znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 305/2010-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   decembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť M. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1162/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1162/00   p o r u š e n é   b o l o.

2. M. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. H. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 305/2010-10 zo 7. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú ústavnému súdu 18. marca 2004, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1162/00.

2. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 16. augusta 2010 okrem iného uviedol: „... som účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice II, č. k. 19 C 1162/00, ktoré bolo začaté na základe mnou podanej žaloby s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24. 10. 2000...

Následne   dňa   15.   03.   2004   bola   podaná   sťažnosť   na   Ústavný   súd   Slovenskej republiky, v ktorej som žiadal aby nálezom rozhodol, že bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 10. 11. 2004 rozhodol, že bolo porušené moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného   súdu   Košice   II.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   1162/00   a   prikázal Okresnému sudu Košice II. konať bez zbytočných prieťahov...

Dňa 17. 02. 2009 bolo nariadené pojednávanie vo veci, kde Okresný súd Košice II. rozhodol...

Tento   rozsudok   sa   nestal   právoplatným,   nakoľko   žalovaní   sa   vo   proti   rozsudku v zákonnej   lehote   odvolali.   Dňa 15.   4.   2010   Krajský súd   v Košiciach uznesením zrušil rozsudok prvostupňového súdu Košice II. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje moja neistota a zmenšuje pravdepodobnosť, že môj nárok v budúcnosti bude uspokojený.“

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto žiada vydať tento nález: „1./   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. k. 19 C 1162/00, porušené.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

4.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ zdôvodnil takto: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou súdu a zbytočnými prieťahmi v konaní bolo porušené moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“

5.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   písomne vyjadril   predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1SprV/539/2010 z 21. septembra 2010, v ktorom okrem chronológie úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci, uviedol: „... po doručení nálezu ústavného súdu zo dňa 10. 11. 2004 sa v konaní nevyskytli žiadne dlhšie obdobia nečinnosti. Navyše   je   potrebné   poukázať   predovšetkým   na   správanie   samotného   sťažovateľa   po doručení tohto nálezu, keď súdu neposkytoval súčinnosť, nereagoval na súdom uložené povinnosti, resp. urobil tak až na urgencie a opätovné výzvy súdu.“ Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,   ani za   nevyhnutný procesný   prostriedok   na zistenie   skutočností   potrebných   na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 C/1162/00 ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného konania:Dňa 25. októbra 2000 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobný návrh na zaplatenie istiny s príslušenstvom proti žalovaným P. G. a M. G. (ďalej len „žalovaní“).

O   návrhu   sťažovateľa   na   prieťahy   v   predmetnom   konaní   rozhodol   ústavný   súd nálezom č. k. IV. ÚS 108/04-28 z 10. novembra 2004.

Po vynesení nálezu okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 17. decembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie adresy svedkov,

- 23. decembra 2004 sťažovateľ oznámil okresnému súdu adresy svedkov,

- 21. marca 2005 okresný súd vydal platobný poukaz na vrátenie zálohy zloženej na znalecké dokazovanie,

- 5. apríla 2005 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na neurčito,

- 20. septembra 2005 okresný súd vykonal pojednávanie a po prednese stanovísk sporových strán právna zástupkyňa sťažovateľa navrhla vykonať ďalšie dokazovanie a súd uložil   sťažovateľovi   v   lehote   10   dní   predložiť   mená   a   adresy   svedkov,   ktorých   žiada predvolať a vypočuť, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 7. novembra a 9. decembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 5 dní oznámil mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vo veci vypočuť,

- 15. decembra 2004 sťažovateľ oznámil okresnému súdu meno a adresu svedka,

- 2. mája 2006 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul predvolaného svedka, právny zástupca sťažovateľa navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, okresný súd odročil   pojednávanie   na   neurčito   a   uložil   sťažovateľovi   v   lehote   5   dní   navrhnúť mená a adresy svedkov, ktorých žiada v konaní vypočuť,

- 26. júna 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 7 dní oznámil mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vo veci vypočuť,

- sťažovateľ 28. septembra 2006 požiadal okresný súd, aby vo veci nariadil termín pojednávania,

- 3. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 7 dní oznámil mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vo veci vypočuť,

- sťažovateľ podaním 10. októbra 2006 oznámil okresnému súdu, že nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania,

