znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 303/2014-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť P. F., zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária Kováčska 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 280/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 280/04p o r u š e n é   b o l o.

2. P. F. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc   eur),   ktoré j e   mu   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. P. F. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd Košice I   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Marcely Grancovej, do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 303/2014-17 z 11. júna 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť   P.   F.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 280/04.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 280/04 koná okresný súd o návrhu   navrhovateľky   (bývalej   manželky   sťažovateľa,   pozn.)   z   28.   júla   2004 o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“) po právoplatnom   rozvode   manželstva   so   sťažovateľom.   Podľa   sťažovateľa   okresný   súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol: „... v konaní vedenom na okresnom súde, v ktorom je sťažovateľ účastníkom konania na strane žalovaného dochádza k zbytočným prieťahom spôsobeným tak nečinnosťou súdu, ako aj neefektívnou činnosťou súdu v tomto konaní.

Konanie trvajúce 10 rokov neustále zaťažuje sťažovateľa, pričom úkony súdu počas 10 rokov trvajúceho súdneho konania neviedli k nastoleniu právnej istoty. Stav právnej neistoty nepriaznivo poznačil zdravotný stav sťažovateľa, ktorý aj napriek uplynutiu viac ako desaťročia od rozvodu manželstva je vystavený neustálemu stresu z prebiehajúceho súdneho konania o vysporiadanie bsm a pojednávaní, ktoré nevedú k skončeniu súdneho konania a meritórnemu rozhodnutiu ani len v prvom stupni. Za obdobie 10 rokov v konaní nedošlo ani k jednému meritórnemu rozhodnutiu....

Sťažovateľ   podotýka,   že   v   10   rokov   trvajúcom   konaní   bol   okresný   súd   okrem neefektívnej činnosti aj roky úplne nečinný, čo vplýva z priložených príloh. Sťažovateľ je presvedčený, že svojím správaním neprispel ku vzniku prieťahov, riadne reaguje aj na výzvy okresného súdu a plní súdom ukladané povinnosti.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote   zakotvené   v   čl.   6   ods.   1   prvá   veta   Dohovoru,   bolo   postupom   Okresného   súdu Košice I vo veci sp. zn. 9 C 280/2004 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9 C 280/2004 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške   7.000   EUR,   ktoré   je   odporca   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/283/14 z 26. augusta 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 8. augusta 2014.

2. 1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov okresného súdu tiež uviedol:

„Prejednávaná vec po právnej stránke tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy prvostupňového súdu.

Po skutkovej stránke je vec značne náročná vzhľadom na rozsah vyporiadavaného majetku a majetkových práv. Súd si musel zadovážiť množstvo listinných dôkazov, vypočuť svedkov   a   dvakrát   nariadil   znalecké   dokazovanie.   Tieto   okolnosti   mali   značný   vplyv na dĺžku konania.

Nevzhliadol som žiadne prieťahy, ktoré by spôsobovali účastníci konania. V postupe súdu sa vyskytli určité obdobia nečinnosti, ktoré boli spôsobené značnou pracovnou   zaťaženosťou   súdu,   resp.   ku   ktorým   došlo   v   dôsledku   personálnych   zmien v osobe zákonného sudcu.

Na základe uvedeného hodnotím sťažnosť ako čiastočne dôvodnú. Súhlasím,   aby   ústavný   súd   vo   veci   rozhodol   bez   nariadenia   verejného pojednávania.“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedla:„...   sťažovateľ,   súhlasí   s   tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 280/04:

- 23. júl 2004 – navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie BSM po právoplatnom rozvode manželstva,

- 30. júl 2004 – okresný súd zaslal návrh navrhovateľky na vyjadrenie sťažovateľovi a   súčasne   vyzval   navrhovateľku,   aby   oznámila,   či   súhlasí   s   prerokovaním   veci   bez nariadenia pojednávania,

- 18. august 2004 – navrhovateľka oznámila, že nesúhlasí s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania,

- 10. september 2004 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k návrhu,

- 18. december 2005 – sťažovateľ urgoval nariadenie pojednávania,

- 10. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. marec 2006,

-   16.   marec   2006   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   účastníkov konania v prítomnosti ich právnych zástupcov odročené na neurčito pre účely vyžiadania listinných dôkazov v zmysle návrhov účastníkov,

-   18.   máj   2006   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky,   aby predložila listinné dôkazy v zmysle jej vyjadrení na pojednávaní,

