znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 306/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť doc. MUDr. J. M., M., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M.,   vo veci   namietaného porušenia   jeho základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08, ako aj postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť doc. MUDr. J. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2009 doručená sťažnosť doc. MUDr. J. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08, ako aj postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   8.   decembra   2008   vydal   vyšetrovateľ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008 uznesenie o začatí trestného stíhania a o   vznesení   obvinenia   proti   sťažovateľovi.   Sťažovateľ   podal   proti   tomuto   uzneseniu 15. decembra 2008 v rámci zákonnej lehoty sťažnosť a zároveň aj žiadosť o vyrozumenie o úkonoch prípravného konania. Vyšetrovateľ v rámci predmetného konania 22. decembra 2008 vypočul sťažovateľa a 15. januára 2009 vykonal výsluch dvoch svedkov, od tohto dátumu nevykonal v uvedenej veci žiadne úkony.

O   sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   v   jeho   časti   o   vznesení   obvinenia z 8. decembra 2008 dozorujúci prokurátor špeciálnej prokuratúry rozhodol až po podaní sťažnosti proti prieťahom v konaní uznesením sp. zn. VII/2 Gv 242/08 z 27. marca 2009, ktoré bolo sťažovateľovi doručené až 22. apríla 2009.

Sťažovateľ   podal   17.   apríla   2009   vyšetrovateľovi   návrh   na   zastavenie   trestného stíhania a zároveň odstránenie prieťahov v konaní. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ zo strany vyšetrovateľa a ani zo strany špeciálnej prokuratúry nedostal žiadnu odpoveď alebo vyrozumenie o akomkoľvek procesnom úkone, hoci už 8. júna 2009 uplynula   lehota   na   skončenie   vyšetrovania   obzvlášť   závažných   zločinov   (§   209   ods.   2 Trestného poriadku). Táto lehota „nemá veľkú relevanciu pre posúdenie tejto sťažnosti“, avšak podľa sťažovateľa „ustanovenie § 2 ods. 7 Trestného poriadku v aktuálnom znení sa vzťahuje aj na prípravné konanie. V opačnom prípade by to umožňovalo neodôvodniteľné invazívne zásahy do základných práv a slobôd, proti ktorým by právny poriadok právneho štátu neposkytoval ochranu (a tak by bol zbavený materiálneho obsahu tohto pojmu). Aj v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa termín primeranosti (ako aj ostatných záruk vyplývajúcich z článku 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd   ako   súčasti   nášho   právneho   poriadku)   nevzťahuje   sticto   sensu   iba   na   súdne konania, ale aj na štádiá, ktoré im predchádzajú (napr. rozsudok ESĽP zo dňa 24. 11. 1993 Imbroscia   v.   Švajčiarsko   –   záruka   primeranej   lehoty   začína   plynúť   dňom   vznesenia obvinenia,   čo   vyplýva   z   logiky   veci,   pretože   význam   poskytovania   záruk   o.   i.   aj bezprieťahovosti na konanie pred súdom bez ich garancie v prípravnom konaní je potom bezobsažný).“.

Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že tak postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008, ako aj konaním špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08 došlo k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   požiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia,   ktorú   odôvodnil   tým,   že   vyšetrovateľ   a   špeciálna   prokuratúra „svojím postupom spôsobili iný zásah do mojich základných práv a slobôd, kedy nie bez zbytočných prieťahov   a   v   primeranej   lehote   nerozhodli   vo   veci   samej.   Ide   podľa   môjho   názoru v súčasnosti   (za   daného   stavu   veci)   o   neospravedlniteľný   a   devastujúci   zásah   do   sféry základných   práv   a   slobôd   a   to   závažnej   povahy   (stíhanie   bez   zákonných   dôvodov, nereagovanie na návrh a podnety a v konečnom dôsledku faktická konverzácia stavu zásahu do sféry autonómie jednotlivca).“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví, že postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008 a postupom špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže vyšetrovateľovi i špeciálnej prokuratúre konať v uvedených veciach,   prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000   €   a   náhradu   trov konania, ktoré mu zaplatia spoločne a nerozdielne vyšetrovateľ i špeciálna prokuratúra.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   v   predmetnej   veci   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008, ako aj postupom špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02).

