znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 305/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva   vlastniť   majetok   zaručeného   v čl. 20   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 472/99 a jeho rozsudkom   z 1.   decembra   2003,   ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 24/04 a jeho rozsudkom z 28. septembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2008 doručená   sťažnosť   E.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 472/99 a jeho rozsudkom z 1. decembra 2003 v spojení s postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej len   „krajský   súd“)   ako odvolacieho   súdu a jeho rozsudkom sp. zn. 5 Co 24/04 z 28. septembra 2005.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 20 ústavy postupom menovaných súdov v označených konaniach, zrušil rozsudok krajského súdu z 28. septembra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiada tiež priznať finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   spolu   so svojimi   súrodencami   podala   19.   apríla   1999   okresnému   súdu   návrh   na   vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorenej 14. decembra 1970 jej právnymi predchodcami   s Československým   štátom.   Okresný   súd   návrh   sťažovateľky   a jej súrodencov rozsudkom č. k. 4 C 472/99-158 z 1. decembra 2003 zamietol. Krajský súd na základe   odvolania   podaného   navrhovateľmi   rozsudkom   č.   k.   5   Co   24/04-184 z 28. septembra 2005 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu z 1. decembra 2003 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 28. septembra 2005 nadobudol právoplatnosť 24. decembra 2005.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu   a najmä krajského súdu   v označených   konaniach   došlo   k porušeniu jej základného práva „vlastniť majetok upravené v čl. 20 Ústavy SR“.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ako je už v I. časti odôvodnenia uvedené, rozsudok okresného súdu z 1. decembra 2003 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 28. septembra 2005 nadobudol právoplatnosť 24. decembra 2005. Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 29. júla 2008, teda v oboch označených súdnych konaniach dávno po uplynutí už uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom   na   to,   že   podanie   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej dvojmesačnej lehoty je neodstrániteľnou prekážkou konania pred ústavným súdom, ústavný súd nepovažoval za dôvodné vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov jej sťažnosti (napr.   predloženie   splnomocnenia   na   jej   zastupovanie   advokátom,   upresnenie   petitu sťažnosti vo vzťahu k prvostupňovému konaniu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008