znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 309/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. S., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia „práva na   spravodlivý   proces   nezávislým   a nestranným   súdom   v primeranej   lehote“ postupom Okresného   súdu   Lučenec   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 T 20/03   a jeho   rozhodnutím o vzatí do väzby zo 16. augusta 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. S. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. augusta 2006 doručené podanie P. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom namietal porušenie   svojho   základného „práva   na   spravodlivý   proces   nezávislým   a nestranným súdom v primeranej lehote“ postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 20/03 a jeho rozhodnutím o vzatí do väzby zo 16. augusta 2005.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:   „Na Ústavnom súde Slovenskej republiky týmto podávam návrh na začatie konania o mojej sťažnosti pre zbytočné prieťahy a (určitým spôsobom) aj nečinnosť orgánov OČTK v mojej trestnej veci pod sp. zn. 4 T 20/2003 vedenú na   Okresnom   súde   v Lučenci,   proti   ktorému   zbytočným   prieťahom   a nečinnosti   a iným nedostatkom postupe v uvedenej veci môj návrh sťažnosť smeruje. Mám za to, že konaním a postupom   (mojim   návrhom   –   sťažnosťou   tak)   dotknutého   Okresného   súdu   v Lučenci zo sudcov senátu Okresného súdu v Lučenci JUDr. M. G., že tak na základe doterajšieho postupu a konania týmto súdom boli voči a proti mojej osobe porušené základné práva a slobody,   upravené   v druhej   hlave   Ústavy   Slovenskej   republiky   a to   najmä   porušením práva na spravodlivý proces nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote, následne tak   i porušením   základných   práv   a slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slov.   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom.   Čo   je zároveň (podľa môjho názoru) v hrubom rozpore s článkom: 7 ods. 5 Ústavy SR, v ktorého znení   sa   okrem   iného   uvádza,   že   základné   ľudské   práva   a slobody   každého   človeka, garantované   platnou   medzinárodnou   zmluvou   (Dohovorom)   majú   prednosť   v zachovaní a dodržaní týchto práv pred zákonmi všeobecnými.

Na   základe   uvedených   skutočností   sa   potom   možno   domnievať,   že   takýto   postup a konanie konkrétneho senátu Okresného súdu v Lučenci v trestnej veci vedenej proti mojej osobe (vlastne už od r. 2003) sú v rozpore s tiež aj článkom: 1 ods. 1, 2 Ústavy Slov. republiky.

Slovenská   republika   deklaruje   –   uznáva   medzinárodnú   zmluvu   –   Dohovor a zasadzuje sa o dodržiavania týchto v celom ich znení. Z konania a postupu konkrétneho senátu   Okresného   súdu   v Lučenci   je   dostatočne   zrejmé   a preukázané,   že   zbytočnými prieťahmi   došlo   a naďalej   tak   dochádza   k porušovaniu   práva   na   spravodlivý   proces v primeranej   lehote,   tiež   k porušeniu   práv   a základných   slobôd   voči   mojej   osobe.   A to obmedzením ma na tomto najzákladnejšom ľudskom práve - slobode, vzatím ma do väzby, s najväčšou   pravdepodobnosťou   nedôvodne.   Porušenia   týchto   práv   voči   mojej   osobe pociťujem, a mám za to, že takýto postup mojim návrhom - sťažnosťou dotknutého senátu Okresného   súdu   v Lučenci   vytvára   dostatočný   predpoklad   a zaujatosti   tohto   súdu   proti mojej   osobe.   (V   tomto   konaní   sú   totiž   okresným   súdom   proti   mne   skreslené   a rôzne zmanipulované   dôvody   väzby   a iné   „tvrdenia“)   a preto   žiadam   ústavný   súd   o zrušenie uznesenia, z ktorého obsahu sú ako dôvody väzby použité, tvrdenia, skutočnosti z čoho sa na mne   určitým   spôsobom   vykonáva   nezákonná   väzba.   Z čoho   pociťujem   porušenia základných práv a slobôd obmedzením ma na týchto na podklade zmanipulovaných dôvodov v môj   neprospech   a preto   žiadam   o prepustenie   na   slobodu   a aby   konanie   pred   súdom pokračovalo na slobode. (...)“

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný súd   vyzval   sťažovateľa   listom zo 14. septembra   2006,   aby   odstránil   nedostatky   svojho   podania   tak,   aby   zodpovedalo ustanoveniam § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 15 dní od doručenia   výzvy   pripojil   splnomocnenie pre jeho zastupovanie v konaní pred   ústavným súdom advokátom.

Sťažovateľ uvedenú výzvu prevzal 18. septembra 2006, na túto však do dnešného dňa vôbec nereagoval.  

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde.   Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov svojho podania v stanovenej lehote nereagoval.

Pretože   predmetná   sťažnosť   v predloženej   podobe   nespĺňala   náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu nepripojil splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom a nepožiadal ani o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom, v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2006