- 26. máj 2006 – okresnému súdu bol doručený návrh navrhovateľky na vykonanie dokazovania a tiež návrh na vstup jej otca do konania ako vedľajšieho účastníka a súčasne predložila listinné dôkazy,

- 26. júl 2006 – okresný súd zaslal návrhy navrhovateľky na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľa,

-   11.   september   2006   –   okresný   súd   urgoval   vyjadrenie   právnej   zástupkyne sťažovateľa,

-   20.   september   2006   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   oznámila,   že   nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, pretože na to nie je daný zákonný dôvod, a súčasne podotkla, že k návrhu navrhovateľky sa nemôže plnohodnotne vyjadriť, pretože jej bol okresným súdom zaslaný bez príloh,

- 30. október 2006 – sťažovateľ žiadal nariadiť vo veci pojednávanie,

- 15. január 2007 – sťažovateľ urgoval nariadenie pojednávania,

- 10. máj 2007 – okresný súd uznesením rozhodol, že nepripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania,

- 9. júl 2007 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 5. október 2007,

- 20. august 2007 – okresný súd si od príslušnej notárky vyžiadal listinný dôkaz,

- 14. september 2007 – dopytovaná notárka okresnému súdu oznámila, že o veciach, o ktorých sa dozvedela pri výkone svojej funkcie, má povinnosť mlčanlivosti,

- 27. september 2007 – navrhovateľka predložila návrh na dokazovanie,

-   5.   október   2007   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   účastníkov a svedka   v   prítomnosti   právnych   zástupcov   odročené   na neurčito   pre účely predloženia návrhov na ďalšie dokazovanie,

- 31. október 2007 – navrhovateľka zobrala čiastočne späť svoj návrh (pokiaľ išlo o „vkladné knižky detí“, pozn.) a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, pričom tiež oznámila návrhy na ďalšie dokazovanie,

- 14. január 2008 – okresnému súdu bol doručený písomný súhlas právnej zástupkyne sťažovateľa udelený notárke, aby mohla okresnému súdu poskytnúť údaje o jeho osobe,

- 24. január 2008 – sťažovateľ predložil návrh na dokazovanie,

- 17. júl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. november 2008,

- 6. november 2008 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov v prítomnosti ich právnych zástupcov odročené na 29. január 2009 s tým, že bude urobený dopyt na finančné ústavy pre účely zistenia stavu na účtoch účastníkov konania, a tiež mala byť žiadaná správa od príslušnej notárky o zmluvných dojednaniach sťažovateľa,

- 19. december 2008 – okresný súd urobil dopyty na peňažné ústavy a tiež na notárku v zmysle záverov z pojednávania,

- 5. január 2009 – prvá banka reagovala na výzvu okresného súdu,

-   12.   január   2009   –   dopytovaná   notárka   oznámila, že   súhlas právnej   zástupkyne sťažovateľa bez splnomocnenia udeleného jej sťažovateľom na podanie takéhoto súhlasu ju nezbavuje povinnosti mlčanlivosti o otázkach týkajúcich sa sťažovateľa,

- 16. január 2009 – ďalšia banka reagovala na výzvu,

- 20. január 2009 – ďalšie dve banky reagovali na výzvu okresného súdu,

-   29.   január 2009   –   konalo sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   účastníkov v prítomnosti ich právnych zástupcov odročené na 23. apríl 2009 pre účely predvolania svedkov a opakovania dopytu pre jednu banku,

- 10. február 2009 – okresný súd dopytoval banku,

- 24. február 2009 – banka reagovala na výzvu,

- 4. marec 2009 – právna zástupkyňa navrhovateľky predložila otázky pre notárku týkajúce sa osoby sťažovateľa,

-   18.   marec   2009   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa,   aby predložila overený súhlas sťažovateľa pre notárku na poskytnutie údajov o jeho osobe,

-   8.   apríl   2009   –   okresnému   súdu   bol   doručený   požadovaný   súhlas   sťažovateľa pre notárku (neoverený, pozn.),

- 14. apríl 2009 – okresný súd vyzval príslušnú notárku na poskytnutie informácii o zmluvných dojednaniach sťažovateľa,

- 24. apríl 2009 – okresný súd uzneseniami priznal náhradu nákladov bankám za nimi poskytnuté informácie,

