znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 31/09-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť T. Š., D., zastúpenej advokátom JUDr. J. Z., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. Š. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2008   doručená   sťažnosť   T.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2004.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «doručila 26. 6. 2003 na OS Bratislava I žalobný návrh proti odporcovi SR-M. podľa zákona 58/69 Z. z.... 7. 10. 2003 bol spis odoslaný na OS Žilina z dôvodu príslušnosti. 16. 12. 2003 NS SR uznesením rozhodol, že na prejednanie veci je príslušný OS Čadca, kde bol 23. 1. 2004 zaevidovaný... 20. 7. 2004 poslala   sťažovateľka   odporcovi   žiadosť   o   predbežné   prerokovanie   návrhu.   Odporca   ju upozornil, že pasívne legitimovaným je už Ú..., preto sťažovateľka 23. 8. 2004 na adresu tohoto   odporcu   poslala   žiadosť   o   predbežné   prerokovanie   nároku.   Ešte   predtým   ale odoslala   9.   3.   2004   opravu   svojho   návrhu,   kde   jasne   uviedla/označila   ako   odporcu Slovenská republika – Ú... a 23. 8. 2004 doplnila žalobný návrh opravou aj v časti petit.... Dňa 23. 4. 2004 OS Čadca poslala sťažovateľka doplnenie návrhu, ku ktorému ju vyzval porušovateľ, v ním stanovenej lehote. Dňa 12. 7. 2005... porušovateľ... odmietol žalobný návrh.... sťažovateľka sa odvolala, a tak porušovateľ v rámci autoremedúry dňa 27. 10. 2005 uvedené uznesenie zrušil.... Opravu odporcu a časti návrhu - petit urobila sťažovateľka sama po zistení omylu.

... Sťažovateľka návrhom podľa § 12 Osp požiadala 24. 12. 2005 porušovateľa, aby bola vec... prikázaná súdu Bratislava III. Poplatok sťažovateľka zaplatila včas. 7. 3. 2006 NS SR vrátil spis porušovateľovi ako predčasne predložený, keďže nezisťoval stanovisko všetkých účastníkov konania.... Návrhu na prikázanie veci do Bratislavy nebolo vyhovené.... Dňa   3.   10.   2008   porušovateľ...   doručil   sťažovateľke   ďalšie   rozhodnutie,   ktorým nepripúšťa, aby z konania vystúpil „doterajší odporca Ú.,....“ a na jeho miesto vstúpil „nový odporca Slovenská republika zastúpená Ú.".

... Sťažovateľka podala vo veci odvolanie....

Sťažovateľka poukazuje na konanie porušovateľa, ktorým ju poškodzuje na právach, pretože svoj návrh opravila už/ešte 9. 8. 2004, kedy správne označila odporcu.».

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod č. 5C 9/2004 porušil základné právo T. Š. na prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jej právo na prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru,

2. Okresnému súdu v Čadci sa vo veci 5C 9/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov,

3.   T.   Š.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   120.000,-   Sk /stodvadsaťtisíc   slovenských   korún/,   ktoré   je   OS   Čadca   povinný   vyplatiť   na   adresu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu,

4. Okresný súd Čadca je povinný nahradiť T. Š. trovy konania podľa platnej vyhlášky na účet advokáta JUDr. J. Z., do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa   čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný   súd   listom   č.   k.   Rvp   15415/08-11   z 19.   novembra   2008   vyzval   sťažovateľku prostredníctvom   jej právneho zástupcu   na predloženie okrem   iného aj dokladu   o podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľka   zaslala   na   výzvu   ústavného   súdu   listom   (bez   uvedenia   dátumu) doručeným   2.   decembra   2008   okrem   iného sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   s dátumom vyhotovenia   24.   november   2008   a ďalšie   listiny.   V   podaní sťažovateľka   okrem   iného uviedla,   že   „pred   podaním   sťažnosti   ÚS   SR   nepodala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní predsedovi OS Čadca... ide o neúčinný prostriedok nápravy a sťažnosť predsedom súdov je len zbytočným formálnym krokom bez odozvy smerujúcej k náprave... že by sám Ústavný súd z vlastnej iniciatívy sa mal zaoberať povinnosťou podať sťažnosť predsedom súdom v takýchto prípadoch...“.

Podaním ústavnému súdu 8. decembra 2008 sťažovateľka predložila list predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 82/08 z 1. decembra 2008, z ktorého vyplýva, že «...Dňa 27. 11. 2008 bolo tunajšiemu súdu doručené Vaše podanie zo dňa 24. 11. 2008 označené ako „sťažnosť na prieťahy vo veci 5C/9/2004“.

Spis tunajšieho súdu 5C/9/2004 bol dňa 25. 11. 2008 zaslaný na Krajský súd v Žiline na rozhodnutie o Vami podanom odvolaní. Z toho dôvodu nie je možné Vašu sťažnosť v súčasnej dobe prešetriť.

Po   vrátení   spisu   z   krajského   súdu   bude   Vaša   sťažnosť   prešetrená   a   bude   Vám zaslaná písomná odpoveď.».

V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 3 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľka preukáže, že využila označené právne prostriedky nápravy.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch v § 64 ods. 1   ustanovuje,   že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli spôsobené   prieťahy   v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnená   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľka   v prerokúvanej   veci   nesplnila   požiadavku   namietania   prieťahov v konaní   pred orgánom   štátnej   správy   súdov   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov   ochrany   základných   práv   a slobôd,   porušenie   ktorých   sťažovateľka   pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala v súlade s pravidlami, ktoré   s uplatnením   daného   prostriedku   súvisia.   Nekonanie   týmto   spôsobom...   má   za následok   nesplnenie   sťažovateľkinej   povinnosti   vyčerpať   dostupný   prostriedok   ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).

Ústavný   súd   nesúhlasí   ani   s obranou   sťažovateľky,   ktorá   nevyčerpanie   „iných právnych   prostriedkov   nápravy“   (§   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   odôvodňovala s poukazom na to, že „... ide o neúčinný prostriedok nápravy a sťažnosť predsedom súdov je len zbytočným formálnym krokom bez odozvy smerujúcej k náprave“. Navyše sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý by mal vedieť, aké sú podmienky na prijatie sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   pokladá   sťažnosť   sťažovateľky   predsedovi   okresného   súdu   podanú 24. novembra 2008 na odstránenie prieťahov v konaní len za formálnu, keďže bola podaná až po podaní sťažnosti ústavnému súdu. Podľa § 65 zákona o súdoch má predseda súdu na vybavenie   sťažnosti   30   dňovú   lehotu.   Sťažovateľka   nevyužitím   zákonného   prostriedku nedala   ani   možnosť,   ani   primeraný   čas   predsedovi   okresného   súdu,   aby   preskúmal,   či dochádza skutočne k prieťahom v konaní, a prijal účinné prostriedky k náprave.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   ani   ďalších   podkladov   teda   nezistil,   že   by sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009