znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 307/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 51/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2008 doručená sťažnosť V. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 51/05.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Ako sťažovateľ som obžalovaným v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 3T 51/05 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I dňa 31. 3. 2004 podal na mňa pre vyššie uvedené trestné činy obžalobu na Okresný súd Košice I. Trestná vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Košice I JUDr. F. Š., ktorý ju podľa § 188 ods. 1 písm. e) Tr. por. vrátil na došetrenie prokurátorovi. Po došetrení bola dňa 29. 4. 2005 opätovne podaná   obžaloba   na   Okresný   súd   Košice   I,   ktorá   bola   pridelená   na   prejednanie   a rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Košice I JUDr. M. M., ktorý v predmetnej veci vydal dňa 2. 6. 2005 Trestný rozkaz... Proti tomuto trestnému rozkazu som podal odpor a bolo vo veci   nariadené   hlavné   pojednávanie.   Vo   veci   bolo   zákonným   sudcom   vykonávané dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Následne bola vec z dôvodu stáže zákonného sudcu na Krajskom súde v Košiciach odňatá tomuto sudcovi a pridelená na nové prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Košice I JUDr. M. H., ktorá opätovne vykonala vo veci   dokazovanie.   Takmer   pred   ukončením   tejto   veci   a   vyhlásením   rozsudku   na prvostupňovom súde bola vec Opatrením predsedu súdu odňatá tejto sudkyni a pridelená na nové prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. F. M...

Od začiatku trestného stíhania voči mojej osobe do dnešného dňa ubehlo už 5 rokov, a   v   predmetnom   konaní   nebolo   doposiaľ   právoplatne   rozhodnuté,   rovnako   nebolo   od podania obžaloby do dnešného dňa vyhlásené ani rozhodnutie prvostupňového súdu... Domnievam sa, že vyššie označené konanie na Okresnom súde Košice I je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby súd vo veci nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu. Dňa   11.   4.   2008   som   podal   sťažnosť   predsedovi   Okresného   súdu   Košice   I   na prieťahy v konaní, ktorú Okresný súd nepovažoval za dôvodnú.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:1./   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 3T 51/05 porušené.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Okresného súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3T 51/05 konal bez zbytočných prieťahov.

4./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V súlade s uvedeným ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva,   že sťažovateľ listom z 10.   apríla   2008 podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu v súdnom konaní sp. zn. 3 T 51/05.

V odpovedi   na   sťažnosť   predseda   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr/37/2008 z 21. apríla   2008   okrem   iného   uviedol: „postup,   kedy   došlo   k opakovanému   prideleniu predmetnej veci na rozhodnutia inému sudcovi bol v súlade so Zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch, pretože k nemu došlo v súvislosti so zmenou v obsadení Okresného súdu Košice I.

Pokiaľ v predmetnej sťažnosti uvádzate, že k poslednému prerozdeleniu veci došlo tesne   pred   jej   ukončením   a vyhlásením   rozsudku,   k uvedenému   považujem   za   potrebné uviesť, že v ďalšom konaní mali byť ešte vykonané výsluchy ďalších jedenástich svedkov a viaceré listinné dôkazy.

V predmetnej veci bol vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 14. 5. 2008...“

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)   považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy   v zmysle   §   53   ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   len   v tom   prípade,   ak   sťažovateľ   poskytne   príslušnému   súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Ústavný súd vzhľadom na to, že sťažnosť mu bola doručená 19. mája 2008, posúdil podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa listom z 10. apríla 2008 iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ak by takéto z jeho strany boli zistené (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008