znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 308/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   R.,   Ž.,   vo   veci „navrátenia pozemku“ v konaní Obvodného pozemkového úradu v Ž. vedenom pod č. k. 2005/00190/OPÚ/R a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. septembra 2006 doručená sťažnosť J. R., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdí, že Obvodný pozemkový úrad v Ž. (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod č. k. 2005/00190/OPÚ/R   vo   veci   ním   uplatneného   reštitučného   nároku   rozhodnutím z 25. mája   2005,   ktorým   rozhodol,   že   sťažovateľovi „sa nepriznáva   vlastníctvo   a ani sa nepriznáva   právo   na   náhradu“ podľa   názoru   sťažovateľa „porušil   reštitučný   zákon o navrátení vlastníctva“.

Sťažovateľ   požaduje   vyslovenie   porušenia   reštitučného   zákona,   ústavy   a   súčasne požaduje „uhradiť 258 600,- Sk“, oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie „bezplatného advokáta“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého   ústavný   súd   rozhoduje   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov   verejnej   moci.   Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa   §   244   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   v správnom   súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

3. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc rozhodovať   všeobecnému   súdu   v   správnom   súdnictve   (podľa   priatej   časti   Občianskeho súdneho poriadku). Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom ústavný súd dospel k záveru, že vo veciach sťažovateľa nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodnutie   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou   sa   sťažovateľ   domáhal   jeho   priznania,   nezaoberal.   Z uvedeného   dôvodu sa nezaoberal ani žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2006