-   23.   apríl   2009   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   účastníkov v prítomnosti ich právnych zástupcov odročené na 16. september 2009 pre účely dožiadania notárky, ako aj pre účely dožiadania „americkej pošty“ týkajúcej sa doručovania peňažných prostriedkov navrhovateľkou z USA sťažovateľovi počas jej pracovného pobytu v tejto krajine,

-   27.   apríl   2009   –   dopytovaná   notárka   oznámila,   že   požadované   údaje   nemôže poskytnúť, pretože písomný súhlas sťažovateľa nie je overený aj napriek tomu, že na to už opakovane upozornila,

-   27.   máj   2009   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľky na predloženie „poštových poukážok“ o zasielaní peňazí z USA,

- 1. jún 2009 – notárka poskytla požadované údaje,

- 5. jún 2009 – právna zástupkyňa navrhovateľky oznámila adresu svedkyne v USA a tiež oznámila, že navrhovateľka prostredníctvom svojej dcéry žijúcej v USA požiadala „americkú poštu“ o vydanie potvrdenia v zmysle záverov z pojednávania,

- 10. jún 2009 – navrhovateľka zaslala vyžiadané „poštové poukážky“,

- 30. jún 2009 – okresný súd uznesením pribral do konania prekladateľa z anglického jazyka pre účely prekladu dožiadania (v uznesení je chybne uvedený dátum „30.6.2008“, pozn.),

- 14. august 2009 – okresný súd zaslal dožiadanie ustanovenému prekladateľovi,

- 21. august 2009 – okresnému súdu bolo doručené preložené dožiadanie,

- 26. august 2009 – okresný súd zaslal dožiadanie do USA,

- 16. september 2009 – okresnému súdu bolo doručené vybavené dožiadanie z USA, súčasne sa v neprítomnosti sťažovateľa (prítomný bol iba jeho právny zástupca, pozn.) konalo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   navrhovateľky   v   prítomnosti   právnych zástupcov   účastníkov   odročené   na   neurčito   pre   účely   zabezpečenia   ďalších   listinných dôkazov,

-   19.   október   2009   –   okresný   súd   vyžiadal   od   právnych   zástupcov a tiež z obchodného registra predloženie listinných dôkazov,

- 23. október 2009 – okresnému súdu boli z obchodného registra doručené vyžiadané listinné dôkazy,

- 5. november 2009 – právna zástupkyňa navrhovateľky sa vyjadrila k sporu,

- 19. marec 2010 – okresný súd žiadal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vojenský úrad“) o poskytnutie informácií o sťažovateľovi,

- 7. apríl 2010 – okresný súd urgoval právnu zástupkyňu sťažovateľa o predloženie žiadanej listiny (súhlas spoločníčky v spoločnosti s účasťou sťažovateľa na poskytnutie údajov od notárky, pozn.),

- 19. apríl 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že nie je v žiadnom právnom vzťahu so spoločníčkou sťažovateľa, a súčasne poukázala na skutočnosť, že všetky právne úkony týkajúce sa obchodnej spoločnosti, ktoré boli spísané notárskou zápisnicou, sa nachádzajú v obchodnom registri, a preto navrhovala pripojiť súvisiaci spis,

-   20.   apríl   2010   –   okresnému   súdu   bol   od   spoločníčky   sťažovateľa   doručený vyžiadaný súhlas po tom, ako ju kontaktoval sťažovateľ, a súčasne bola okresnému súdu doručená aj správa od vojenského úradu,

- 6. júl 2010 – okresný súd uznesením priznal odmenu prekladateľovi a súčasne ďalším uznesením mu uložil preložiť ďalšiu listinu do anglického jazyka,

- 26. júl 2010 – okresný súd dopytoval vojenský úrad a tiež notárku o doplňujúce informácie,

- 29. júl 2010 – notárka reagovala na výzvu okresného súdu, pričom poukázala už na svoju   skoršiu   odpoveď,   v   ktorej   uviedla,   že   nemá   vedomosť,   či   sťažovateľ   uzavrel „zmluvu o tichom spoločenstve“, pretože ona overovala iba podpis na listine, a nie jej obsah,

-   30.   júl   2010   –   prekladateľ   sa   odvolal   proti   uzneseniu   o   priznaní   mu   odmeny a súčasne predložil ďalší požadovaný preklad,

- 18. august 2010 – vojenský úrad odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 30. september 2010 – okresný súd uzneseniami rozhodol o odmene prekladateľa,

