znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 309/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. Č., K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 392/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Č.   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2008 doručená sťažnosť J. Č., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 392/01.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa   24.   09.   2001   bola   na   Okresný   súd   Košice   I.   podaná   žaloba   o   určenie neplatnosti výpovede z organizačných dôvodov - z dôvodu nadbytočnosti, vykonané listom zo dňa 20. 09. 2001.

Dňa 13. 10. 2004 bolo na Okresný súd Košice I. zaslané podanie označené ako rozšírenia žaloby k sp. zn. 24 C 312/01 o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru...

Okresný súd Košice I. koná s prieťahmi už takmer sedem rokov a ani k dnešnému dňu nie je vec právoplatne ukončená.

Dňa   15.   07.   2008   podal   žalobca   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   avšak   ani k dnešnému dňu neobdržal odpoveď na svoje sťažnosti ani vo veci nie je rozhodnuté... Týmto som splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Základne právo J. Č. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Košice   I.   v konaní vedenom pod sp. zn.: 24 C 312/01 o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy porušené bolo.

1. Okresnému súdu Košice I. prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

2.   J.   Č.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   100.000,- Sk   (slovom: jedenstotisíc slovenských korún),   ktoré   je   Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

3. J. Č. priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 6.732 Sk ktoré je Okresný súd Košice   I.   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr. E.   H.,   K   na   jej   účet... vedený   v Slovenskej sporiteľni, a. s., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V súlade   s uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ listom z 15. júla podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 56/02, na ktorú do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu 24. júla 2008 nedostal odpoveď.

Ústavný   súd   však   22.   augusta   2008   na   základe   telefonického   rozhovoru s pracovníčkou   sekretariátu   okresného   súdu   zistil,   že   sťažovateľ   sa   s už   uvedenou sťažnosťou na prieťahy v predmetnom konaní na okresný súd neobrátil.

Ústavný súd preto vyzval 22. augusta 2008 sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania,   najmä   na   zosúladenie   petitu   s obsahom   podania   (upresnenie   spisovej   značky napádaného   konania),   predloženie   splnomocnenia,   ktoré   by   korešpondovalo   s obsahom petitu sťažnosti, a predloženie sťažností na prieťahy v konaní okresného súdu s potvrdením o ich doručení, resp. prevzatí.

Dňa 18. septembra 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 9. septembra 2008 upresnila   petit   sťažnosti,   zaslala   kvalifikované   splnomocnenie   na   zastupovanie   pred ústavným súdom a priložila sťažnosť z 15. júla 2008 adresovanú okresnému súdu, na ktorej je vyznačený dátum prevzatia sťažnosti 16. september 2008.

Ústavný   súd   uvádza,   že   právo,   aby   sa   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, je podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možné úspešne uplatniť na ústavnom súde len vtedy, ak sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu práv poskytoval do 31. marca 2005 zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov   v   ustanoveniach   §   17   a   nasl.   a   s   účinnosťou   od   1.   apríla   2005   poskytuje v ustanoveniach   §   62   a nasl.   zákon   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd nevyžaduje ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie využitie uvedených prostriedkov nápravy, ak z okolností konkrétneho prípadu vyplýva, že túto podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci   dosiahnuť   účinnú   ochranu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch a tiež neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Na   základe   uvedeného   v súlade   so svojou   stabilnou   judikatúrou   (IV.   ÚS   44/03, IV. ÚS 153/03, III. ÚS 304/04) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany   jeho základných   práv,   a preto   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o jej odmietnutí pre neprípustnosť.

Ústavný súd poznamenáva, že tvrdenia sťažovateľa uvádzané v sťažnosti (podanie sťažnosti z 15. júla 2008 na prieťahy v konaní okresného súdu) sa nezakladali na pravde a vyvstali dôvodné obavy, že sťažovateľ mal v úmysle svojimi tvrdeniami zavádzať ústavný súd.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008