znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 303/2015-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňákaa Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. MariannouLechmanovou,   Štúrova 10/20, Košice, vo   veci namietaného   porušenia   jeho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru oochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   Iv konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 164/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôdpostupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 164/2007p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.17 C 167/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovomtisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho   zastúpenia   v   sume   444,66   €   (slovom   štyristoštyridsaťštyri   eur a šesťdesiatšesťcentov) na účet advokátky JUDr. Marianny Lechmanovej, Štúrova 10/20, Košice, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 17 C 164/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ   podal...   03. 12. 2007   návrh   na   začatie   konania   Okresnému   súdu Bratislava   I   z   dôvodu   porušenia   zásady   o   rovnakom   zaobchádzaní   a   iné   s   nárokom na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,00 Sk...“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ špecifikoval jednotlivé úkony, ktoré okresný súdvo veci vykonal, a uviedol:

„V danom   prípade   nejde   o   takú   zložitosť   (právnu   ani   skutkovú),   ktorá   by odôvodňovala   skutočnosť,   že   za   takmer   osem   rokov   od   podania   žaloby   súd   vo   veci právoplatne   nerozhodol,   dokonca   nerozhodol   ani   na   prvom   stupni.   Podľa   názoru sťažovateľa Okresný súd Bratislava I v období od podania žaloby do 23. 05. 2012 konal neefektívne a vo vymedzených obdobiach vôbec nekonal a tak spôsobil to, že sťažovateľ je stále v stave právnej neistoty.

Okresný súd Bratislava I po dlhú dobu a v danom prípade opakovane po dobu niekoľkých   rokov   vôbec   nekonal   a   nevykonával   úkony.   V   tomto   prípade   ide o nekomplikovanú   vec,   ktorú   bolo   nutné   posúdiť   a   rozhodnúť   v   zmysle   príslušných zákonných ustanovení ako aj v zmysle dostupnej judikatúry...

Správanie   účastníka   konania   t.   j.   sťažovateľa   v   žiadnom   prípade   neprispelo   k prieťahom v súdnom konaní. Sťažovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I vyžaduje, aby jeho práva neboli zo strany súdu porušované. Sťažovateľ mal a má právny záujem na rýchlom prejednaní veci a rozhodnutí vo veci v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, č. k. 17 C/164/2007. Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv a požadoval konanie súdu bez prieťahov už v roku 2009 (viď Čl. 25 súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 17 C/164/2007)...

V   súčasnosti   je   zložité   vyčísliť   celkovú   možnú   majetkovú   ujmu   spôsobenú sťažovateľovi neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní, no už teraz možno konštatovať, že ani prípadný rozsudok vo veci samej v namietanom súdnom konaní, ktorý by vyhovoval sťažovateľovi, už nemusí splniť svoj účel poskytnutia účinnej právnej ochrany oprávneným záujmom sťažovateľa vo vzťahu k náhrade majetkovej ujmy, aj s ohľadom na časový odstup.“

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančne zadosťučinenie, ktoré odôvodnil takto:„Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je nutné vychádzať zo zásad spravodlivostí, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Cieľom   má   byť   zmiernenie nemajetkovej   ujmy,   nie   však   prípadná   náhrada   škody.   Z   uvedených   dôvodov   ako aj s ohľadom   na   ustálenú   prax   a   judikatúru   Ústavného   súdu,   sťažovateľ   si   uplatňuje náhradu   nemajetkovej   ujmy   vo   výške   10.000,-   Eur...   a   to   z   dôvodu,   že   podľa   názoru sťažovateľa   dochádza   k   prieťahom   už   osem   rokov,   pričom   uplatňuje   si   náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.250,00 Eur za jeden rok. Takmer 8 rokov odo dňa podania návrhu na začatie konania je sťažovateľ v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ   žiada   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 10.000 EUR z dôvodov uvedených v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou   činnosťou   spôsobil   a   neustále   spôsobuje   sťažovateľovi   majetkovú   ujmu ďaleko prevyšujúcu sumu požadovaného finančného zadosťučinenia.

V prípade ak Ústavný súd SR prizná za štvorročné prieťahy finančné zadosťučinenie vo výške 1000,00 Eur. V prípade 8 ročných prieťahov musí priznať finančné zadosťučinenie vyššie, nakoľko sťažovateľove porušenie základných ľudských práv trvá dlhšie, t. j. aj dlhšie trpí   negatívnymi   následkami   ako   duševné   utrpenie,   stres,   trauma,   krivda,   neistota, poníženie, ktoré obeť pociťovala a prežívala ako priamy dôsledok porušenia práva. Sťažovateľovi   v   priamej   súvislosti   s   odopieraním   poskytnutia   spravodlivosti a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma spočívajúca najmä v pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní, ktoré trvá neprimeranú dobu takmer 8 rokov pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd v namietanom konaní o jeho nároku od roku 2007 právoplatne nerozhodol a podľa jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni reálnemu uplatneniu a vymoženiu ním uplatnených práv. Sťažovateľ   si   k   výške   finančného   zadosťučinenia   dovoľuje   uviesť   nasledovné. Za prekročenie rýchlosti je pokuta vo výške 400,00 Eur. Nedávno Špecializovaný trestný súd vo veci ⬛⬛⬛⬛ udelil poriadkovú pokutu 3.300,00 Eur jednej televízii za to, že vyhotovovala z pojednávania záznam bez povolenia súdu.

