znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 305/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   D.   K.,   B.,   V.   K.,   B.,   a M.   K.,   B.,   zastúpených advokátskou kanceláriou V., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. V., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 209/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K., V. K. a M. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012 doručená   sťažnosť   Ing.   D.   K.,   B.,   V.   K.,   B.,   a M.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou kanceláriou V., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta   JUDr.   B.   V.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 209/2010.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:«Okresný   súd   Bratislava   IV   vedie   pod   sp.   zn.   24   C   209/2010   právny   spor navrhovateľa D., s. r. o... proti odporcom v I. rade Ing. D. K., v II. rade V. K., a III. rade M. K. (ďalej... len „Sťažovatelia“)... o zaplatenie sumy vo výške 513,21 Eur s príslušenstvom... Návrh... bol podaný na Okresný súd Bratislava IV dňa 01. 06. 2007. Sťažovatelia nedisponujú platobným rozkazom, ktorý bol údajne vydaný v až novembri 2009 Okresným súdom   Bratislava   IV.   Rovnako   nevedia,   nakoľko   si   v   mieste   adresy   trvalého   bydliska preberajú zásielky, prečo pre nedoručiteľnosť bol tento platobný rozkaz zrušený. Od času zrušenia platobného rozkazu zo dňa 14. 04. 2010 nevykonal Okresný súd Bratislava IV žiadny úkon...

Dňa 02. 04. 2012 podali sťažovatelia sťažnosť na Okresný súd Bratislava IV na prieťahy v konaní, ktorý vo svojej odpovedi... konštatoval, že sťažnosť na prieťahy v konaní bola dôvodná.»

Sťažovatelia   poukazujú   že: „Z   dôvodu   nekonania   na   strane   Okresného   súdu Bratislava   IV   vznikli   prieťahy   v   konaní   a   právna   neistota   sťažovateľov,   ktorí   nevedia predpokladať, či sa vo veci začne riadne konať. Zároveň dávajú do pozornosti fakt, že právna neistota je aj v skutočnosti narastajúcich úrokov z omeškania a teda aktuálnej výšky celkovej pohľadávky, ak by táto pohľadávka navrhovateľa bola v konečnom dôsledku na základe vykonaných dôkazov dôvodná.“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd „... vyslovil vo svojom rozhodnutí, že právo na verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   bolo   porušené,   aby   prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby vo veci navrhovateľa D., s. r. o. proti sťažovateľom o zaplatenie 513,21 Eur (predtým 15,461,10 Sk), č. k. 24C 209/2010 konal a určil ako primerané   finančné   zadosťučinenie   za   porušenie   základného   práva   sťažovateľom,   pre každého zo sťažovateľov čiastku vo výške 2.000 Eur.

Sťažovatelia žiadajú, aby bol porušiteľ základného práva zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré im v konaní pred ústavným súdom vznikli vo výške 323,50 EUR (2x právny úkon – 1. prevzatie veci a príprava, 2. podanie ústavnej sťažnosti – 1 úkon po 127,16   EUR   podľa   §   11   ods.   3   Vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 2 x paušál á 7,63 EUR + 20 % DPH spolu vo výške 53,92EUR) účet právneho zástupcu sťažovateľov...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 2. apríla 2012 sťažnosť na prieťahy   predsedovi   okresného   súdu,   ktorý   v   odpovedi   zo   16.   apríla   uznal   sťažnosť za dôvodnú   a   uviedol,   že   v   predmetnej   veci   už   prijal   potrebné   opatrenia   smerujúce k urýchlenému ukončeniu veci.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   na   účel   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou   alebo neefektívnou   činnosťou.   Odpoveď predsedu   súdu   bola sťažovateľom doručená 28. apríla 2012.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov bola vyhotovená iba mesiac po doručení odpovede predsedu okresného súdu, posúdil   ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal   primeranú   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06).

Samotná   skutočnosť,   že   orgán   štátnej   správy   súdu   uzná   sťažnosť   na   prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov na základe týchto zistení dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2012