znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 308/2012-9Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. T., N., zastúpeného obchodnou spoločnosťou S. a spol., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. P. S., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 17/2011 z 3. októbra 2011 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. T. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. júna 2012 doručené   elektronické   podanie   sťažnosti   Mgr.   M.   T.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného obchodnou spoločnosťou S. a spol., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. P. S., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžo 17/2011 z 3. októbra 2011 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo   sťažnosti   vyplýva: „Sťažovateľ   sa   žalobou   domáhal   preskúmania   zákonnosti rozhodnutia   Slovenskej   advokátskej   komory   číslo   984/08...,   ktorým   bolo   rozhodnuté o nezapísaní Sťažovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov...

Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 13Sp/63/2009-150 zo dňa 05. 01. 2011 konanie zastavil. Na odvolanie Sťažovateľa Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžo/17/2011 zo dňa 03. 10. 2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Podľa   názoru   oboch   súdov   nemajú   tieto   právomoc   preskúmavať   napadnuté rozhodnutie   predsedníctva   Slovenskej   advokátskej   komory   a   podľa   názoru   súdov   je orgánom   príslušným   na   takýto   prieskum   Konferencia   advokátov   Slovenskej   advokátskej komory...

Uznesenie   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn.   3Sžo/17/2011   zo   dňa   03.   10.   2011   bolo doručené Sťažovateľovi a tento sa v zákonnej lehote dovolaním obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky...

Uznesenie Najvyššieho súdu SR o zastavení konania o dovolaní bolo Sťažovateľovi doručené dňa 05. 04. 2012, a preto je zachovaná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti podľa   §   53   ods.   3   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení

Sťažovateľ je zastúpený advokátom v súlade s plnomocenstvom, ktoré tvorí prílohu tejto sťažnosti. Predkladaná sťažnosť má náležitosti predpísané zákonom č. 38/1993 Z. z.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:„Základné právo Sťažovateľa podľa článku 35 ods. 1, článku 46 ods. 1 a ods. 2 a článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   podľa   článku   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3Sžo/17/2011 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/17/2011 zo dňa 03. 10. 2011 porušené.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/17/2011 zo dňa 03. 10. 2011 sa zrušuje. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré budú   vyčíslené   v   písomnom   vyhotovení   nálezu,   a   to   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, s návrhom nedoručil uznesenie najvyššieho súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, hoci v návrhu uvádza, že tvorí jeho prílohu.

Ústavný súd navyše dodáva, že k sťažnosti nie je priložené ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa, ktoré podľa návrhu malo byť udelené obchodnej spoločnosti S. a spol., s. r. o., a to napriek tomu, že v návrhu je uvedené, že sťažovateľ je zastúpený advokátom.

V   súvislosti   s   uvedenými   nedostatkami   ústavný   súd   pripomína,   že   tieto   nie   je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný   súd   s   poukazom   na   uvedené   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2012