znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 31/08-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 738/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 738/02   p o r u š i l právo M. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16   C   738/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   H.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk (slovom   stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd   Košice   I   p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. H. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta JUDr.   J.   Č.,   K.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 24. januára 2008 č. k. I. ÚS 31/08-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 738/02 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: «Sťažovateľom   je   fyzická   osoba,   ktorá   dňa 14. 08. 2002 podala na Okresnom súde Košice žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy proti žalovaným 1. lng. Š. Š., 2. J. Š., 3. Mestu K. Vec bola na Okresnom súde Košice I. pridelená sudkyni JUDr. S. V. a následne ďalším sudkyniam a bola vedená pod spisovou značkou 16 C 738/02. (...)

Spor sa neúnosne preťahuje (...). K prieťahom v konaní došlo hlavne v období od 17. 10. 2002 do 22. 01. 2007. (...) Počas   nečinnosti   súdu   došlo   k   podstatnému   znevýhodneniu   právnej   pozície sťažovateľa   a   to   tým,   že   žalovaní   si   v   tomto   období   vysporiadali   vlastnícke   vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti a tým došlo vo vzťahu k sťažovateľovi k ťažko napraviteľným následkom, ktoré by nevznikli, keby súd riadne konal.

Vzhľadom   na   uvedené   tvrdím,   že   Okresný   súd   Košice   I   mohol   uvedenú   vec v rozumnej lehote rozhodnúť, pretože od podania návrhu uplynulo už takmer 5 rokov. Týmto   žiadam,   aby   Ústavný   súd   SR   posúdil   túto   sťažnosť   v   súlade   so   svojou judikatúrou   a   pri   rozhodovaní   zohľadnil   aj   právnu   a   faktickú   zložitosť   veci,   správanie účastníkov konania a efektívnosť postupu samotného súdu a zároveň prihliadol na predmet sporu. (...)

Vzhľadom k uvedenému stavu žiadam Ústavný súd SR, aby priznal sťažovateľovi primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   127   Ústavy   SR,   nakoľko   ochrana   práv v uvedenom   prípade   nebola   rýchla   a   účinná   podľa   ustanovenia   § 6 O. s. p..   Finančné zadosťučinenie žiadam vo výške 110.000,- Sk. (...)»

1.2 Z doplnenia sťažnosti z 24. septembra 2007 vyplýva, že: „Týmto si Vám ako právny zástupca sťažovateľa M. H. dovoľujem oznámiť že dôvody, pre ktoré sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa s odstupom času javia natoľko závažné, že si dovoľujeme navrhnúť, aby bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie vo výške 210.000,- Sk (slovom dvestodesaťtisíc slovenských korún).

Počas nečinnosti súdu si žalovaní vysporiadali k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby   o   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   vlastnícke   vzťahy   a   to   tak,   že   sa   stali   vlastníkmi predmetnej   nehnuteľnosti.   Tým   došlo   k   podstatnému   sťaženiu   pozície   sťažovateľa   a   je dôvodná obava, že v priebehu nečinnosti súdu došlo k nenapraviteľným následkom.“

1.3 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. základné právo sťažovateľa M. H. (...) na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 16 C 738/2002 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   spisovou značkou 16 C 738/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3. sťažovateľovi M. H. (...) priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 210.000,- Sk (slovom dvestodesaťtisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť M. H. (...) trovy právneho zastúpenia vo výške   6.296,-   Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   na   účet advokáta JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom zo 17. marca 2008 sp. zn. Spr. 68/2007 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 17. marca 2008.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal chronológiu napadnutého konania a uviedol tieto skutočnosti:

„(...) Z (...) prehľadu som zistil, že súd od 16. 9. 2002 do 22. 1. 2007 neurobil vo veci žiadny úkon, pričom plynulému prejednaniu veci nebránila žiadna zákonná prekážka. Od 22. 1. 2007 súd vo veci koná plynulo a bez prieťahov. Súhlasím,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   o   prijatej   sťažnosti   konal   bez nariadenia ústneho pojednávania.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„(...) oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní. Čo sa týka vyjadrenia odporcu poukazujeme na skutočnosť, že odporca vo svojom vyjadrení udáva, že súd od 16. 9. 2002 - 22. 1. 2007 neurobil vo veci žiadny úkon, pričom plynulému prejednaniu veci nebránila žiadna zákonná prekážka.

