znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 309/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť S. Š., N. D., zastúpeného advokátom Mgr. V. P., N. M. n. V.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, Trnava, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. Š. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta 2009 doručená sťažnosť S. Š., N. D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. V. P., N. M. n. V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, Trnava (ďalej aj „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   uznesením   vyšetrovateľa   ČVS:   PPZ-124/BOK-Z-2008 z 3. septembra 2007 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a iné.

Vyšetrovateľ   v   predmetnej   veci   nariadil   na   29.   apríl   2009   o   15.00   h   vykonanie procesného úkonu – výsluchu R. H. (osoba, ktorej prokurátor dočasne odložil vznesenie obvinenia) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ž. O mieste a čase konania uvedeného procesného úkonu boli riadne a včas upovedomení aj všetci obhajcovia obvinených.

Obhajca sťažovateľa sa na miesto výsluchu uvedeného svedka dostavil o 14.45 h, pričom zistil, že „Pravdepodobne cca od 14.30 hod. bola dozorujúca prokurátorka JUDr. M. P. s vyšetrovateľom pplk. Ing. A. A. prítomná vo výsluchovej miestnosti spolu s R. H. a kládli   mu   otázky,   a   to   všetko   bez   prítomnosti   obhajcu   sťažovateľa,   ostatných   obhajcov obvinených ako aj obhajkyne vypočúvaného – R. H. (JUDr. M. B.). Teda výsluch sa de facto začal nie o 15.00 hod ako bolo uvedené v predvolaní, ale už skôr, pravdepodobne cca o 14.30   hod.,   a   to   neformálnym   rozhovorom   medzi   vypočúvaným   R.   H.   (mimochodom korunným svedkom vo veci, ktorému bolo vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora dočasne odložené vznesenie obvinenia v tejto istej trestnej veci!).“.

Aj keď R. H. v predmetnej veci viackrát odmietol vypovedať, prekvapujúco pár dní po   výsluchu   konanom   29.   apríla   2009   zaslal   vyšetrovateľovi   list,   v   ktorom   požiadal   o možnosť vypovedať.

Podľa   sťažovateľa   vyšetrovateľ   a   dozorujúca   prokurátorka   Krajskej   prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „dozorujúca prokurátorka“) „nemali právo začať vopred ohlásený úkon prípravného konania skôr ako bolo určené v predvolaní / upovedomení resp. nemali právo bez prítomnosti obhajcov mať pred výsluchom s vypočúvaným R.   H.   v tejto veci akýkoľvek kontakt (či už formálny alebo neformálny)“. Uvedeným konaním vyšetrovateľa a dozorujúcej prokurátorky pri realizácii úkonu prípravného konania, v dôsledku ktorého sa jeho obhajca „nemal možnosť sa ku skutočnostiam uvádzaných R. H. v časovom rozpätí cca od 14.30 hod do 15.00 hod. vôbec vyjadriť, resp. reagovať otázkami na jeho výpoveď“, došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.

Sťažovateľ v tejto súvislosti podal 4. mája 2009 žiadosť o preskúmanie správnosti postupu   vyšetrovateľa.   Dozorujúca   prokurátorka   na   jeho   žiadosť   odpovedala upovedomením sp. zn. 1 Kv 68/08 z 1. júla 2007 (doručené sťažovateľovi 8. júla 2007), v ktorom   mu   oznámila,   že   namietaným   postupom   vyšetrovateľa   pri   úkone   konanom 29. apríla   2009   neboli   sťažovateľove   práva   porušené   žiadnym   spôsobom.   V   uvedenom upovedomení   sa podľa   sťažovateľa   dozorujúca   prokurátorka „vôbec   nezaoberala mnou namietanými skutočnosťami resp. okolnosťami, pre ktoré som považoval za nezákonné a pre ktoré som postup vyšetrovateľa napádal (t. j. konanie vyšetrovateľa do 15.00 hod, t. j. do príchodu   obhajcov   do   vyšetrovacej   miestnosti,   neriešila   čas,   kedy   bol   vyšetrovateľ s vypočúvaným osamote atď.), ale zaoberala sa tým, či obhajcovia mohli počas výsluch klásť otázky, čo však nebolo predmetom mojej sťažnosti.

