhostupňového konania) relevantných na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, a tým o jeho ďalšom zotrvaní vo väzbe,   vychádzal   zo skutkového   a právneho   stavu   zisteného   na   základe   vykonaného dokazovania   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní.   Z dovtedajších   výsledkov   tohto dokazovania   krajský   súd   považoval   za   preukázané,   že   trestné   stíhanie   sťažovateľa   je dôvodné   („...   v súčasnom   štádiu   trestného   konania   existuje   dôvodné   podozrenie,   že obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré bolo proti ním vznesené obvinenie, a že tieto skutky majú znaky trestných činov pre ktoré bolo vznesené obvinenie. Výsledky dokazovania zatiaľ nerozptýlili podozrenie o spáchaní trestnej činnosti.“). Krajský súd rovnako poukázal na skutkové   okolnosti   pretrvávania   väzobných   dôvodov   podľa   §   71   ods.   1   písm.   b)   a c) Trestného poriadku [pozri bod 6.11c)], ktoré v konečnom dôsledku viedli aj k zamietnutiu sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o jeho vzatí do väzby. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského   súdu   nemožno   vyvodiť,   že   by   sa   nevysporiadal   s právne   relevantnými argumentmi v súvislosti s rozhodovaním o väzbe obvinených (a aj sťažovateľa), a podľa názoru ústavného súdu sú tieto odôvodnenia ústavnoprávne akceptovateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd nepovažuje uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo 6. apríla 2009 za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.

18. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   je   tiež   posúdiť,   či   tento   nie   je   zjavne neopodstatnený.   V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ mal a aj má v rámci platnej právnej úpravy trestného konania dostatok účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv a slobôd (vrátane práva na osobnú slobodu) jednak v štádiu prípravného   konania,   ako   aj   v súdnom   trestnom   konaní   (napr.   žiadosť   o preskúmanie postupu policajta, rozhodovanie o trvaní väzby, právo obvineného kedykoľvek požiadať o prepustenie   na   slobodu,   povinnosť   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   sudcu   pre prípravné   konania   a súdu   skúmať   v každom   štádiu   trestného   stíhania   či   dôvody   väzby trvajú,   alebo   sa   zmenili,   povinná   obhajoba,   dozor   prokurátora,   predbežné   prejednanie obžaloby,   konanie   hlavného   pojednávania   a rozhodovanie   vo   veci,   odvolacie   konanie, konanie   o mimoriadnych   opravných   prostriedkoch),   ktorých   využitie   má   prednosť   pred domáhaním sa ochrany ústavnosti podaním sťažnosti ústavnému súdu.

III.B

K namietanému porušeniu „... práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, právo na spravodlivý proces a na prejednanie veci bez prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy“, ako aj „práva na spravodlivý proces a na obhajobu, podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 pím. c) Dohovoru...“

20. Sťažovateľom namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) pri rozhodovaní všeobecného súdu o väzbe spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia všeobecného súdu (v bode 3 sťažovateľom tvrdené neuvedenie jeho argumentácie v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu) treba ratione materiae subsumovať pod ustanovenie čl. 5 ods. 3 dohovoru (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy). Porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru neprichádza v takomto prípade do úvahy, keďže čl. 6 ods. 1 dohovoru sa vzťahuje spravidla na konanie vo veci samej. Ustanovenie čl. 5 ods. 3 dohovoru (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy) je v prípadoch súdneho konania o väzbe v pomere špeciality voči generálnemu ustanoveniu čl. 6 ods. 1 dohovoru (čl. 46 ods. 1 a nasl. ústavy; mutatis mutandis I. ÚS 224/03). V súvislosti s namietaním porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť uvedenú v bode 15   spočívajúcu   v nevypracovaní   písomného   vyhotovenia   sťažnosti   proti   jeho   vzatiu   do väzby   (ako   to   vyplýva   z obsahu   predmetného   trestného   spisu,   resp.   jej   nepredloženiu ústavnému súdu), ktorá (spolu s jeho neúčasťou, ako aj neúčasťou jeho obhajcu na zasadnutí odvolacieho súdu) nepodporuje (zoslabuje) tvrdenie sťažovateľa o porušení aj týchto ním označených práv a slobôd vo veci konajúcimi orgánmi štátu.

21. Ústavný súd viazaný petitom sťažnosti sťažovateľa, ktorý bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol po jej   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd aj v tomto prípade opätovne poznamenáva, že sťažovateľ má možnosť domáhať sa účinnej ochrany (aj vo vzťahu k tomuto ním namietanému porušeniu označených práv) v ďalšom štádiu trestného konania, a to v súdnom konaní vo veci samej.