I.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008

Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa, resp. policajta v trestnom konaní sa za účinný prostriedok   nápravy   považuje   žiadosť   o   preskúmanie   postupu   policajta   podľa   §   210 Trestného poriadku. V rámci preskúmavaného konania bolo vyšetrovateľovi 22. apríla 2009 doručené podanie označené ako „Návrh na zastavenie trestného stíhania – odstránenie prieťahov v konaní“ zo 17. apríla 2009 (ďalej aj „žiadosť zo 17. apríla 2009“). Toto podanie bolo vyšetrovateľom v súlade s § 62 Trestného poriadku podľa jeho obsahu posúdené ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku. Vyšetrovateľ následne žiadosť sťažovateľa zo 17. apríla 2009 predložil spolu s vyšetrovacím spisom v tejto   veci   na   preskúmanie   prokurátorovi   špeciálnej   prokuratúry   (doručené   30.   apríla 2009).

V   §   210   Trestného   poriadku   je   stanovená   povinnosť   prokurátorovi   žiadosť o preskúmanie postupu policajta preskúmať a následne o výsledku upovedomiť žiadateľa. Zo spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že prokurátor špeciálnej prokuratúry sťažovateľa aj jeho právneho zástupcu podaním z 18. júna 2009 upovedomil o preskúmaní žiadosti zo 17. apríla 2009. Podanie prokurátora špeciálnej prokuratúry z 18. júna 2009 bolo riadne doručené sťažovateľovi aj jeho právnemu zástupcovi 29. júna 2009 (t. j. 10 dní po spísaní   sťažnosti   ústavnému   súdu)   a   z   jeho   obsahu   vyplýva,   že   postup   vyšetrovateľa v predmetnom   konaní   nie   je   poznačený   prieťahmi   ani   žiadnymi   inými   nedostatkami a prebieha v súlade s Trestným poriadkom.

Zo   spisu   v   predmetnej   veci   vyplýva,   že   následne   boli   podaním   z   2.   júla   2009 sťažovateľ aj jeho právny zástupca v súlade s § 208 Trestného poriadku predvolaní na preštudovanie   spisu,   ktoré   sa   uskutočnilo   14.   júla   2009,   a   v   ten   istý   deň   vyšetrovateľ predložil vyšetrovací spis ČVS: PPZ-145/BPK-S-2009 prokurátorovi špeciálnej prokuratúry spolu   s   návrhom   na   zastavenie   trestného   stíhania   proti   sťažovateľovi,   pretože   bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie v tom čase viedlo (doručené špeciálnej prokuratúre 20. júla 2009). Prokurátor špeciálnej prokuratúry uznesením č. k. VII/2   Gv   242/08-40   z   18.   augusta   2009   trestné   stíhanie   proti   sťažovateľovi   zastavil (uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. augusta 2009).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   po   využití   účinného   prostriedku   nápravy   s cieľom odstránenia prieťahov v konaní vyšetrovateľa sťažovateľom (žiadosť zo 17. apríla 2009) a vrátení spisu zo špeciálnej prokuratúry 29. júna 2009 bolo konanie v predmetnej veci pred vyšetrovateľom   skončené   14.   júla   2009,   keď   bol   spis   v   tejto   veci   spolu   s   návrhom rozhodnutia odstúpený špeciálnej prokuratúre.

Aj v prípade ak sťažovateľ s vybavením svojej sťažnosti špeciálnou prokuratúrou nesúhlasil, vzhľadom na krátkosť času, v ktorom bolo následne vyšetrovateľom skončené vyšetrovanie v predmetnej veci, možno podľa ústavného súdu uzavrieť, že jeho žiadosť zo 17. apríla 2009 bola účinná a sťažovateľ ňou sledovaný účel – urýchlenie konania, resp. prípadné   odstránenie   prieťahov   spôsobených   vyšetrovateľom   v   predmetnom   konaní dosiahol.

Ústavný   súd   preto   s   ohľadom   na   tieto   skutočnosti   sťažnosť   sťažovateľa   v   časti namietajúcej   porušenie   v   sťažnosti   označených   práv   postupom   vyšetrovateľa   pri   jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   špeciálnej   prokuratúry   v   konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nadriadený prokurátor je oprávnený

a) vydať podriadenému   prokurátorovi   pokyn,   ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,

b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o prokuratúre pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. Podriadený prokurátor je povinný ho splniť, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

V   spisovom   materiáli   sa   podľa   zistenia   ústavného   súdu   podnet   sťažovateľa   na preskúmanie   zákonnosti   postupu   prokurátora   špeciálnej   prokuratúry   rozhodujúceho v predmetnej veci nenachádzal.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu nevyužitia účinného prostriedku nápravy porušenia jeho základného práva (podnetu podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre) odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre jej neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009