znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 303/2016-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ST OMEGA s. r. o., Námestie gen. Štefánika 3,Stará Ľubovňa,vedenúpodsp.zn.Rvp1958/2016,a sťažnosťspoločnostiSLOVDACH, s. r. o, Popradská 23, Stará Ľubovňa, vedenú pod sp. zn. Rvp 1970/2016,zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6, Košice, vo vecinamietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 1/2015-497 z 8. januára 2016 a takto

r o z h o d o l :

1.SťažnostivedenéÚstavnýmsúdomSlovenskejrepublikypod sp. zn. Rvp 1958/2016 a sp. zn. Rvp 1970/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktorébude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1958/2016.

2. Sťažnosti spoločností ST OMEGA s. r. o. a SLOVDACH s. r. o. p r i j í m ana ďalšie konanie.

3. O d k l a d á vykonateľnosť právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešovč. k. 2 R 1/2015-497 z 8. januára 2016.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola29. februára 2016 doručená sťažnosť spoločnosti ST OMEGA s. r. o. (ďalejaj,,sťažovateľka 1“ alebo,,dlžník“) a spoločnosti SLOVDACH s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka 2“, spolu len ako,,sťažovateľky“), ktorou namietali porušeniesvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 1/2015-497z 8. januára 2016 (ďalej len,,okresný súd“ a,,uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh ústavný súd zistil, že napadnutým uznesenímokresný súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči sťažovateľke 1 ako dlžníkovi, začalvoči nej konkurzné konanie a vyhlásil na jej majetok konkurz. Súčasne ustanovil správcua vyzval veriteľov na prihlasovanie ich pohľadávok. Napadnutému uzneseniu pritompredchádzala povolená reštrukturalizácia sťažovateľky 1 ako dlžníka, v rámci ktorej všakschôdza veriteľov konaná 29. decembra 2015 prijala na návrh OTP Banky Slovensko, a. s.,ako jedného z veriteľov uznesenie, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

3. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky zhodne uviedli, že okresný súd uznesenímz 28. apríla 2015 rozhodol tak, že začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.Uznesenímz 10.júna2015všakokresnýsúdrozhodoltak,žezastavilreštrukturalizačné konanie. Na odvolanie dlžníka Krajský súd v Košiciach uznesenímč. k. 2 CoKR 28/2015-429 z 1. októbra 2015 (ďalej len,,krajský súd“ a,,povoľujúceuznesenie krajského súdu“) zmenil toto uznesenie okresného súdu tak, že povolilreštrukturalizačné konanie dlžníka. Povoľujúce uznesenie krajského súdu bolo zverejnenév Obchodnom vestníku 22. októbra 2015. Keďže však povoľujúce uznesenie krajského súdunemalo zákonné náležitosti uznesenia o povolení reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 4zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len,, zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), krajský súd vydal6. novembra 2015 dopĺňacie uznesenie, ktorým ustanovil do funkcie správcu, vyzvalveriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 30 dní od povoleniareštrukturalizácie, uložil správcovi povinnosť informovať o povolení reštrukturalizáciedlžníka známych veriteľov, určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasusprávcu, a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok. Dopĺňacie uzneseniekrajského súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16. novembra 2015.

4. Keďže vzhľadom na existenciu dvoch uznesení krajského súdu (povoľujúcea dopĺňacie) bolo sporné, od ktorého momentu plynie veriteľom lehota na prihlasovaniepohľadávok, okresný súd uznesením z 23. decembra 2015 na návrh správcu rozhodol,že na prihlášky viacerých veriteľov (vrátane sťažovateľky 2) doručené správcovi26. novembra 2015, resp. 7. decembra 2015 sa prihliada. V odôvodnení uznesenia okresnýsúd uviedol, že na prihlášky veriteľov má byť aplikovaná lehota 30 dní od zverejneniadopĺňacieho uznesenia krajského súdu (od 16. novembra 2015). Toto uznesenie okresnéhosúdu však bolo v Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016, pričom ešte29. decembra 2015 sa konala už spomenutá schôdza veriteľov, ktorá na návrh jednéhoz veriteľov prijala uznesenie, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz [§ 131 ods. 2písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].

5. V ďalšom sťažovateľky uvádzajú, že okresnému súdu bola 7. januára 2016doručená námietka sťažovateľky 2, ktorou namietala, že pre predčasné konanie schôdzeveriteľov jej boli upreté veriteľské práva, keďže na tejto 29. decembra 2015 nemohlapredniesť svoje stanoviská. Následne okresný súd napadnutým uznesením z 8. januára 2016rozhodol tak, že zastavil reštrukturalizačné konanie voči sťažovateľke 1 ako dlžníkovi, začalvoči nej konkurzné konanie a vyhlásil na jej majetok konkurz.