- 29. október 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. apríl 2011,

-   30.   október   2010   –   okresný   súd   žiadal   od   notárky   a   od   vojenského   úradu doplňujúce informácie (tieto listiny nie sú v spise očíslované – nachádzajú sa medzi čl. 294 a čl. 295, pričom dátumy na nich sú bez časovej postupnosti, najprv je dátum „13.12.2010“, potom „30.9.2010“ a napokon dátum „29.10.2010“, pozn.),

- 28. december 2010 – notárka odpovedala na výzvu okresného súdu (čl. 295),

- 11. január 2011 – vojenský úrad odpovedal na výzvu okresného súdu,

-   7.   apríl   2011   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   po   vypočutí   navrhovateľky v prítomnosti   oboch   právnych   zástupcov   bolo   odročené   na   22.   jún   2011   pre   účely vyžiadania ďalších listinných dôkazov a predvolania svedka,

-   29.   apríl   2011   –   okresný   súd   vyzval   na   poskytnutie   informácií   dopravný inšpektorát, notárku a tiež vojenský úrad,

-   16.   máj   2011   –   notárka   oznámila,   že   na   identický   dopyt   okresného   súdu   už opakovane   odpovedala   aj   v   minulosti,   súčasne   na   výzvu   okresného   súdu   reagoval   aj vojenský úrad,

- 17. máj 2011 – dopravný inšpektorát odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 15. jún 2011 – právna zástupkyňa navrhovateľky predložila listinné dôkazy,

- 22. jún 2011 - konalo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí svedkyne v prítomnosti oboch právnych zástupcov bolo odročené na 13. október 2011 pre účely vyžiadania ďalších listinných dôkazov,

- 26. august 2011 – okresný súd uznesením uložil vojenskému úradu poriadkovú pokutu   100   €   za   to,   že   na   jeho   výzvu   mu   neoznámil   číslo   účtu,   na   ktoré   malo   byť sťažovateľovi poukázané odchodné (zo spisu vyplýva, že toto odchodné mu bolo poukázané poštovou poukážkou, a nie na účet, pozn.), súčasne okresný súd vyzval príslušnú banku, príslušnú polikliniku a vojenský úrad na poskytnutie ďalších informácií,

- 23. september 2011 – okresný súd vyzval notárku na poskytnutie informácií,

-   3.   október   2011   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju,   ako   aj sťažovateľovu neúčasť na pojednávaní, pričom súčasne oznámila, že sťažovateľ súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti,

- 4. október 2011 – dožiadaná poliklinika odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 6. október 2011 – dožiadaná banka i vojenský úrad odpovedali na výzvy okresného súdu,

-   13.   október   2011   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   kvôli   neprítomnosti̶ účastníkov odročené na neurčito, a súčasne vojenský úrad žiadal o odpustenie jemu uloženej poriadkovej pokuty,

- 25. október 2011 – okresný súd uznesením odpustil vojenskému úradu zaplatenie uloženej   poriadkovej   pokuty,   a   súčasne   okresný   súd   nariadil   pojednávanie na 9. február 2012,

- 27. október 2011 – vojenský úrad zaslal listinný dôkaz,

- 15. november 2011 – notárka odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 9. február 2012   konalo sa pojednávanie, ktoré bolo za prítomnosti navrhovateľky̶ a oboch   právnych   zástupcov   odročené   na   neurčito   pre   účely   nariadenia   znaleckého dokazovania,

- 13. február 2012 – sťažovateľ sa vyjadril k hodnote majetku v BSM,

- 22. február 2012 – navrhovateľka sa vyjadrila k hodnote majetku v BSM,

-   2.   júl   2012   –   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru   oceňovania   nehnuteľností,   aby   vypracoval   znalecký   posudok   do   60   dní od doručenia mu spisu,

- 17. september 2012 – okresný súd zaslal spis znalcovi,

-   10.   október   2012   –   okresnému   súdu   boli   doručené   tri   vypracované   znalecké posudky ocenenia troch nehnuteľností (dva domy a jeden byt, pozn.),

- 9. november 2012 – okresný súd uzneseniami rozhodol o znalečnom,

-   26.   november   2012   –   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie účastníkom konania,

- 13. december 2012 – navrhovateľka sa vyjadrila k znaleckým posudkom,

- 18. december 2012 – sťažovateľ sa vyjadril k znaleckým posudkom,

- 30. január 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. apríl 2013,

- 24. apríl 2013 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo v prítomnosti oboch právnych zástupcov odročené z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne s tým, že právnej zástupkyni sťažovateľa bolo uložené, aby sa vyjadrila k návrhu navrhovateľky na uzavretie dohody o vyporiadaní   BSM s tým, že   následne   bude posúdená   potreba   kontrolného znaleckého dokazovania,