Rovnako namietam, že postup vyšetrovateľa a jeho zákonnosť pri úkone skúmala tá istá   prokurátorka   (t.   j.   JUDr.   M.   P.),   ktorá   sa   na   tomto   úkone   od   začiatku   spolu s vyšetrovateľom osobne zúčastnila, a ktorý som považoval sťažovateľ za nezákonný.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že:

„Základné právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu a inú právnu   ochranu   v   konaní   vedenom   na   Prezídiu   Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, pod sp. zn. ČVS: PPZ- 55/BOK-Z-2006, porušené bolo.

Sťažovateľovi   Stanislavovi   Ševčíkovi   v   konaní   vedenom   na   Prezídiu   Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006, sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 EUR.“

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ   špecifikuje,   akého   rozhodnutia   sa   od   ústavného   súdu   domáha   (§   20   ods.   1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom   na   uvedené   môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v   situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II.   ÚS   19/05, III. ÚS 2/05).

Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej pod   ČVS:   PPZ-55/BOK-Z-2006.   K   porušeniu   uvedeného   základného   práva   sťažovateľa malo dôjsť tým, že vyšetrovateľ spolu s dozorujúcou prokurátorkou začali vykonávať riadne nariadený   výsluch   svedka   v   uvedenom   konaní   bez   prítomnosti   obhajcu   sťažovateľa (sťažovateľ je v predmetnom konaní v pozícii obvineného) pred uplynutím času, na ktorý bol výsluch nariadený a na ktorý bol obhajca sťažovateľa riadne predvolaný.

Pri prerokovaní námietok sťažovateľa ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity svojho   konania   o   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základných   práv   alebo   slobôd, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd už predtým   rozhodol,   že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby   na   vyslovenie   porušenia   jej   základných   práv,   ak   im   poskytuje   ochranu   právny poriadok   použitím   opravného   alebo   iného   právneho   prostriedku   pred   iným   orgánom verejnej moci (obdobne napr. I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa, resp. policajta v trestnom konaní sa za účinný prostriedok   nápravy   považuje   žiadosť   o   preskúmanie   postupu   policajta   podľa   §   210 Trestného poriadku. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tento prostriedok nápravy využil podaním žiadosti 4. mája 2009, ktorú dozorujúca prokurátorka vybavila upovedomením sp. zn. 1 Kv 68/08 z 1. júla 2007.

Vzhľadom na to, že proti postupu vyšetrovateľa má sťažovateľ v rámci platného právneho   poriadku   k   dispozícii   účinný   prostriedok   nápravy,   bolo   potrebné   sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené   v jeho priebehu (napr.   Zívala III.   ÚS   3/02,   Ölveczky   III.   ÚS   18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).

V   danom   prípade   v   rámci   odôvodnenia   sťažnosti   sťažovateľ   vyjadril   svoju nespokojnosť aj s vybavením jeho žiadosti dozorujúcou prokurátorkou. V rámci ďalšieho priebehu uvedeného konania má sťažovateľ v záujme ochrany svojich práv možnosť využiť účinný   prostriedok   nápravy   na   účel   preskúmania   zákonnosti   postupu   dozorujúcej prokurátorky   upravený   v   zákone   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (podnet   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   dozorujúcej   prokurátorky). V prípadnom   neskoršom   štádiu   trestného   konania   (konania   pred   súdom)   má   taktiež sťažovateľ k dispozícií účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva pred prípadnými   procesnými   pochybeniami   orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   napr.   pri predbežnom   prerokovaní obžaloby, v priebehu   dokazovania   na hlavnom pojednávaní či v podobe podaného odvolania, keď odvolací súd môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania vedeného   proti   nemu   má   možnosť   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojho v sťažnosti   označeného   práva   pred   inými   orgánmi   verejnej   moci   a   ústavný   súd   môže jednotlivé procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v trestnom konaní, korigovať až následne po využití jednotlivých prostriedkov nápravy sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009