6. Jadro sťažnostných námietok možno zhrnúť takto:

- krajský súd zmätočne povolil reštrukturalizáciu uznesením z 1. októbra 2015, avšaksprávcu, u ktorého si veritelia mali prihlasovať svoje pohľadávky v 30-dňovej lehote,ustanovil až dopĺňacím uznesením zo 6. novembra 2015,

- okresný súd síce uznesením z 23. decembra 2015 rozhodol, že na prihláškysťažovateľky 2, ako aj ďalších veriteľov sa prihliada, toto uznesenie však bolov Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016, teda po schôdzi veriteľov, ktorá sakonala 29. decembra 2015 a ktorej výsledkom bolo uznesenie, aby súd vyhlásil na majetokdlžníka konkurz,

- schôdza veriteľov uskutočnená 29. decembra 2015 sa preto konala predčasne(neboli dodržané zákonné lehoty jej konania), v dôsledku čoho sa jej nemohli zúčastniťveritelia, na ktorých prihlášky sa podľa uznesenia okresného súdu z 23. decembra 2015malo prihliadať, a

- samotný okresný súd akceptoval (inak možný) návrh schôdze veriteľov, abyvyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

7. Sťažovateľky následne uvádzajú, že napadnuté uznesenie okresného súduz 8. januára 2016 je nepreskúmateľné a neodôvodnené, absentuje v ňom vyrovnanie sas námietkou sťažovateľky 2 doručenej súdu 7. januára 2016, a napokon je ústavneneudržateľné, keďže legalizuje závery schôdze veriteľov, ktorá sa konala v rozporeso zákonom (predčasne), a ktoré favorizujú iba určitú skupinu veriteľov, ktorí si prihlásilipohľadávky v lehote do 23. novembra 2015, avšak výslovne diskriminujú veriteľov, ktorísi pohľadávky prihlásili síce neskôr, ale v zmysle uznesenia okresného súduz 23. decembra 2015 sa na tieto prihlášky malo prihliadať. V petite sťažností sťažovateľkynavrhujú ústavnému súdu, aby nálezom vyslovil porušenie nimi označených právnapadnutým uznesením okresného súdu, toto zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšiekonanie. Súčasne žiadajú priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

8. Sťažovateľky v sťažnostiach doručených ústavnému súdu taktiež navrhli, aby bolaodložená vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu až do právoplatnéhorozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Tento návrh odôvodnili tým, že konkurzvyhlásený na majetok dlžníka je procesom nezvratným, likvidačným a vedúcim k zánikusťažovateľky 1 ako dlžníka, pričom ujma, ktorá môže vzniknúť na majetku dlžníka,ale aj dotknutým veriteľom je vyššia ako prípadná ujma tretích osôb.

II.

9. Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiťna spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

10. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 1958/2016 a sp. zn. Rvp 1970/2016vyplýva, že predmet oboch sťažností vecne súvisí s postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 2 R 1/2015 a jeho uznesením z 8. januára 2016. Predmetom sťažnostísťažovateliek je namietané porušenie označených práv v totožnom konaní, pričomich sťažnosti sú po formálnej aj obsahovej stránke takmer identické.

11. Na základe uvedeného ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31aods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedenéna ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1958/2016 a sp. zn. Rvp 1970/2016 spája na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1958/2016, tak ako to je uvedené v bode 1výroku tohto rozhodnutia.

III.

12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosťpredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnomprerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhyvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajúnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak sa návrh neodložil aleboneodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uzneseniao prijatí návrhu (ods. 3 citovaného ustanovenia).

14. Podania sťažovateliek možno kvalifikovať ako sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavyv spojení s § 18 ods. 1 písm. h) a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, tieto sú podané včas,oprávnenou osobou, majú všetky zákonné náležitosti, nie sú neprípustné a na ichprerokovanie má ústavný súd právomoc. Sťažovateľky sú v konaní zastúpenékvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnomsúde, ktorý uviedol dostatok dôvodov namietanej protiústavnosti konaním a uznesenímokresného súdu, čím sa ústavnému súdu otvára možnosť meritórneho prejednania sťažností,v ktorom posúdi, či k porušeniu označených práv u sťažovateliek skutočne objektívne došloalebo či sa to sťažovateľky len subjektívne domnievajú.

15. Ústavný súd preto rozhodol o prijatí sťažností na ďalšie konanie, kde budepredmetom skúmania prípadné porušenie ich označených práv napadnutým uznesenímokresného súdu a na to nadväzujúce rozhodovanie o ich ďalších uplatnených nárokoch.

IV.

16. Ústavný súd môže podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde na návrhsťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak to nebude v rozpores dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia... znamenalpre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká pri odložení vykonateľnosti môže vzniknúť inýmosobám.

17. Podmienky citovaného ustanovenia sú podľa názoru ústavného súdu splnené,pretože v opačnom prípade by ochrana označených práv sťažovateliek ústavným súdomstratila prakticky význam (napr. nebolo by možné vec po prípadnom vyhovení sťažnostiamuviesť do pôvodného stavu). Zmyslom odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutiakonkurzného súdu je predísť situácii, kedy by po eventuálnom zrušení napadnutéhorozhodnutia ústavným súdom bolo nemožné či neúmerne obťažné vrátiť stav do podobypred takým protiústavným rozhodnutím. Ústavný súd preto návrhu na odkladvykonateľnosti vyhovel bez toho, že by tým akýmkoľvek spôsobom predpovedal výsledokkonania o ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016