znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 31/03-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003 prerokoval   sťažnosť   JUDr.   F.   M.,   bytom   B.,   ktorou   žiadal   prikázať   Okresnému   súdu v Nitre konať vo veci vedenej pod sp. zn. E 1871/96 a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   F.   M. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. júla 2002 doručené podanie JUDr. F. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť na značné prieťahy konania Okresného súdu 949 68 v Nitre vo veci výkonu rozhodnutia pod čís. kon. E 1871/96“, ktorým žiadal, aby ústavný súd a) s poukazom na čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „(...) prikázal Okresnému súdu v Nitre vo veci konať“, b) vzhľadom na čl. 7 ods. 2 a čl. 127 ods. 1, 2 a 3 ústavy mu priznal „(...) primerané finančné zadosťučinenie (ako odškodnenie).   S prihliadnutím   aj na Článok 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktoré Slovensko ratifikovalo dňa 18. marca 1992“.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný súd   sťažovateľa   vyzval listom z 9. októbra 2002 č. k. Rvp 1113/02-3, aby predložil splnomocnenie udelené   advokátovi alebo   komerčnému   právnikovi   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom a doplnil podanie tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ   bol   zároveň   poučený   o tom,   že   ak   uvedené   nedostatky   podania   nebudú odstránené, ústavný súd ho v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom môže odmietnuť pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   a uznesenie   o tom   nemusí   ani   odôvodniť. Ústavnému súdu bola 16. októbra 2002 doručená sťažovateľova „odpoveď“ z 12. októbra 2002, v ktorej sa odvolal na „dôvody“ a „označenie príslušných ustanovení“ zo „sťažnosti z 22. 07. 2002“, resp. poznamenal, že „vo veci ustanoviť na zastupovanie advokáta alebo komerčného   právnika   čo   som   robil   6   rokov   po   32   roč.   sudcovskej   praxe   (v   rôznych funkciách včítane na kraj. súde) nevidím žiadny dôvod“.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ bol vo výzve ústavného súdu   poučený   o tom,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   musí   okrem   iného   obsahovať označenie,   ktoré   základné   práva   alebo   slobody   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili, označenie   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje. Sťažovateľ tieto nedostatky podania neodstránil.

Predmetom predbežného prerokovania v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (napr. I. ÚS 50/01, I. ÚS 4/02, II. ÚS 109/02) je len rozhodovanie o prijatí návrhu vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta. Článok 127 ústavy, na ktorý sa sťažovateľ odvolal, nezaručuje samostatné základné právo alebo slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorých porušenie by bolo možné namietať v konaní o sťažnosti. Rozhodovanie o tom, aby súd vo veci konal, vyplýva z čl. 127 ods. 2 ústavy a nadväzuje   na   rozhodnutie   o vyslovení   porušenia   základných   práv   a slobôd.   Rovnako rozhodovanie   o primeranom   finančnom   zadosťučinení,   ktoré   vyplýva   z čl.   127   ods.   3 ústavy, je spojené s vyslovením porušenia základných práv a slobôd. Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy teda je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo   slobody   uvedené   v druhej   hlave   ústavy,   alebo   ľudské   práva   a základné   slobody vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvy.

Každý návrh na začatie konania musí spĺňať aspoň také náležitosti, ktoré umožňujú ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Rovnaké podmienky musia byť splnené aj v prípade   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom (III. ÚS 75/02). Sťažovateľ v podaní označenom ako „Sťažnosť na značné prieťahy konania Okresného súdu 949 68 v Nitre vo veci výkonu rozhodnutia pod čís. kon. E 1871/96“ žiadal, aby ústavný súd „prikázal Okresnému súdu v Nitre vo veci konať“ a priznal mu „primerané finančné   zadosťučinenie   (ako   odškodnenie)“.   Ústavný   súd   však   o takýchto   žiadostiach nemá právomoc rozhodovať nezávisle od splnenia podmienok ustanovených v čl. 127 ods. 1 ústavy.

Pretože   predmetný   návrh   na   začatie   konania   v predloženej   podobe   nespĺňal náležitosti,   ktoré   pre   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon o ústavnom   súde,   a sťažovateľ   ho   nedoplnil   v   súlade   s   výzvou   ústavného   súdu,   bolo potrebné tento návrh po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003