znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 309/2011-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/177/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 20 C/4/2006) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2011 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C/177/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom Bratislava II pod sp. zn. 20 C/4/2006).

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že na okresnom súde je vedené konanie pod sp. zn. 4 C/177/2008 o zaplatenie istiny (z titulu náhrady škody) s príslušenstvom, v ktorom má procesné postavenie navrhovateľa, – „Vec prešla z OS Bratislava II na OS Pezinok k 1. januáru 2008, čiže ku dňu kedy nadobudla platnosť reorganizácie slovenského súdnictva...“. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Konanie pokračuje a bez rozhodnutia o mojom   pozmenenom   žalobnom   návrhu...   Nič   nebránilo   a   nebráni   Okresnému   súdu v Pezinku rozhodnúť o mojom žalobnom návrhu aj preto, že som mu viackrát dal písomný súhlas konať a rozhodnúť aj bez mojej prítomnosti na pojednávaní... Ostatné pojednávanie vo veci okresný súd vytýčil na október 2010... Medzi 18. októbrom 2010 a 1. májom 2011 okresný súd vykázal nečinnosť v časovom rozsahu viac ako osem mesiacov.“

3. Sťažovateľ zastáva názor, že v konaní okresného súdu dochádza   k prieťahom (čl. 48 ods. 2 ústavy.) V nadväznosti na uvedené sťažovateľ uviedol: „Napriek predloženiu okresnému súdu vyčerpávajúceho množstva listinných dôkazov, je vec na okresnom súde bez rozhodnutia o nej bezmála šesť rokov.“

4. Na žiadosť sťažovateľa a po zistení, že táto žiadosť spĺňa zákonom predpokladané náležitosti, ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 309/2011-30 z 24. augusta 2011 ustanovil sťažovateľovi   advokáta   JUDr.   J.   Č.   (ktorý   bol   sťažovateľovi   podľa   jeho   tvrdenia ustanovený aj v konaní pred okresným súdom, pozn.). Už v odôvodnení tohto uznesenia z 24.   augusta   2011   ústavný   súd   uviedol: „Pre   posúdenie   úspešného   uplatňovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je potrebné kvalifikované doplnenie sťažnosti vykonané právnym zástupcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno sťažnosť považovať za bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.“

5. Keďže sťažnosť nespĺňala zákonom predpokladané náležitosti (pozri tiež bod 4 in fine), listom z 30. augusta 2011 ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa vyzval, aby v lehote 15 dní pod následkom odmietnutia podania doplnil sťažnosť, najmä aby (i) uviedol, proti komu smeruje a akého rozhodnutia (petit návrhu) sa sťažovateľ domáha, a (ii) ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, aby uviedol (okrem rozsahu, ktorý požaduje) tiež dôvody, na základe ktorých sa ho domáha. Zároveň bolo právnemu zástupcovi   doručených   6   príloh   (uznesenie   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   309/2011-30 z 24. augusta 2011, podanie sťažovateľa z 18. apríla 2011, dve odpovede okresného súdu sťažovateľovi na ním podané sťažnosti na prieťahy v konaní, odpoveď predsedu okresného súdu z 24. mája 2011 a prehľad procesných úkonov z 23. mája 2011).

6.   Právny   zástupca   sťažovateľa   výzvu   ústavného   súdu   s priloženými   prílohami prevzal   prostredníctvom   splnomocnenca   5.   septembra   2011,   avšak   nedostatky   sťažnosti neodstránil v stanovenej lehote, a neučinil tak ani do vydania tohto uznesenia.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Pretože sťažnosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na ich doplnenie. Právny zástupca sťažovateľa na výzvu ústavného   súdu   v stanovenej   lehote   nereagoval   (neurobil   tak   ani   do   času   rozhodovania ústavného súdu, pozn.), preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd   uvádza,   že   sťažovateľ   je   zastúpený   advokátom.   Podľa   § 18   ods. 2   zákona č. 586/2003 Z. z.   o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom (napr. II. ÚS 117/05).

11. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti.

12. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011