SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 303/2017-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2017 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti PROPRIETA, a. s., Ružinovská 42, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Hargašom, Radlinského 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 411/2016 z 11. novembra 2016 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť PROPRIETA, a. s., o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2017 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti PROPRIETA, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala zrušenia v záhlaví označeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), pretože bola toho názoru, že ním porušil jej uvedené základné práva.
2. Ešte pred tým, než sa ústavný súd môže zaoberať dôvodnosťou podaného návrhu, je povinný preskúmať procesné podmienky konania. Len v prípade, že sú splnené, môže sa ním zaoberať aj vecne.
3. Jedným zo základných znakov sťažnosti ako prostriedku na ochranu ústavne zaručených základných práv a slobôd je zachovanie lehoty na jej podanie. Táto lehota predstavuje dva mesiace a začína plynúť od doručenia rozhodnutia o poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon na ochranu práva poskytuje [§ 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Toto zákonné ustanovenie je kogentné, a preto neumožňuje pominúť zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti (I. ÚS 157/2017).
4. Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že namietané rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené už 28. decembra 2016, teda viac než 4 mesiace pred podaním sťažnosti, takže sťažnosť bola podaná zjavne oneskorene. K tejto okolnosti sa sťažovateľka vyjadrila tak, že v medziobdobí podala generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie dovolania proti uzneseniu krajského súdu, ktorý bol jeho rozhodnutím doručeným sťažovateľke 20. marca 2017 odložený, takže lehota na podanie ústavnej sťažnosti by sa mala počítať od tohto dňa.
5. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa však za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy nepovažuje podnet na podanie dovolania generálnym prokurátorom, pretože jeho použitie závisí iba od jeho voľnej úvahy (IV. ÚS 42/06).
6. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť bola podaná oneskorene, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2017