- 3. apríla 2007 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom po vyvolaní veci a oboznámení   sa   s   doterajšími   prednesmi   účastníkov   konania   odročil   pojednávanie   na 29. máj 2007 pre účely vypočutia svedkov,

-   29.   mája   2007   okresný   súd   nevykonal   pojednávanie,   pretože   sa   nedostavil predvolaný svedok, pojednávanie bolo odročené na 18. september 2007 pre účely vypočutia svedka,

- 18. septembra 2007 okresný súd nevykonal pojednávanie, pretože sa nedostavil predvolaný   svedok   (doručenie   predvolania   vykázané),   pojednávanie   bolo   odročené   na 27. november 2007 na účel vypočutia svedka,

-   27.   novembra   2007   okresný   súd   vykonal   pojednávanie,   na   ktorom   vypočul predvolaného   svedka   a   pojednávanie   odročil   na   29.   január   2008   na   účel   vykonania dokazovania,

-   28.   januára   2008   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju i sťažovateľovu neprítomnosť na pojednávaní 29. januára 2008 a požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s inými úkonmi,

- 29. januára 2008 sa súdne pojednávanie neuskutočnilo, okresný súd pojednávanie odročil na 25. marec 2008,

-   25.   marca   2008   okresný   súd   vykonal   pojednávanie   a   po   prednese   účastníkov konania pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- okresný súd 28. marca 2008 vydal uznesenie č. k. 19 C 1162/2000-204, ktorým zrušil svoje uznesenie č. k. 19 C 1162/2000-88 z 8. marca 2004 o ustanovení znalca,

-   okresný   súd   28.   marca   2008   vyzval   účastníkov   konania,   aby   v   lehote   10   dní oznámili otázky, ktoré majú byť položené znalcovi,

-   sťažovateľ   23.   apríla   2008   okresnému   súdu   podaním   oznámil, že   nemá žiadne otázky   na   znalca,   pretože   predmet,   na   ktorom   by   malo   byť   vykonané   dokazovanie, neexistuje,

-   okresný   súd   3.   júna   2008   vydal   uznesenie   č.   k.   19   C   1162/2000-214,   ktorým ustanovil znalca Ing. J. Č., aby v lehote 60 dní vypracoval znalecký posudok porovnaním znaleckých posudkov Ing. M. V., a Ing. D. S.,

-   28.   augusta   2008   znalec   predložil   okresnému   súdu   znalecký   posudok   spolu s vyúčtovaním odmeny a hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku,

- 5. septembra 2008 okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie,

- sťažovateľ sa podaním z 15. októbra 2008 vyjadril k znaleckému posudku a žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania vo veci,

- okresný súd vydal 23. októbra 2008 uznesenie č. k. 19 C 1162/2000-244, ktorým určil znalečné znalcovi a náhradu hotových výdavkov spojenú s vypracovaním znaleckého posudku,

-   sťažovateľ   podaním   z   3.   decembra   2008   žiadal   okresný   súd   o nariadenie pojednávania vo veci,

- okresný súd 17. decembra 2008 nariadil termín pojednávania na 17. február 2009,

- na súdnom pojednávaní 17. februára 2009 okresný súd rozhodol vo veci samej tak, že v časti do výšky žalovanej sumy 7 736,51 € žalobe vyhovel a v rozsahu 4 149,92 € žalobu zamietol,

- 17. apríla 2009 žalovaní podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 24. apríla 2009 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní,

- 24. apríla 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. 19 C/1162/2000-291, ktorým uložil žalovaným v lehote 10 dní uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie,

- 5. mája 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k podanému odvolaniu,

- 15. mája 2009 dal sudca pokyn na zaslanie spisu odvolaciemu súdu,

-   22.   mája   2009   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v   Košiciach   (sp.   zn. 1 Co/36/2009),

- 15. apríla 2010 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1 Co/36/2009 napadnutý rozsudok zrušil vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, spis bol vrátený okresnému súdu 20. mája 2010,

- 24. mája 2010 dal sudca kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie odvolacieho súdu účastníkom konania,