III.C

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

22. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 91/2009 zistil, že súdny spis v predmetnej väzobnej veci bol predložený krajskému súdu 30. marca 2009,   ktorý   o sťažnostiach   obvinených   a generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2009. Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 21. apríla 2009. Druhostupňové rozhodnutie bolo doručené sťažovateľovi 11. mája 2009 a jeho   obhajcovi   14.   mája   2009.   Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že odvolacie konanie v predmetnej väzobnej veci nemožno kvalifikovať ako konanie, ktorého dĺžka by mohla spôsobiť porušenie označeného práva vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.D

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy [resp. práva obhajovať sa podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru]

23. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy [resp. čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru] je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ústavného súdu sa týmto článkom ústavy všetkým oprávneným osobám zaručuje, že budú mať čas na prípravu obhajoby, že budú mať možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu   budú   môcť   predniesť   právne   významným   spôsobom   buď   osobne,   alebo prostredníctvom   svojho   obhajcu.   Uplatnenie   práva   na   obhajobu   nezaručuje   oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom tohto práva je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu (napr. II. ÚS 8/96, I. ÚS 140/04). Účelom práva nazerať do spisu (ako súčasti práva na obhajobu) je   poskytnutie   príležitosti   oboznámiť   sa   so   všetkými   skutočnosťami   podstatnými   pre rozhodnutie vo veci, a tým aj v plnej miere predložiť súdu vlastnú argumentáciu v záujme ochrany vlastných práv, najmä pokiaľ ide o konanie vo veci samej (ale tiež aj v konaní o zákonnosti väzby). Naplnenie práva na súdnu previerku zákonnosti v trestnom konaní predpokladá okrem iného aj rešpektovanie procesných oprávnení sťažovateľa v konaní pred súdom   (napr.   práva nazerania do   spisov   zaručeného v § 69 ods.   2   Trestného poriadku, analog. aj podľa § 44 ods. 2 Trestného poriadku), v ktorom sa skúma zákonnosť a najmä sa rozhoduje o vine a treste (III. ÚS 163/03).

24. V posudzovanej veci sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na obhajobu z dôvodu neumožnenia jeho obhajcovi, aj napriek opakovaným žiadostiam, nahliadnuť do súdneho spisu. Z obsahu sťažnosti, ale najmä zo súdneho spisu sp. zn. 0 Tp 91/08 vyplýva, že:

-   Prvú   písomnú   žiadosť   o nazretie   do   trestného   spisu   predložil   obhajca vyšetrovateľovi 12. februára 2009. Túto žiadosť vyšetrovateľ zamietol 16. februára 2009, pričom sťažovateľa poučil o právach prokurátora preskúmať jeho rozhodnutie.

- Obhajca sťažovateľa bol 15. februára 2009 po výsluchu sťažovateľa pri jeho vzatí do väzby oboznámený s obsahom vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007.

- Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... podal dňa 2. 3. 2009 vyšetrovateľovi môj obhajca   žiadosť   podľa   §   69   ods.   2   Tr.   poriadku,   aby   prokurátor   urýchlene   preskúmal závažnosť   dôvodov   zamietnutia   nazretia   do   spisu   vyšetrovateľom“.   Ústavný   súd poznamenáva, že predmetná písomnosť nebola pripojená k sťažnosti a ani nebola súčasťou predmetného súdneho spisu. Sťažovateľ taktiež neuviedol, či a akou formou sa domáhal odpovede orgánmi prokuratúry na tieto jeho námietky.

- Obhajca žiadosťami z 15. februára 2009 a 2. marca 2009 adresovanými okresnému súdu žiadal o umožnenie nazrieť do súdneho spisu (pozri bližšie body 6.1 až 6.6).

25.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v danej   veci   zákonnú   úpravu   tvorí Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov), ktorého relevantnými v okolnostiach danej veci sú najmä jeho § 69 ods. 1, 2, 3 a 6 a § 230.

Podľa § 69 ods. 1, 2, 3 a 6 Trestného poriadku obvinený, obhajca, poškodený... majú právo   nazerať   do   spisov   s výnimkou   zápisnice   o hlasovaní...,   robiť   si   z nich   výpisky a poznámky... Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy (ods. 1). V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania (ods. 2). Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní pred   súdom   nemožno   odoprieť   nazretie   do   spisov   obvinenému   a   jeho   obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom (ods. 3). Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné konanie, ak v čase konania v rámci svojej právomoci nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné konanie v konaní o väzbe pred rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi právo nazrieť do celého spisu,   zároveň   s   odmietnutím   tohto   práva   označí   a   umožní   sprístupniť   na   nazretie obvinenému alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré sa podľa § 71 až § 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada (ods. 6).

