znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 305/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom ⬛⬛⬛⬛, Advokátska kancelária

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republikyv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo V 11/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola15. marca 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo V 11/2014 (ďalej aj „namietanékonanie“).

2. V tejto súvislosti sťažovateľ k ústavnej sťažnosti priložil tiež uznesenienajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo V 11/2014 z 21. apríla 2015, ktorým bolo dovolanieobvineného sťažovateľa odmietnuté a z ktorého vyplýva, že spis bol Krajský súdom v Žiline(ďalej len „krajský súd“) vrátený 8. júna 2015 a týmto súdom bolo toto uznesenie doručenésťažovateľovi 15. júna 2015.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnémusúdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne buď ako zjavne neopodstatnenú alebo ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).

5. Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na najvyššom súde boloskončené uznesením z 21. apríla 2015, pričom nadobudlo právoplatnosť rovnakého dňa, aledoručené bolo sťažovateľovi 15. júna 2015. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so svojousťažnosťou doručenou až 15. marca 2016, t. j. v čase, keď porušenie označených právna všeobecnom súde, ktorého označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jehosťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súdposkytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy, a ešte navyšepo uplynutí dvojmesačnej lehoty na jej podanie (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

6. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je vyjadrené vo výrokutohto uznesenia (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016