Súd nemôže priznať nižšie odškodné za prieťahy, t. j. porušenie základného ľudského práva, lebo to by potom znamenalo, že súd degraduje základné ľudské právo na úroveň poriadkovej   pokuty.   Do   úvahy   teda   prichádza   priznať   len   viac.   Podľa   sťažovateľa   je odškodné zároveň trestom pre toho, kto základné/ ľudské právo porušil.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod. sp. zn. č. k. 17 C/164/2007 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. č. k. 17 C/164/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛...   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10.000,00 Eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho právnej zástupkyne.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 899,03 Eur... na bankový účet právnej zástupkyne...“

Sťažovateľ vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 16880/2014, ktorápodľa   rozvrhu   práce   ústavného   súdu   na   rok   2014   bola   pridelená   na   prerokovaniea rozhodovanie sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej (rovnako ako predmetná vecvedená   pod   sp.   zn.   Rvp   5408/2015),   vzniesol   námietku   zaujatosti   proti   sudkynispravodajkyni. Z uvedeného dôvodu rozhodoval ústavný súd o námietke zaujatosti aj v tejtoveci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 5408/2015.

Uznesením č. k. II. ÚS 381/2015-14 zo 17. júna 2015 ústavný súd rozhodol, žesudkyňa   Marianna   Mochnáčová   nie   je   vylúčená   z výkonu   sudcovskej   funkcie   vo   vecivedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 5408/2015.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. I. ÚS 303/2015-28 z 1. júla 2015prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby savyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčkuokresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Na   výzvu   ústavného   súdu   reagovala   podpredsedníčka   okresného   súdu   podanímsp. zn. Spr. 3466/2015 doručeným ústavnému súdu 28. júla 2015, v ktorom okrem inéhouviedla:

„Z   prehľadu   jednotlivých   úkonov,   z   obsahu   spisového   materiálu   je   možné konštatovať, že celková dĺžka konania bola ovplyvnená viacerými potrebnými procesnými úkonmi   súdu,   najmä   týkajúce   sa   žiadosti   navrhovateľa   o   ustanovenie   advokáta a oslobodenia od súdnych poplatkov, ako aj skutočnosťou, že spis bol predložený viac krát (odo dňa 26. 05. 2008 do 19. 11. 2008 a odo dňa 13. 05. 2010 do 19. 11. 2010) na odvolací súd   z dôvodu   podaných   odvolaní,   prekážkami   v   doručovaní   písomností   navrhovateľovi (napr.   č. l.   19,   20,   34)   vybavovaním   dožiadaní   (od   04.   12.   2012   do   25.   02.   2013 a od 07. 10. 2014 do 18. 12. 2014) a aj personálnymi zmenami sudcov v tomto súdnom konaní.

Ďalej   uvádzam,   že   sťažnosť,   týkajúca   sa   namietaných   prieťahov   v   predmetnom súdnom konaní sp. zn. 17C/164/2007 už bola na tunajšom súde riešená v zmysle ustanovení zákona   č.   757/2004   Z   z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov, Spr. 2393/2014, ktorá bola vyhodnotená za obdobie od 12. 01. 2009 do 20.   10.   2009   a   obdobie   od   19.   11.   2010   do   09.   02.   2012   ako   dôvodná.   Avšak s prihliadnutím na to,   že zákonná sudkyňa, Mgr. Adela Unčovská ako aj JUDr. Dana Káčerová, ktorej bola vec pridelená dňa 19. 06. 2014 následne priebežne vo veci konali, nebolo potrebné prijať ďalšie opatrenia na odstránenie nečinnosti.

Na tomto vyjadrení trvám, tohto času zákonná sudkyňa vo veci koná bez zbytočných prieťahov, jej konanie smeruje k právoplatnému rozhodnutiu, navyše termín pojednávania je vytýčený. A preto ďalšiu sťažnosť (ústavnú sťažnosť), týkajúca sa prieťahov v konaní považujem   za   nedôvodnú   (neopodstatnenú),   najmä   z   dôvodu,   že   stav   právnej   neistoty sťažovateľa už bol odstránený, čo vyplýva aj z prehľadu jednotlivých úkonov súdu. Mám za to, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany   porušenie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   ešte   trvalo, resp. trvá, nakoľko sťažnosť zohráva najmä preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto základných práv ďalej nepokračovalo.

