SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 308/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom Mgr. Miroslavom Hanecom, Hruštiny 602, Žilina, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 109/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 109/2014 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Návrhom zo dňa 02. 04. 2014, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 04. 04. 2014, sa navrhovateľ proti mne domáha uloženia povinnosti strpieť výkon povinností navrhovateľa v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a umožniť navrhovateľovi vstup na pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere 5427 m2, ktorá sa nachádza v katastrálnom území a je evidovaná Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV v môj prospech, za účelom odstránenia poruchy na distribučnom zariadení navrhovateľa na ňom umiestneného.
Súd mi doručil žalobu na vyjadrenie dňa 04. 07. 2014. Podaním zo dňa 11. 07. 2014 som sa k žalobe vyjadril a vyjadrenie som doručil súdu. Keďže súd vo veci nekonal, podal som dňa 30. 03. 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní a nečinnosti OS Žilina, ktorú som adresoval predsedovi Okresného súdu Žilina.
Predseda súdu sťažnosť do dnešného dňa nevybavil, hoci uplynula zákonná 30 dňová lehote (§ 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.) ani som nebol zo súdu v uvedenej lehote upovedomený o prípadnom predĺžení lehoty na vybavenie mojej sťažnosti.
Od podania žaloby uplynul takmer 14 mesiacov. Žalobu mi súd poslal na vyjadrenie až po troch mesiacoch od jej podania. Od môjho vyjadrenia súd vo veci nekoná viac ako desať mesiacov. Z doterajšieho priebehu konania aj z prístupu predsedu súd k mojej sťažnosti je zrejmé, že súd vo veci bezdôvodné nekoná, čím vznikajú prieťahy.
Navrhovateľ sa účelovou žalobou vo veci samej domáha práv, ktoré mu podľa môjho názoru neprináležia. Žaloba je povrchná, zakladá sa len na všeobecných tvrdeniach a neobsahuje žiadne rozumné argumenty, na základe ktorých by moje vlastnícke práva mali byť obmedzené. Konanie, ktoré je vo veci samej t.j. žaloba o uloženie povinnosti, ktorou sa žalobca domáha, aby mi súd uložil povinnosť strpieť výkon povinnosti, sa začalo na základe predbežného opatrenia (Uznesenie OS Žilina č. k. 4 C/50/2014), ktoré je vykonateľné od 1. 4. 2014. Od tohto dátumu som obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach, a to až do právoplatného skončenia konania 8 C/109/2014, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti. Prieťahy v tomto konaní pociťujem o to intenzívnejšie, že odďaľovanie rozhodnutia v napadnutom konaní spôsobuje moju právnu neistotu aj v súvisiacich konaniach, v ktorých si uplatňuje nároky voči mne tretí subjekt (napr. ⬛⬛⬛⬛ žalobou o náhradu škody vo výške 29 666,29 € v konaní vedenom na OS Žilina č. 14 C 232/2014).“
Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostí súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 8 C/109/2014 bolo porušené. Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/109/2014 konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,00 €..., ktoré mu je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 355,72 € na jeho účet... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v napadnutom konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresnýsúd je viac ako desať mesiacov nečinný, pričom od podania žaloby uplynulo už14 mesiacov.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhupre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základnýmprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom dotakéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistírelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom aleboslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosťsťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti tiež vyslovil, že pri sťažnostiachnamietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadomna skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcunesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), resp. ak argumenty v sťažnosti sťažovateľanepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základnéhopráva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Podľastabilizovanej judikatúry ústavný súd na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súduprihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnilicelkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00).
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04), resp. podľačl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh je zrejmé, ženávrh navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ proti sťažovateľovina uloženie povinnosti strpieť výkon povinnosti v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z.o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisova umožniť navrhovateľovi vstup na pozemok sťažovateľa z dôvodu odstránenia poruchyna distribučnom zariadení navrhovateľa bola okresným súdom prijatá 4. apríla 2014.Vyjadrenie sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené 11. júla 2014.
Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 30. marca2015, ktorá podľa jeho tvrdenia nebola vybavená v zákonom ustanovenej tridsaťdňovejlehote a v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (28. mája 20145) nemal k dispozíciižiadnu odpoveď predsedu okresného súdu. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažnosťsťažovateľa na prieťahy v konaní bola vybavená listom sp. zn. 1 SprS 129/2015 z 19. mája2015, pričom vo svojej odpovedi podpredseda okresného súdu okrem iného uviedol: „Prešetrením Vašej sťažnosti som zistil, že Vaša sťažnosť je dôvodná. Súd v období od doručenia výzvy a poučení nevykonal úkony, ktoré by priamo smerovali k rozhodnutiu a prejednaniu veci.
V konaní som nezistil subjektívne prieťahy alebo iné dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom či iným zamestnancom súdu, ktorí v danej veci rozhodujú. V určitom rozsahu je celková dĺžka konania a nečinnosť zapríčinená aj veľkým zaťažením sudcov a súdnych oddelení značným nápadom, kde súd nie je z objektívnych príčin schopný vybavovať veci bez prieťahov.
Vaše konanie bude ďalej sledované a sudca bude upozornený na svoje povinnosti a vyzvaný na ich plnenie tak, aby nedochádzalo k ďalším prieťahom v konaní.“
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci skutočnosti uvádzanésťažovateľom sú dôvodné, ako to vyplýva z odpovede okresného súdu na jeho sťažnosťna prieťahy z 30. marca 2015, na druhej strane je zrejmé, že vzhľadom na celkové trvanienapadnutého konania (14 mesiacov), ako aj samotné tvrdenie sťažovateľa o nečinnostiokresného súdu v trvaní 10 mesiacov nie je možné postup okresného súdu v napadnutomkonaní s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj stabilizovanú judikatúru ústavnéhosúdu kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
Uvedené bolo základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľaproti nečinnosti okresného súdu je zjavne neopodstatnená (obdobne napr. I. ÚS 41/07a I. ÚS 796/2014). Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd ďalej poznamenáva, že rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážkuveci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v prípade zotrvaniana stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložilústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015