Predmetné konanie pred okresným súdom možno hodnotiť ako konanie, ktoré po právnej stránke nie je zložité. Takéto objasňovanie skutkového stavu nemôže pri vhodnej voľbe dôkazných prostriedkov za žiadnych okolností spôsobiť v konaní komplikácie, ktoré budú mať za následok trvanie sporu v dĺžke viac než 6 rokov. Konanie navrhovateľa, resp. jej právnych zástupcov neprispelo k celkovej dĺžke konania.

Nečinnosť okresného súdu možno považovať za obdobie súvislej nečinností Celková dĺžka   obdobia   súvislej   nečinností   4   roky   10   mesiacov   vzhľadom   na   dĺžku   konania Jednoznačne   dosahuje   ústavnoprávnu   relevanciu   vyžadujúcu   vyslovenie   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48/2 Ústavy SR. Vec nie je doteraz právoplatne rozhodnutá a stav právnej neistoty trvá. (...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 738/02:

Dňa 14. augusta 2002 podali Mgr. A. H. (ďalej aj „navrhovateľka v 1. rade“) a M. H. (teda sťažovateľ) Okresnému súdu Košice I žalobný návrh proti Ing. Š. Š. (ďalej len „odporca   v 1.   rade“),   J.   Š.   (ďalej   len   „odporkyňa   v 2.   rade“)   a Mestu   K.   (ďalej   len „odporca v 3. rade“, spoločne tiež „odporcovia“) na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni okresného súdu JUDr. S. V. Dňa 16. augusta 2002 navrhovateľka v 1. rade a sťažovateľ podali okresnému súdu návrh   na   predbežné   opatrenie,   aby   sa   súd   do   právoplatného   skončenia   napadnutého konania   zdržal   vydania   rozhodnutia   o povolení   vkladu   vlastníctva   v prospech   odporcov v prvom a druhom rade.

Dňa 21. augusta 2002 súd vyzval navrhovateľku v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 5. septembra 2002 navrhovateľka v 1. rade zaplatila súdny poplatok.Dňa 16. septembra 2002 okresný súd uznesením č. k. 16 C 738/02-45 rozhodol, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Dňa 22. októbra 2002 sa odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade vzdali odvolania proti všetkým výrokom rozhodnutia.

Dňa 31. marca 2005 okresný súd účastníkom konania oznámil, že v predmetnej veci bude nariadený termín pojednávania v II. polroku roku 2005.

Dňa   6.   júla   2005   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudkyni JUDr. I. V.

Dňa   25.   mája   2006   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudkyni JUDr. J. C.

Dňa 24. januára 2007 okresný súd uznesením č. k. 16 C 738/02-55 uložil odporcovi v 1. rade, aby sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, a vyzval ho, aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

Dňa   24.   januára   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   16   C   738/02-56   vyzval navrhovateľku v 1. rade, aby sa písomne vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

Dňa 12. februára 2007 navrhovateľka v 1. rade a sťažovateľ doručili okresnému súdu svoje   vyjadrenie   s tým,   že   nesúhlasia   s navrhovaným   riešením   a trvajú   na   súdnom pojednávaní.

Dňa 16. februára 2007 odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade doručili okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Dňa 21. februára 2007 sa odporca v 3. rade vyjadril k návrhu na začatie konania.Dňa 27. februára 2007 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 27. jún 2007 s tým, že pokladá za potrebné účastníkov v tomto konaní vypočuť.

Dňa 27. júna 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. september 2007.

Dňa 14. septembra 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku v 1. rade a sťažovateľa na predloženie listín.

Dňa   27.   septembra   2007   odporca   v 3.   rade   súdu   oznámil,   že   sa   nezúčastní   na pojednávaní 28. septembra 2007 a súhlasí s prerokovaním veci bez jeho účasti.

Dňa 28. septembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 2. novembra 2007 okresný súd vyzval Magistrát mesta K., aby oznámil, ktorý odbor   bol   v zmysle platných   právnych   predpisov   oprávnený v roku   1972-2003   vydávať rozhodnutia o súhlase s vyňatím nebytových priestorov z bytového fondu.

