SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 309/2011-38
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/177/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 20 C/4/2006) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2011 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/177/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 20 C/4/2006).
2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že na okresnom súde je vedené konanie pod sp. zn. 4 C/177/2008 o zaplatenie istiny (z titulu náhrady škody) s príslušenstvom, v ktorom má procesné postavenie navrhovateľa, – „Vec prešla z OS Bratislava II na OS Pezinok k 1. januáru 2008, čiže ku dňu kedy nadobudla platnosť reorganizácie slovenského súdnictva...“. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Konanie pokračuje a bez rozhodnutia o mojom pozmenenom žalobnom návrhu... Nič nebránilo a nebráni Okresnému súdu v Pezinku rozhodnúť o mojom žalobnom návrhu aj preto, že som mu viackrát dal písomný súhlas konať a rozhodnúť aj bez mojej prítomnosti na pojednávaní... Ostatné pojednávanie vo veci okresný súd vytýčil na október 2010... Medzi 18. októbrom 2010 a 1. májom 2011 okresný súd vykázal nečinnosť v časovom rozsahu viac ako osem mesiacov.“
3. Sťažovateľ zastáva názor, že v konaní okresného súdu dochádza k prieťahom (čl. 48 ods. 2 ústavy.) V nadväznosti na uvedené sťažovateľ uviedol: „Napriek predloženiu okresnému súdu vyčerpávajúceho množstva listinných dôkazov, je vec na okresnom súde bez rozhodnutia o nej bezmála šesť rokov.“
4. Na žiadosť sťažovateľa a po zistení, že táto žiadosť spĺňa zákonom predpokladané náležitosti, ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 309/2011-30 z 24. augusta 2011 ustanovil sťažovateľovi advokáta JUDr. J. Č. (ktorý bol sťažovateľovi podľa jeho tvrdenia ustanovený aj v konaní pred okresným súdom, pozn.). Už v odôvodnení tohto uznesenia z 24. augusta 2011 ústavný súd uviedol: „Pre posúdenie úspešného uplatňovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je potrebné kvalifikované doplnenie sťažnosti vykonané právnym zástupcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno sťažnosť považovať za bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.“
5. Keďže sťažnosť nespĺňala zákonom predpokladané náležitosti (pozri tiež bod 4 in fine), listom z 30. augusta 2011 ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa vyzval, aby v lehote 15 dní pod následkom odmietnutia podania doplnil sťažnosť, najmä aby (i) uviedol, proti komu smeruje a akého rozhodnutia (petit návrhu) sa sťažovateľ domáha, a (ii) ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, aby uviedol (okrem rozsahu, ktorý požaduje) tiež dôvody, na základe ktorých sa ho domáha. Zároveň bolo právnemu zástupcovi doručených 6 príloh (uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 309/2011-30 z 24. augusta 2011, podanie sťažovateľa z 18. apríla 2011, dve odpovede okresného súdu sťažovateľovi na ním podané sťažnosti na prieťahy v konaní, odpoveď predsedu okresného súdu z 24. mája 2011 a prehľad procesných úkonov z 23. mája 2011).
6. Právny zástupca sťažovateľa výzvu ústavného súdu s priloženými prílohami prevzal prostredníctvom splnomocnenca 5. septembra 2011, avšak nedostatky sťažnosti neodstránil v stanovenej lehote, a neučinil tak ani do vydania tohto uznesenia.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
9. Pretože sťažnosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na ich doplnenie. Právny zástupca sťažovateľa na výzvu ústavného súdu v stanovenej lehote nereagoval (neurobil tak ani do času rozhodovania ústavného súdu, pozn.), preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).
11. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti.
12. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2011