Podľa § 230 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor v rozsahu oprávnení daných mu   príslušnými   ustanoveniami   Trestného   poriadku,   resp.   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

26. Ústavný súd poukazujúc na platnú právnu úpravu a tiež na zistené skutočnosti konštatuje, že sťažovateľ mal platným právnym poriadkom poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu svojho práva na nahliadnutie do spisu, ku ktorému však doteraz nedošlo aj jeho   vlastným   pričinením.   (Pozri   tiež   argumentáciu   k odmietnutiu   sťažnosti   v súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivé súdne konanie, t. j. možnosť domáhať sa účinnej   ochrany   v súdnom   konaní   vo   veci   samej).   Vychádzajúc   zo   skutočnosti,   že posudzovaná vec bola v štádiu prípravného konania, mohol sťažovateľ aktívnejšie využiť oprávnenia   dané   mu   Trestným   poriadkom,   najmä   domáhať   sa   hoci   aj   opakovaným podnetom   ingerencie   prokurátora,   prípadne   podať   sťažnosť   na   postup   sudcu   podľa príslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aj keď postup orgánov činných v trestnom konaní a vo   veci   konajúcich   súdov   (napr.   sťažovateľom   tvrdeným   nerozhodnutím   prokurátora o jeho námietkach proti zamietnutiu jeho žiadosti o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, nereagovaním   sudcu   pre   prípravné   konanie   na   jeho   žiadosti   o nahliadnutie   do   súdneho spisu, oneskorené predloženie jeho stanoviska k sťažnosti prokurátora odvolaciemu súdu) nemožno   posudzovať   za   plne   zodpovedajúci   zákonným   ustanoveniam   zabezpečujúcim realizáciu   práva na obhajobu, vzhľadom   na už uvedené   skutočnosti   (podielu   samotného sťažovateľa) ústavný súd konštatuje, že postup vo veci konajúcich orgánov štátu nemožno považovať za taký postup, ktorého intenzita by spôsobila porušenie sťažovateľovho práva na obhajobu.

27. Keďže ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti nezistil príčinnú súvislosť   medzi   postupom   krajského   súdu   a   sťažovateľom   namietaným   porušením základného práva zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru, sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

III.E

28. V závere ústavný súd poznamenáva, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenie   práv   a   slobôd   označených v čl. 127   ods.   1   ústavy,   ktoré   neboli   odstránené   v   jeho   priebehu   (napr.   III.   ÚS   75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu   základných   práv   a   slobôd   vrátane   rešpektovania   záväzkov   vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

29.   Podľa   §   34   ods.   1   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestného   poriadku   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať,   predkladať   a   obstarávať   dôkazy   slúžiace   na   jeho   obhajobu,   robiť   návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom...

Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa   §   79   ods.   2   Trestného   poriadku   policajt,   prokurátor,   sudca   pre   prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili...

Podľa   §   79   ods.   3   Trestného   poriadku   obvinený   má   právo   kedykoľvek   žiadať o prepustenie na slobodu...

30.   Ďalšie   procesné   záruky   zabezpečujúce   zákonnosť   postupu   orgánov   činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora),   ako   aj   III.   časti   (súdne   konanie)   druhej   hlavy   (preskúmanie   a   predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku. Taktiež zákon o prokuratúre umožňuje (§   31   a   nasl.)   domáhať sa   preskúmania   zákonnosti   napadnutého   rozhodnutia orgánu   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a   súdov v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu   vrátane   možnosti   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

31. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd   v   prípravnom   konaní.   Všeobecný   súd   má   podľa   Trestného   poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené. Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania boli súdmi   s   plnou   jurisdikciou,   v   ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej   sa   namietaného porušenia   jeho   základných   práv   v   trestnej   veci,   ktorá   nebola v čase   podania   ústavnej   sťažnosti   právoplatne   skončená,   k záveru,   že   ďalším   možným dôvodom odmietnutia sťažovateľovej sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súdu konať   a rozhodnúť   v uvedenej   veci   (obdobne   napr.   III.   ÚS   3/02,   III.   ÚS   18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

32.   Platná   právna   úprava   trestného   konania   umožňuje   sťažovateľovi   (ako obvinenému, resp. obžalovanému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných   ústavou   v   dôsledku   nezákonného   postupu   orgánov   činných   v trestnom konaní a všeobecných súdov v jeho trestnej veci.

33. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné rozhodovať aj o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010