znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 31/06-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   A.   V.,   bytom   K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 13 C 1206/2000 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 200/03-26 z 12. novembra 2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 1206/2000 p o r u š i l základné právo A. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   1206/2000 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   V. p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie v   sume   30 000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. V. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisíc deväťstopäťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. D. S., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. februára 2006   č.   k.   I.   ÚS   31/06-13   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 1206/2000 (ďalej aj „napadnuté konanie“)   v období po vydaní nálezu Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky č. k. III. ÚS 200/03-26 z 12. novembra 2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 200/03-26 z 12. novembra 2003   už   vyslovil   porušenie   označených   práv   sťažovateľky   a   okrem   iného   prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.

Podľa sťažovateľky okresný súd pod vplyvom konania pred ústavným súdom síce vydal platobný rozkaz z 3. novembra 2003, ktorý zrušil až uznesením zo 16. februára 2004, avšak   ďalej   konal   neefektívne   v období   od   5.   mája   2004   do   24.   októbra   2005.   Dňa 31. októbra 2005 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré sťažovateľka navrhla už vo svojej žalobe doručenej okresnému súdu 28. novembra 2000.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 1206/2000 porušil v dobe od právoplatnosti nálezu ústavného súdu zo dňa 12. novembra 2003 sp. zn. III. ÚS 200/03- 26 základné právo A. V.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené jej čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Košice   II prikazuje   konať   vo   veci   sp.   zn.   13   C   1206/2000   bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

A. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 90.000,- Sk, ktoré je jej povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Košice   II je   povinný   vyplatiť   A.   V.   5.302,-   Sk   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. V. K. listom sp. zn. Spr. 283/06 z 22. februára 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľky listom zo 6. marca 2006.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že:

„Po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   SR   bolo   opakované   doručovanie   vydaného platobného rozkazu zo dňa 3. 11. 2003 žalovanému cestou príslušného OO PZ v K., ktoré nedoručený platobný rozkaz vrátilo tunajšiemu súdu dňa 30. 1. 2004.

Na základe uvedenej skutočnosti bol platobný rozkaz zrušený uznesením zo dňa 16. 2. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. 3. 2004. (...).

Z   (...)   chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé,   že po doručení nálezu Ústavného   súdu   SR   súd   v danej   veci   nie   je   nečinný,   vykonáva   úkony   a vytyčuje pojednávania, smerujúce k rozhodnutiu veci.

Niekoľkomesačné   obdobie   nečinnosti   bolo   spôsobené   zmenou   zákonnej   sudkyne, ktorá sa s prevzatými spismi mohla oboznamovať a vykonávať v nich úkony len postupne. (...) Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Okresný súd po vydaní nálezu ústavného súdu zo dňa 12. 11. 2003 bol síce činný, avšak nie každá činnosť je efektívnou činnosťou, najmä činnosť, ktorá má ničotný efekt ako to bolo v činnosti Okresného súdu Košice II v konaní 13 C 1206/2000 po vydaní nálezu zo dňa   12.   11.   2003.   Okresný   súd,   domnievam   sa,   mal   využiť   všetky   možnosti,   ktoré   mu dovoľuje zákon (O. s. p.)   pri   doručovaní platobného   rozkazu   (...)   a tiež   nemal   zbytočne preťahovať súdne konanie zrušením platobného rozkazu (...).

Ak po 9 mesiacoch bol konateľ žalovaného opäť vyzvaný na predloženie mzdových listín,   tak   (...)   mu   mala   byť   uložená   pokuta   za   nesplnenie   príkazu   súdu.   Termín pojednávania na 20. 10. 2005, určený za účelom jeho odročenia a za účelom znaleckého dokazovania, ktoré moja klientka navrhla už v žalobe bol ďalším zbytočným prieťahom. (...) Súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania. (...) spresňujem petit návrhu nálezu takto: Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť A. V. trovy konania v sume 7.953,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   13   C   1206/2000   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 200/03-26:

Ústavný   súd   predovšetkým   pripomína,   že   predmetom   napadnutého   konania pred okresným súdom bolo posúdenie návrhu sťažovateľky (z 26. novembra 2000) proti svojmu bývalému zamestnávateľovi C. spol. s r. o., K. (ďalej len „odporca“) na úhradu mzdových nárokov vo výške 14 159 Sk s prísl.

