znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 304/2016-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Júliusom Kvetánom, Štefánikova 17, Humenné, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konanívedenom pod sp. zn. 90 Er 190/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola7. marca 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 90 Er 190/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanouna Okresnom súde Humenné domáhal proti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaný“ alebo„úpadca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 219/2007 zaplatenia sumy 7 392 €s príslušenstvom. Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 17 C 219/2007z 29. januára 2014 konanie prerušil v zmysle § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovz dôvodu, že na majetok žalovaného bol po začatí konania vyhlásený konkurz.

3. Sťažovateľ následne podal na okresnom súde žalobu proti správkyni konkurznejpodstaty úpadcu ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „správkyňa konkurznej podstaty“ alebo„povinná“), ktorou sa domáhal určenia svojej pohľadávky prihlásenej do konkurznéhokonaniavedenéhoprotiúpadcoviakonespornej.Okresnýsúdrozsudkomsp. zn. 2 Cbi 38/2012 z 23. septembra 2014 určil, že pohľadávka sťažovateľa prihlásenádo konkurzného konania vedeného proti úpadcovi je v celom rozsahu nesporná. Okresnýsúd zároveň zaviazal správkyňu konkurznej podstaty nahradiť sťažovateľovi trovy konaniav sume 813,21 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže správkyňa konkurznejpodstaty svoju povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného rozsudku okresného súdudobrovoľne nesplnila, sťažovateľ podal 30. marca 2015 návrh na vykonanie exekúciepre vymoženie pohľadávky 813,21 € s príslušenstvom. V exekučnej veci poverený súdnyexekútor vydal 28. apríla 2015 upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému povinnápodala 2. júna 2015 námietky. Námietky povinnej proti exekúcii boli predložené okresnémusúdu 15. júna 2015, pričom sťažovateľ sa vyjadril k námietkam podaním doručenýmokresnému súdu 25. júna 2015. Listom zo 4. novembra 2015 sa sťažovateľ obrátilna okresný súd so žiadosťou o poskytnutie informácie, či bolo o námietkach povinnejrozhodnuté. Okresný súd však na žiadosť sťažovateľa ku dňu podania sťažnosti ústavnémusúdu nereagoval.

4. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 219/2007 bolasprávkyňa konkurznej podstaty výzvami z 29. mája 2015 a 9. novembra 2015 vyzvanána vyjadrenie, či súhlasí s tým, aby sa pokračovalo v konaní. Na uvedené výzvy Okresnéhosúdu Humenné správkyňa konkurznej podstaty nereagovala.

5. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní,v ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté o námietkach povinnej proti exekúcii, dochádzak zbytočným prieťahom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že sa domáha svojej oprávnenejpohľadávky proti úpadcovi už od roku 2007.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1/ Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 90Er/190/2015 porušil právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených jej v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2/ Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 90Er/190/2015 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3/ ⬛⬛⬛⬛ správkyni konkurznej podstaty prikazuje konať bez zbytočných prieťahov v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 90Er/190/2015 a Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 17C/219/2007-220

4/ ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 17.000.- eur (slovom sedemnásťtísíc eur)

4/ Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Júliusovi Kvetánovi a to... vo výške 303,16.-EUR“

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 90 Er 190/2015.

10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanéhoustanovenia ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľaodseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa.

11. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosťna prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávnystav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využiloznačené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahyv konaní v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedokochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, akoaj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,I. ÚS 164/2010). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnýmiprieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcocha prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcukonať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnuzodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelomvybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorývybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov aleboiných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práva slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkoukonania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem inéhoaj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásadysubsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byťiba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomrámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ sťažnosťna prieťahy v napadnutom konaní adresovanú predsedovi okresného súdu nepodal.

15. Keďže sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosťnamietajúcu prieťahy v napadnutom konaní predsedovi okresného súdu nepodal, a aninetvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchtodôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnomsúde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04,II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodupredpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožniloúčinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného jemu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jehosťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti, keďže rozhodovanieo nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2prvá veta ústavy). Ústavný súd sa nezaoberal ani požiadavkou sťažovateľa na prikázanieOkresnému súdu Humenné konať vo veci sp. zn. 17 C 219/2007 bez zbytočných prieťahov,keďže porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy v označenom konaní sťažovateľ v petite sťažnosti aninenamietal.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní dochádzak zbytočnýmprieťahom,predložilústavnémusúdunovúsťažnosť(obdobneI. ÚS 182/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016