-   9.   júla 2010   dal   sudca   kancelárii   pokyn, aby nariadila   termín   pojednávania na 12. október 2010.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení   neskorších   zmien   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie peňažnej čiastky s príslušenstvom. Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania   možno   napadnuté   konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní   spisu   zistil   okolnosť,   ktorou   sťažovateľ   čiastočne   prispel   k   zbytočným prieťahom v konaní tým, že na uznesenie a výzvy súdu   (2. mája 2006, 26. júna 2006, 3. októbra 2006) hneď nereagoval, čím spôsobil prieťahy v rozsahu 5 mesiacov a ďalej navrhol aj odročenie súdneho pojednávania nariadeného na 28. január 2008 (neúčasť na pojednávaní   z   dôvodu   kolízie   právnej   zástupkyne   s   iným   pojednávaním),   čím   došlo k odročeniu pojednávania (25. marec 2008) o takmer 2 mesiace. V konečnom dôsledku sťažovateľ   prispel   čiastočne   k celkovej   dĺžke   konania   nielen   nekoncentrovanosťou navrhovania a predkladania dôkazov, ale aj tým, že okresný súd sa musel zaoberať tou časťou   jeho   žaloby,   ktorá   bola   s konečnou   platnosťou   zamietnutá.   Na   druhej   strane sťažovateľ urgoval okresný súd (28. septembra 2006, 15. októbra 2008, 3. decembra 2008), aby vo veci konal a nariadil termín pojednávania.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného   súdu,   ktoré   v   spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (15 rokov) a už konštatovanými prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. IV. ÚS 108/04 z 10. novembra 2004) mali za následok zistenie ďalších prieťahov   (od   decembra   2004),   pretože   okresný   súd   nevykonával   úkony   smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal. Ústavný súd sa priklonil   k   názoru   sťažovateľa,   že   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   došlo,   aj   keď v predmetnej   veci   okresný   súd   určité   úkony   vykonal.   Okresný   súd   však   vzhľadom   na celkovú dĺžku konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu o zistených prieťahoch nekonal sústredene a efektívne, keď síce uskutočňoval súdne pojednávania, ktoré odročoval (aj na neurčito) a netrval dôsledne na splnení uložených úloh sťažovateľom v stanovenej lehote. Okresný súd bol nedôsledný, keď nevyužil poriadkové opatrenia podľa § 53 ods. 1 OSP. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd so žiadosťou o jeho   rozhodnutie.   Okresný   súd   napriek   tomu,   že   s   veľkým   časovým   predstihom nariaďoval termíny súdnych pojednávaní, oneskorene reagoval na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, čím prejavil nerozhodnosť, váhavosť v postupe pri rozhodovaní. Zrejme je to najmä zo stavu, keď sťažovateľ na súdnom pojednávaní 2. mája 2005 navrhol vykonanie   kontrolného   znaleckého   dokazovania,   avšak   okresný   súd   až   3.   júna   2008 ustanovil   znalca Ing.   J.   Č.   na vypracovanie   znaleckého posudku.   Z   dosiaľ   vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd v spore sťažovateľa nekonal koncentrovane a bez zbytočných   prieťahov,   i keď mu bolo nálezom ústavného súdu   č.   k. IV. ÚS   108/04-28 z 10. novembra   2004   prikázané   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Nečinnosť   okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 19 C/1162/00 ako celok, ktoré doteraz nie je skončené,   a   preto   ústavný   súd   nepovažuje   za   potrebné   hodnotiť   sporadické   úkony okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom 17. februára 2009 (po vynesení nálezu ústavného súdu), podané odvolanie žalovanými bolo z vecného hľadiska dôvodné. Aj keď samotná dĺžka konania pred krajským súdom (12 mesiacov) nie je z hľadiska posudzovaných prieťahov v konaní   zanedbateľná,   v   okolnostiach   danej   veci   vychádzajúc   z dôvodov   uvedených krajským súdom v zrušujúcom uznesení možno objektívne vzaté pripísať aj uvedený prieťah na ujmu neefektívneho správania okresného súdu.

12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1162/00 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

13.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 C/1162/00 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (správanie sťažovateľa – pozri bod 11.2) ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné   zadosťučinenie   podľa   §   50   ods.   3   zákona o ústavnom   súde   (bod   2 výroku nálezu).

14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala 2 úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie sťažnosti 16. augusta 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Za jeden právny úkon patrí advokátke   odmena   120,23 €.   Ústavný   súd   úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a upresnenie sťažnosti a jej podanie) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Celková odmena advokátky za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu 254,88 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010