Avšak v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   prosím Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   zvážil   dôvodnosť   uplatnenej   výšky   finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v uplatnenej plnej výške. Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“

Z podania predsedníčky okresného súdu zároveň vyplýva, že súhlasí s upustenímod ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v liste doručenom ústavnému súdu 27. augusta 2015 prostredníctvomsvojej advokátky uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Pre   overenie   dôvodnosti   tvrdenia   sťažovateľa   si   ústavný   súd   vyžiadal   aj   spisokresného súdu sp. zn. 17 C 164/2007.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   od   ústneho   pojednávania   v   danej   veci,   pretožepo oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru,že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa svojou sťažnosťou domáhal   vyslovenia porušenia základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v   primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.17 C 164/2007.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry,   v súlade   s ktorou   účelom základného   práva na prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie   odročuje,   predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súdprihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavnýsúd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránkeide   o   návrh   na   zaplatenie   nemajetkovej   ujmy   z   titulu   porušenia   zásady   rovnakéhozaobchádzania,   ktoré   patrí   ku   štandardnej   rozhodovacej   činnosti   súdov.   Po   skutkovejstránke ju nemožno považovať za zložitú.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konanípred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   spisu   okresného   súdusp. zn. 17 C 164/2007 nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočnýmprieťahom v konaní.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.Ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie   na   okresnom   súde   začalo   3.   decembra   2007a do dnešného dňa, teda ani po uplynutí takmer 8 rokov nebolo vo veci rozhodnuté aniprvostupňovým   súdom,   pričom   takáto   dĺžka   konania   je   sama   osebe   na   prvom   stupnineprimeraná a dochádza ňou k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva   podľa   čl.   6   ods.   dohovoru.   Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   nepovažovalza potrebné   poukazovať   na   jednotlivé   prieťahy   v   konaní   spôsobené   nečinnosťou,ale aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.

Obrana okresného súdu spočívajúca v námietke častých zmien zákonných sudcovnemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by   vylučovala   alebo   znižovala   zodpovednosť   súduza rozhodnutie   vo   veci   občana,   ktorý   sa   naň   obrátil.   Tieto   okolnosti   ústavný   súdnezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdnekonanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. III. ÚS 140/07). Ústavný súd sa taktiežnemôže stotožniť s názorom predsedníčky okresného súdu, že od 19. júna 2014 sa vo vecipriebežne konalo, keď iba od výsluchu sťažovateľa konaného 11. decembra 2014 do konaniapojednávania 10. júna 2015 uplynulo 6 mesiacov bez akéhokoľvek iného úkonu súdu. Vovzťahu k tvrdeniu, že dĺžka konania bola ovplyvnená aj viacerými potrebnými procesnýmiúkonmi   v   súvislosti   so   žiadosťou   sťažovateľa   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   ažiadosťou o ustanovenie advokáta, ako aj viacnásobného predkladania spisu na rozhodnutieo odvolaní proti uzneseniam okresného súdu, je potrebné skonštatovať, že odvolací súdkaždé   uznesenie   okresného   súdu,   proti   ktorému   bolo   podané   odvolanie,   zrušil,   a tedačinnosť okresného súdu bola v súvislosti s vydávanými uzneseniami, ktoré boli následnezrušené odvolacím súdom, neefektívna a nesústredená. Ústavný súd iba ako príklad uvádza,že   od   podania   žiadosti   sťažovateľa   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a pridelenieadvokáta 3. decembra 2012 uplynuli do vydania uznesenia o pridelení advokáta 20. októbra2009 takmer dva roky, a to iba v dôsledku neustanovenia advokáta sťažovateľovi ihneď podoručení žiadosti, a to aj napriek tomu, že podmienky na jeho ustanovenie spĺňal.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   164/2007   došlo   k   zbytočnýmprieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie aleboiný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúťo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súduprikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 164/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančnéhozadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume10 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   zakladajúce   namietané   porušenie   základnéhopráva, hlavne s prihliadnutím na dĺžku konania a význam veci pre sťažovateľa a výškupožadovaného finančného zadosťučinenia (sťažovateľ sa žalobou na okresnom súde domáhazaplatenia   sumy   6 638,78   €,   pričom   výška   požadovaného   finančného   zadosťučinenia10 000 €   je   takmer   o   polovicu   vyššia),   ústavný   súd   považoval   za   odôvodnené   priznaťsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiťsťažovateľovi v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trovkonania   z   dôvodu   jeho   právneho   zastúpenia   advokátkou,   ktorá   si   uplatnila   nárokna ich úhradu v celkovej sume 899,03 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trovza tri úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2015   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovejsume 444,66 € vrátane režijného paušálu.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkynesťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015