znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 308/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom   Mgr.   Miroslavom   Hanecom,   Hruštiny   602,   Žilina,   vo   veci   namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 109/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   109/2014   (ďalej   len   „napadnutékonanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Návrhom zo dňa 02. 04. 2014, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 04. 04. 2014, sa navrhovateľ proti mne domáha uloženia povinnosti strpieť výkon povinností navrhovateľa v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a umožniť   navrhovateľovi   vstup   na   pozemok zastavané   plochy   a   nádvoria o výmere 5427 m2, ktorá sa nachádza v katastrálnom území a je evidovaná Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV v môj prospech, za účelom odstránenia poruchy na distribučnom zariadení navrhovateľa na ňom umiestneného.

Súd mi doručil žalobu na vyjadrenie dňa 04. 07. 2014. Podaním zo dňa 11. 07. 2014 som sa k žalobe vyjadril a vyjadrenie som doručil súdu. Keďže súd vo veci nekonal, podal som dňa 30. 03. 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní a nečinnosti OS Žilina, ktorú som adresoval predsedovi Okresného súdu Žilina.

Predseda súdu sťažnosť do dnešného dňa nevybavil, hoci uplynula zákonná 30 dňová lehote (§ 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.) ani som nebol zo súdu v uvedenej lehote upovedomený o prípadnom predĺžení lehoty na vybavenie mojej sťažnosti.

Od podania žaloby uplynul takmer 14 mesiacov. Žalobu mi súd poslal na vyjadrenie až po troch mesiacoch od jej podania. Od môjho vyjadrenia súd vo veci nekoná viac ako desať   mesiacov.   Z   doterajšieho   priebehu   konania   aj   z   prístupu   predsedu   súd   k   mojej sťažnosti je zrejmé, že súd vo veci bezdôvodné nekoná, čím vznikajú prieťahy.

Navrhovateľ sa účelovou žalobou vo veci samej domáha práv, ktoré mu podľa môjho názoru   neprináležia.   Žaloba   je   povrchná,   zakladá   sa   len   na   všeobecných   tvrdeniach a neobsahuje žiadne rozumné argumenty, na základe ktorých by moje vlastnícke práva mali byť obmedzené. Konanie, ktoré je vo veci samej t.j. žaloba o uloženie povinnosti, ktorou sa žalobca domáha, aby mi súd uložil povinnosť strpieť výkon povinnosti, sa začalo na základe predbežného opatrenia (Uznesenie OS Žilina č. k. 4 C/50/2014), ktoré je vykonateľné od 1. 4. 2014. Od tohto dátumu som obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach, a to až do právoplatného skončenia konania 8 C/109/2014, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti. Prieťahy   v   tomto   konaní   pociťujem   o   to   intenzívnejšie,   že   odďaľovanie   rozhodnutia v napadnutom konaní spôsobuje moju právnu neistotu aj v súvisiacich konaniach, v ktorých si   uplatňuje   nároky   voči   mne   tretí   subjekt   (napr. ⬛⬛⬛⬛ žalobou o náhradu škody vo výške 29 666,29 € v konaní vedenom na OS Žilina č. 14 C 232/2014).“

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostí súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 8 C/109/2014 bolo porušené. Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/109/2014 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,00 €..., ktoré mu je Okresný   súd   Žilina   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Žilina   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia v sume 355,72 € na jeho účet... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   petitu   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v napadnutom konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresnýsúd   je   viac   ako   desať   mesiacov   nečinný,   pričom   od   podania   žaloby   uplynulo   už14 mesiacov.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhupre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základnýmprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom dotakéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistírelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom aleboslobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosťsťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   tiež   vyslovil,   že   pri   sťažnostiachnamietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl.   6   ods.   1   dohovoru   odmieta   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnenú,   ak   vzhľadomna skutočnosť,   že   celková   doba   konania   pred   súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcunesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II. ÚS 109/03),   resp.   ak   argumenty   v   sťažnosti   sťažovateľanepreukázali   v   čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   označeného   základnéhopráva,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie   (II. ÚS 93/03,   II. ÚS 177/04).   Podľastabilizovanej   judikatúry   ústavný   súd   na   kratšie   obdobia   nečinnosti   všeobecného   súduprihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnilicelkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04), resp. podľačl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh je zrejmé, ženávrh   navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ proti   sťažovateľovina uloženie   povinnosti   strpieť   výkon   povinnosti   v   zmysle   zákona   č.   251/2012   Z.   z.o energetike   a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisova umožniť   navrhovateľovi   vstup   na   pozemok   sťažovateľa   z dôvodu   odstránenia   poruchyna distribučnom   zariadení   navrhovateľa   bola   okresným   súdom   prijatá   4.   apríla   2014.Vyjadrenie sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené 11. júla 2014.

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 30. marca2015, ktorá podľa jeho tvrdenia nebola vybavená v zákonom ustanovenej tridsaťdňovejlehote a v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (28. mája 20145) nemal k dispozíciižiadnu odpoveď predsedu okresného súdu. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažnosťsťažovateľa na prieťahy v konaní bola vybavená listom sp. zn. 1 SprS 129/2015 z 19. mája2015, pričom vo svojej odpovedi podpredseda okresného súdu okrem iného uviedol: „Prešetrením Vašej sťažnosti som zistil, že Vaša sťažnosť je dôvodná. Súd v období od doručenia výzvy a poučení nevykonal úkony, ktoré by priamo smerovali k rozhodnutiu a prejednaniu veci.

V   konaní   som   nezistil   subjektívne   prieťahy   alebo   iné   dôvody   pre   vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom či iným zamestnancom súdu, ktorí v danej veci rozhodujú. V určitom rozsahu je celková dĺžka konania a nečinnosť zapríčinená aj veľkým zaťažením sudcov a súdnych oddelení značným nápadom, kde súd nie je z objektívnych príčin schopný vybavovať veci bez prieťahov.

Vaše konanie bude ďalej sledované a sudca bude upozornený na svoje povinnosti a vyzvaný na ich plnenie tak, aby nedochádzalo k ďalším prieťahom v konaní.“

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci skutočnosti uvádzanésťažovateľom sú dôvodné, ako to vyplýva z odpovede okresného súdu na jeho sťažnosťna prieťahy z 30. marca 2015, na druhej strane je zrejmé, že vzhľadom na celkové trvanienapadnutého   konania   (14   mesiacov),   ako   aj   samotné   tvrdenie   sťažovateľa   o   nečinnostiokresného súdu v trvaní 10 mesiacov nie je možné postup okresného súdu v napadnutomkonaní s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj stabilizovanú judikatúru ústavnéhosúdu kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Uvedené   bolo   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   že   sťažnosť   sťažovateľaproti nečinnosti   okresného   súdu   je   zjavne   neopodstatnená   (obdobne   napr.   I. ÚS 41/07a I. ÚS 796/2014).   Z   tohto   dôvodu   ju   ústavný   súd   odmietol   už   po   jej   predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážkuveci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo   splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   prípade   zotrvaniana stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložilústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015