znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 307/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R. l. ž. p., a.   s.,   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   D.   B.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bližšie neoznačeným subjektom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R. l. ž. p., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R. l. ž. p., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D. B., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neoznačeným subjektom.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že „18. 01. 2008 sťažovateľ obdržal Žiadosť   o   stanovisko   zo   strany   Československej   obchodnej   banky,   a.   s.,   v   ktorej... sťažovateľa žiadala o udelenie súhlasu na poskytovanie výpisov o obratoch na všetkých účtoch   sťažovateľa   pre   Národnú   banku   Slovenska,   prípadne   o   poskytnutie   zamietavého stanoviska sťažovateľa spolu s odôvodnením.

Dňa 21. 01. 2008 sťažovateľ na základe vyššie uvedených skutočností podal trestné oznámenie   na neznámeho   páchateľa   z dôvodu   porušovania bankového   tajomstva   podľa ustanovenia § 264 Trestného zákona, ktoré bolo dňa 28. 01. 2009 odstúpené z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na Okresnú prokuratúru Bratislava I, a následne... odovzdané na   vybavenie   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru Bratislava I, Oddelenie skráteného vyšetrovania...

Dňa 12. 02. 2008 sťažovateľ doplnil trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 264 Trestného zákona.

Dňa   07.   03.   2008   poverený   príslušník   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Oddelenia skráteného vyšetrovania Staré Mesto - východ, uznesením odmietol vec trestného oznámenia, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, z. č. 301/2005 Z. z.“.

Na   základe   sťažnosti   sťažovateľky   proti   uzneseniu Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania Staré Mesto – východ (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) ČVS: ORP-414/1-OSV-B1-2008   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) rozhodnutím zo 7. apríla 2008 č. k. 1 Pn 78/08-09 toto uznesenie okresného riaditeľstva zrušil a poverenému príslušníkovi Policajného zboru uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva: „Dňa   15.   04.   2008   poverený   pracovník   Okresného riaditeľstva Policajného zboru... začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa ustanovenia § 264 ods. 1 Trestného zákona...

Dňa 10. 12. 2008 poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru... uznesením   číslo   ORP-414/1-OSV-B1-2008,   zastavil   v   zmysle   §   215   ods.   1,   písm.   b) Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového,   telekomunikačného   a   daňového   tajomstva   podľa   §   264   ods.   1   Trestného zákona...

Dňa 10. 12. 2009 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, uznesením č. k. 1 Pv 382/08-7 zrušil uznesenie povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru   v   Bratislave   I,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   Oddelenia   skráteného vyšetrovania Staré Mesto - východ, číslo ORP-414/1-OSV-B1-2008, zo dňa 10. 12. 2008 a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol...

Dňa   13.   03.   2009   poverený   príslušník   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Oddelenia skráteného vyšetrovania Staré Mesto - východ, uznesením číslo ORP-414/1-OSV-B1-2008, zastavil v zmysle § 215 ods.   1,   písm.   b),   ods.   4   Trestného poriadku trestné stíhame vo veci   prečinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 1 Trestného zákona s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci...

Dňa 30. 03. 2009 podal sťažovateľ poverenému príslušníkovi Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   v   Bratislave   I,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   Oddelenia skráteného vyšetrovania Staré Mesto - východ, Sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-414/1- OSV-B1-2008 a Žiadosť o prešetrenie postupu policajta podľa § 208 Trestného poriadku. Dňa 28. 04. 2009 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením, č. k. 1 Pv 382/08-16, zamietol pre nedôvodnosť sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu ČVS: ORP- 414/1-OSV-B1-2008,   zo   dňa   30.   03.   2009.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   sťažnosť   nieje prípustná.“

Podľa sťažovateľky „Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie skráteného vyšetrovania Staré Mesto - východ, a následne Okresná prokuratúra Bratislava I:

1. Svojou nedostatočnou činnosťou (od podania trestného oznámenia sťažovateľom vykonal poverený príslušník policajného zboru výsluch poškodeného a dvoch svedkov, a to navyše až po tom, čo jeho uznesenie prokurátor dvakrát zrušil) porušili základné právo sťažovateľa na prerokovanie nie zložitej právnej veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ súčasne poukazuj e na ustálenú judikatúru Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v súlade s ktorou odstránenie stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   (II.   ÚS   61/98),   pričom   tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť právoplatným rozhodnutím alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

2.   Zmarili   riadne   prešetrenie   konania   niektorých   sťažovateľovi   neznámych   osôb, ktorí mohli v jednočinnom súbehu spáchať nielen prečin podľa ustanovenia § 264 ods. 1 Trestného zákona, ale spáchať aj trestný čin poškodzovania práv sťažovateľa, čím porušili základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne Slovenskej republiky upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne Slovenskej   republiky   upraveného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.

3. Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I, sp. zn. 1 Pv 382/08-16 zo dna 28. 4. 2009 sa ruší. Vec sa vracia Okresnej prokuratúre Bratislava I na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva   sťažovateľovi   za   porušenie   jeho   základného   práva   primerané   finančné zadosťučinenie   1.500,-   €.   Okresná   prokuratúra   Bratislava   I   je   povinná   vyplatiť   toto zadosťučinenie do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresná prokuratúra Bratislava I platbu vykoná na číslo účtu, ktorý jej sťažovateľ uvedie.

5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 301 euro, ktorú je Okresná prokuratúra Bratislava I povinná vyplatiť advokátovi JUDr. D. B., do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresná prokuratúra Bratislava I platbu vykoná na číslo účtu, ktorý jej JUDr. D. B. uvedie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   najmä   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky.   V   danom   prípade   to   znamenalo,   že   ústavný   súd   predbežne   prerokoval sťažnosť   iba   v   rozsahu   korešpondujúcom   s   návrhom   na   rozhodnutie   vo   veci   samej (petitom).

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha, aby ústavný súd vyslovil, že jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené.   Sťažovateľka   však   v   petite   neuvádza,   akým   konkrétnym   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, ktorého subjektu mali byť označené základné a   iné   práva   porušené,   iba   následne   sa   v   ďalšej   časti   petitu   sťažnosti   domáha   zrušenia uznesenia okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 382/08-16 z 28. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“).

Je   pravda,   že   sťažovateľka   v   odôvodnení   sťažnosti   uvádza,   že   porušovateľom základných   a   iných   práv   má   byť   okresná   prokuratúra   a   okresné   riaditeľstvo,   avšak označenie   subjektov,   ktoré   mali   porušiť   sťažovateľkine   práva   iba   v   odôvodnení,   môže ústavný súd považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľky.

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha zrušenia uznesenia okresnej prokuratúry, avšak bez toho, aby výslovne navrhla vysloviť, že jej práva boli týmto uznesením okresnej prokuratúry porušené.

Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil uznesenie okresnej prokuratúry   bez   predchádzajúceho   vyslovenia,   že   práva   sťažovateľky   boli   uznesením okresnej prokuratúry porušené, ústava a ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia   je   totiž   viazané   na   vyhovenie   sťažnosti   a   deklarovanie,   že   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľky vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 54 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti nedomáhala toho, aby ústavný súd vyslovil, že jej práva   boli   porušené   uznesením   okresnej   prokuratúry,   a   preto   sa   ústavný   súd   možným porušením práv sťažovateľky nezaoberal a uznesenie okresnej prokuratúry nezrušil.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   advokátom.   Podľa   §   18   ods.   2   zákona č. 586/2003 Z. z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konanie, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy   prislúcha ústavnému súdu   právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému   právu   alebo slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta a   ktorý   jej umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

V prípade, že sa sťažovateľka domnieva, že uznesením okresnej prokuratúry a jemu predchádzajúcim postupom boli porušené jej základné a iné práva, je oprávnená požiadať o preskúmanie   postupu   a   uznesenia   okresnej   prokuratúry   podnetom   podľa   §   31   a   nasl. zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov,   pričom   o   tomto podnete je oprávnená rozhodnúť Krajská prokuratúra v Bratislave.

Ústavný   súd   zároveň   poukazuje   na   judikatúru   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (rozhodnutie   sp.   zn.   7   Tz   64/80),   v   zmysle   ktorej   právoplatné   uznesenie o zastavení trestného stíhania len tzv. vo veci (proti neznámemu páchateľovi) nevytvára prekážku rei iudicatae a trestné stíhanie, ak nie sú iné prekážky, možno kedykoľvek začať bez zrušenia takéhoto zastavujúceho uznesenia, ako aj na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej   sa   sťažovateľ   môže   domáhať podnetom   adresovaným generálnemu prokurátorovi Slovenskej   republiky,   aby   tento   uplatnil   svoju   právomoc   a   vo   veci,   v   ktorej   bolo rozhodnutiami   nižších   zložiek   prokuratúry   zastavené   trestné   stíhanie   proti   neznámemu páchateľovi   (trestné   stíhanie   „vo   veci“),   nariadil   svojím   záväzným   pokynom   začatie trestného stíhania, ak dospel   k   záveru, že postup nižších   zložiek   prokuratúry   alebo ich rozhodnutia boli v rozpore so zákonom (mutatis mutandis III. ÚS 127/04).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k   uzneseniu   okresnej   prokuratúry   má sťažovateľka k dispozícii účinné právne prostriedky ochrany svojich práv. To znamená, že aj v prípade, pokiaľ by sa sťažovateľka v petite sťažnosti domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry, ústavný súd by vzhľadom na princíp subsidiarity odmietol sťažnosť sťažovateľky pre nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009