- 12. november 2003 - okresný súd doručoval platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke 14 159 Sk s prísl.;

- 28. november 2003 – okresnému súdu bola vrátená zásielka poštou ako nedoručená;

- 12. január 2004 – okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru K. (ďalej len „obvodné oddelenie“) o doručene zásielky určenej odporcovi;

- 12.   január 2004 – sťažovateľka požiadala okresný súd o vyznačenie právoplatnosti na platobnom rozkaze;

- 30. január 2004 – okresnému súdu sa vrátila z obvodného oddelenia nedoručená zásielka určená odporcovi;

- 16. február 2004 – okresný súd uznesením zrušil platobný rozkaz z dôvodu nemožnosti doručenia;

- 17. február 2004 – okresný súd doručoval predmetné uznesenie sťažovateľke;

- 15. marec 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. jún 2004;

- 14. apríl 2004 – okresnému súdu sa vrátila nedoručená zásielka určená odporcovi;

- 5. máj 2004 – okresný súd zmenil termín pojednávania na 25. máj 2004;

- 25.   máj 2004 –   pojednávanie, na ktorom   bola vypočutá   sťažovateľka bez prítomnosti odporcu (doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané), bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania mzdových listov sťažovateľky od odporcu;

- 15. jún 2004 – okresný súd písomne vyzval odporcu   na predloženie mzdových listov sťažovateľky;

- 28. jún 2004 – okresnému súdu sa vrátila nedoručená zásielka určená odporcovi;

- 9. júl 2004 – okresný súd požiadal obvodné oddelenie o doručenie zásielky odporcovi;

- 20. apríl 2005 – okresný súd urgoval odporcu, aby doručil požadované mzdové listy;

- 10. máj 2005 – okresnému súdu sa vrátila nedoručená zásielka adresovaná odporcovi;

- 19. september 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. október 2005;

- 22. september 2005 – okresný súd doručoval predvolanie účastníkom konania (12. októbra 2005 sa okresnému súdu vrátila nedoručená zásielka adresovaná odporcovi);

- 5. október 2005 – okresný súd opätovne doručoval predvolanie odporcovi (19. októbra 2005 sa okresnému súdu vrátila zásielka ako nedoručená);

- 20. október 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka bez účasti odporcu a ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;

- 31. október 2005 – okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. A. B.;

- 4. november 2005 – okresný súd doručoval predmetné uznesenie účastníkom konania;

- 11. november 2005 – okresný súd doručoval súdny spis znalkyni;

- 1. december 2005 – okresnému súdu sa vrátila nedoručená zásielka určená odporcovi;

- 2. február 2006 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13 C   1206/2000   po   rozhodnutí   ústavného   súdu č. k. 200/03-26   z 12.   novembra   2003,   ktorým   bolo   konštatované   porušenie   základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, naďalej dochádza k porušovaniu základných práv.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ( I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka   namietaného   konania   ani   v období   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 200/03-26 z 12. novembra 2003 nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd konštatuje,   že   na   celkovej   dĺžke   konania   nemá   sťažovateľka   podiel   a svojím   konaním neprispela k doterajšej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu a na to, že ide o namietané obdobie v konaní okresného súdu po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III ÚS 200/03-26 z 12. novembra 2003.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je spor o mzdové nároky sťažovateľky, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo okrem   iného   znamená,   že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

Vychádzajúc zo skutočností   uvádzaných v sťažnosti,   jej príloh, zo súdneho spisu okresného súdu a z vyjadrení účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol vo   veci   nečinný   aj   v posudzovanom   období,   konkrétne   od   9.   júla   2004   (okresný   súd doručoval   zásielku   odporcovi   prostredníctvom   obvodného   oddelenia)   do   19.   septembra 2005   (okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   20.   október   2005),   t.   j.   viac   ako 14 mesiacov.

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci a ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Obranu okresného   súdu,   podľa   ktorého „niekoľkomesačné   obdobie   nečinnosti   bolo   spôsobené zmenou   zákonnej   sudkyne“, nebolo   možné   akceptovať.   Ústava   v čl.   48   ods. 2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že došlo k zmene zákonnej sudkyne, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 90 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky a jeho význam pre sťažovateľku, ako   aj   na   skutočnosť,   že   okresnému   súdu   už   bolo   uložené   nálezom   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 200/03-26 z 12. novembra 2003 konať bez zbytočných prieťahov v konaní, považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony   právnej   služby   vykonané v roku   2005   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a podanie ústavnej sťažnosti) vo výške 5 002 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 300 Sk, a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2006 (vyjadrenie zo 6. marca 2006) vo výške 2 730 Sk a režijný paušál vo výške 164 Sk, t. j. spolu vo výške 8 196 Sk v zmysle ustanovení z §   1 ods. 3 a   § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk, ústavný súd jej priznal náhradu trov konania v požadovanej výške tak, ako je to uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006