znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 308/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť D. G., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   45   Cb   88/97   a   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Obo 188/01, sp. zn. 4 Obo 145/03, sp. zn. 1 ObdoV 98/04 a sp. zn. 1 Obo 104/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. G.   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2008 doručená sťažnosť D. G., B.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 Cb 88/97 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v odvolacích konaniach vedených pod sp. zn. 4 Obo 188/01, sp. zn. 4 Obo 145/03, sp. zn. 1 ObdoV 98/04 a sp. zn. 1 Obo 104/06.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   16.   októbra   1997 krajskému súdu žalobu o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov odporcu – Bytového družstva P. (ďalej len „odporca“). Konanie bolo vedené krajským súdom pod sp. zn. 45 Cb 88/97.

Krajský súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 31. mája 2001 tak, že návrhu sťažovateľa vyhovel.

Proti rozsudku krajského súdu podal odporca odvolanie a najvyšší súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 188/01 uznesením z 5. decembra 2002 zrušil rozsudok krajského súdu z 31. mája 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd druhýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 13. mája 2003 tak, že opätovne návrhu sťažovateľa vyhovel.

Proti rozsudku krajského súdu sa odporca taktiež odvolal a najvyšší súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 145/03 rozsudkom zo 17. júna 2004 zmenil rozsudok krajského súdu z 13. mája 2003 tak, že návrh sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ podal proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 145/03 zo 17. júna 2004 dovolanie a najvyšší súd v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 ObdoV 98/04 rozsudkom (zo sťažnosti nie je zrejmé, z ktorého dňa, pozn.) zrušil rozsudok najvyššieho súdu zo 17. júna 2004 a vec mu vrátil na ďalšie odvolacie konanie.

Najvyšší súd po vrátení veci opätovne rozhodol v odvolacom konaní, ktoré už viedol pod sp. zn. 1 Obo 104/06, a to uznesením zo 4. marca 2008 tak, že rozsudok krajského súdu z 13. mája 2003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jednak   v prvostupňovom   konaní   vedenom krajským   súdom,   ako   aj   vo   všetkých   označených   odvolacích   konaniach   a   dovolacom konaní.

Sťažovateľ uviedol, že proti uzneseniu najvyššieho súdu zo 4. marca 2008 podal 23. júna 2008 dovolanie. Spisovú   značku   tohto dovolacieho konania už neuviedol   a ani nenamietal porušenie svojich práv v tomto dovolacom konaní.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sťažovateľ   doplnil   svoju   sťažnosť   podaním z 3. septembra 2008 a navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. 45 Cb 88/97 a Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod č. 4 Obo 188/01, pod č. 4 Obo 145/03, pod č. 1 Obo 104/2006 ako aj v konaní pod č. 1 Obdo V 98/04 v právnej veci navrhovateľa D. G. c/a Bytové družstvo P. o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov odporcu z 27. 09. 1997 porušili právo navrhovateľa D. G. priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva navrhovateľovi D. G. nemajetkovú ujmu vo výške 110.000,-Sk. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania pred Ústavným súdom.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V súlade s uvedeným ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Zo sťažnosti, jej príloh, ako aj z odpovede na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú predsedovi krajského súdu a najvyššieho súdu, ktorou by namietal prieťahy v konaniach označených v jeho sťažnosti.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)   považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy   v zmysle   §   53   ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   za   súčasného   splnenia   podmienky,   že   sťažovateľ   poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   pred   doručením   sťažnosti   ústavnému   súdu v primeranej   lehote nevyčerpal   opravný   prostriedok   proti   nečinnosti   označených   súdov v označených konaniach, je daný dôvod na odmietnutie jeho sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008