Dňa 2. novembra 2007 okresný súd vyzval Miestny úrad mestskej časti K., aby mu doručil   stav   od   roku   1970   po   súčasnosť   -   charakter   všetkých   prízemných   priestorov predmetného   obytného   domu,   a   všetky   rozhodnutia   o zmene   charakteru   prízemných priestorov tohto obytného domu.

Dňa 2. novembra 2007 okresný súd vyzval Katastrálny úrad v K., Správu katastra K., aby mu doručil chronologicky od roku 1970 po súčasnosť k všetkým prízemným priestorom označených   nehnuteľností   výpisy   z listov   vlastníctva   a zmluvy   o prevodoch,   resp. registrovaných nájomných vzťahov.

Dňa 19. novembra 2007 Miestny úrad mestskej časti K. doručil okresnému súdu svoje stanovisko.

Dňa   20.   novembra   2007   Katastrálny   úrad   v K.,   Správa   katastra   K.,   doručil okresnému súdu informácie z katastra nehnuteľností.

Dňa 22.   novembra   2007 Magistrát mesta   K.   doručil   svoje vyjadrenie   okresnému súdu.Dňa   26.   novembra   2007   okresný   súd   vyzval   Štátny   archív   Ministerstva   vnútra Slovenskej   republiky,   aby   doručil   súdu   celý   spisový   materiál   č.   Byt/2748/72-Mč., č. j. 2175/72 z 29. júna 1972 vo veci vyňatia z bytového fondu priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici P., v K.

Dňa 26. novembra 2007 okresný súd vyzval Mestskú časť K., aby doručila súdu celý spisový   materiál   č.   Byt/2748/72-Mč.,   č.   j.   2175/72   z   29. júna   1972   vo veci   vyňatia z bytového fondu priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici P. v K.

Dňa   4.   decembra   2007   Štátny   archív   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky odpovedal na výzvu.

Dňa 7. decembra 2007 Mestská časť K. odpovedala na výzvu.Dňa 18. januára 2008 okresný súd vyzval B. K., aby doručil súdu spisový materiál č. Byt/2748/72-Mč.,   č.   j.   2175/72   z   29.   júna   1972   vo   veci vyňatia   z bytového   fondu priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici P. v K.

Dňa 30. januára 2008 B. K. odpovedal na výzvu. Dňa 5. februára 2008 JUDr. V. J. doručil súdu na základe výzvy z 27. júna 2007 znalecký posudok týkajúci sa nebytového priestoru v obytnom dome na ulici P. v K. Dňa 11. februára 2008 okresný súd vyzval Obvodný úrad v K., aby doručil súdu spisový   materiál   č.   Byt/2748/72-Mč.,   č.   j.   2175/72   z   29.   júna   1972   vo   veci   vyňatia z bytového fondu priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici P. v K.

Dňa 11. februára 2008 okresný súd vyzval Archív mesta K., aby doručil súdu spisový materiál č. Byt/2748/72-Mč., č. j. 2175/72 z 29. júna 1972 vo veci vyňatia z bytového fondu priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici P. v K.

Dňa 29. februára 2008 Archív mesta K. odpovedal na výzvu súdu.

Dňa 4. marca 2008 Obvodný úrad v K. odpovedal na výzvu súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 738/02 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajší neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   nemožno   pripísať   na   vrub   zložitosti prerokovávanej veci. Právnu zložitosť konania inak vo svojom vyjadrení nenamietal ani predseda okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.  

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný minimálne v období od 22. októbra 2002 do 24. januára 2007 (päťdesiatjeden mesiacov). Okresný súd teda najmenej počas štyroch rokov a troch mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr. I. ÚS 41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 210 000 Sk, ktoré zdôvodnil najmä tým, že „je dôvodná obava, že v priebehu nečinnosti súdu došlo k nenapraviteľným následkom“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje   za   odôvodnené   v   sume 100 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   účelne vynaložené   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti 30. júla 2007 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 7. apríla 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk a dvakrát režijný   paušál   po   178   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008, patrí odmena v sume 3 176 Sk a k tomu   režijný   paušál   v sume   191   Sk   v zmysle   citovanej   vyhlášky.   Celkové   trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú preto sumu 9 663 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o sťažovateľom   uplatnených   trovách   konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008