SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 309/08-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. Č., K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 392/01 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. Č. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2008 doručená sťažnosť J. Č., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 392/01.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Dňa 24. 09. 2001 bola na Okresný súd Košice I. podaná žaloba o určenie neplatnosti výpovede z organizačných dôvodov - z dôvodu nadbytočnosti, vykonané listom zo dňa 20. 09. 2001.
Dňa 13. 10. 2004 bolo na Okresný súd Košice I. zaslané podanie označené ako rozšírenia žaloby k sp. zn. 24 C 312/01 o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru...
Okresný súd Košice I. koná s prieťahmi už takmer sedem rokov a ani k dnešnému dňu nie je vec právoplatne ukončená.
Dňa 15. 07. 2008 podal žalobca sťažnosť na prieťahy v konaní, avšak ani k dnešnému dňu neobdržal odpoveď na svoje sťažnosti ani vo veci nie je rozhodnuté... Týmto som splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Základne právo J. Č. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn.: 24 C 312/01 o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy porušené bolo.
1. Okresnému súdu Košice I. prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
2. J. Č. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: jedenstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).
3. J. Č. priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 6.732 Sk ktoré je Okresný súd Košice I. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. E. H., K na jej účet... vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ listom z 15. júla podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 56/02, na ktorú do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu 24. júla 2008 nedostal odpoveď.
Ústavný súd však 22. augusta 2008 na základe telefonického rozhovoru s pracovníčkou sekretariátu okresného súdu zistil, že sťažovateľ sa s už uvedenou sťažnosťou na prieťahy v predmetnom konaní na okresný súd neobrátil.
Ústavný súd preto vyzval 22. augusta 2008 sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania, najmä na zosúladenie petitu s obsahom podania (upresnenie spisovej značky napádaného konania), predloženie splnomocnenia, ktoré by korešpondovalo s obsahom petitu sťažnosti, a predloženie sťažností na prieťahy v konaní okresného súdu s potvrdením o ich doručení, resp. prevzatí.
Dňa 18. septembra 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 9. septembra 2008 upresnila petit sťažnosti, zaslala kvalifikované splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom a priložila sťažnosť z 15. júla 2008 adresovanú okresnému súdu, na ktorej je vyznačený dátum prevzatia sťažnosti 16. september 2008.
Ústavný súd uvádza, že právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, je podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možné úspešne uplatniť na ústavnom súde len vtedy, ak sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu práv poskytoval do 31. marca 2005 zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov v ustanoveniach § 17 a nasl. a s účinnosťou od 1. apríla 2005 poskytuje v ustanoveniach § 62 a nasl. zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd nevyžaduje ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie využitie uvedených prostriedkov nápravy, ak z okolností konkrétneho prípadu vyplýva, že túto podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch a tiež neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Na základe uvedeného v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 153/03, III. ÚS 304/04) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv, a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí pre neprípustnosť.
Ústavný súd poznamenáva, že tvrdenia sťažovateľa uvádzané v sťažnosti (podanie sťažnosti z 15. júla 2008 na prieťahy v konaní okresného súdu) sa nezakladali na pravde a vyvstali dôvodné obavy, že sťažovateľ mal v úmysle svojimi tvrdeniami zavádzať ústavný súd.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2008