-   9.   máj   2013   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   sa   vyjadrila   k   návrhu   dohody na vyporiadanie BSM predloženej navrhovateľkou s tým, že k nej nepristupujú,

-   18.   jún   2013   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľky,   aby predložila ďalšie návrhy na dokazovanie,

- 9. august 2013 – okresný súd uznesením nariadil kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že znalec mal predložiť znalecký posudok do 60 dní od doručenia mu spisu, pričom okresný   súd   súčasne   uložil   sťažovateľovi   povinnosť   zložiť   preddavok   na   toto   znalecké dokazovanie,

- 28. august 2013 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 9. augusta 2013, proti výroku o uložení mu povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 20. september 2013 – okresný súd zaslal spis znalcovi,

- 25. november 2013 – okresnému súdu bol doručený kontrolný znalecký posudok,

- 13. december 2013 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom,

- 30. január 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. máj 2014,

- 5. február 2014 – okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie návrhov na dokazovanie,

- 17. február 2014 – navrhovateľka navrhla v rámci dokazovania vykonať výsluch sťažovateľa,

- 26. máj 2014 – okresný súd oznámil účastníkom zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 28. máj 2014 – pojednávanie bolo kvôli neprítomnosti zákonnej sudkyne odročené na neurčito,

-   4.   september   2014   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre   účely   vyhlásenia rozsudku odročené na 25. september 2014.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj právo   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd predmetné konanie, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM, nepovažuje za právne zložité (s čím sa stotožnil aj   okresný   súd,   pozn.),   pričom   existuje   dostatočné   množstvo   stabilizovanej   judikatúry všeobecných   súdov,   ktorá   obsahuje   aj   jednoznačnú   metodiku   postupu   a   prerokovania uvedených sporov, takže pri efektívnejšom a sústredenejšom postupe mohol okresný súd v napadnutom   konaní   postupovať   plynulejšie.   Pokiaľ   ide   o skutkovú   zložitosť   konania, ústavný   súd   uznáva,   že   takéto   spory   sú   skutkovo   zložitejšie   so   zvýšenou   potrebou dokazovania, pretože je potrebné zistiť nielen okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM, ale aj ich hodnotu ku dňu jeho zániku, a zároveň zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka. V danom prípade však nie je možné prisvedčiť obrannej argumentácii okresného súdu, podľa ktorej k predĺženiu konania prispela potreba nariadiť   vo   veci   opakované   znalecké   dokazovanie,   pretože   obidva   nariadené   znalecké dokazovania   netrvali   spolu   viac   ako   3   mesiace   (prvé   znalecké   dokazovanie od 17. septembra   2012   –   do   10.   októbra   2012   a druhé   znalecké   dokazovanie od 20. septembra   2013   –   do   25.   novembra   2013,   pozn.),   takže   obidve   tieto   znalecké dokazovania výraznou mierou neprispeli k predĺženiu viac ako 10 rokov prebiehajúceho konania, resp. nie je možné nimi ospravedlniť zistené nedostatky v postupe okresného súdu.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   posudzovaného   konania v procesnom   postavení   odporcu,   ústavný   súd   nezistil   v jeho   správaní   žiadnu   takú skutočnosť,   ktorá   by   prispela   k predĺženiu   posudzovaného   konania,   pričom   aj   samotný okresný súd konštatoval, že „Nevzhliadol žiadne prieťahy, ktoré by spôsobovali účastníci konania.“.

3.   Napokon   ústavný   súd   s prihliadnutím   na   §   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá,   sa   zaoberal   aj postupom okresného súdu.

Z hľadiska prieťahov v konaní možno podľa ústavného súdu pripočítať na ťarchu okresného súdu obdobie v trvaní viac ako 1 rok a 4 mesiace, a to od 10. septembra 2004, keď   boli   okresnému   súdu   doručené   všetky   vyjadrenia   účastníkov   konania, do 10. januára 2006, keď okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie. Okresný súd bol nečinný   viac   ako   7   mesiacov   aj   v čase   od   20.   septembra   2006,   keď   účastník   konania reagoval na výzvu okresného súdu, do 10. mája 2007, keď okresný súd po opakovaných urgenciách sťažovateľa vykonal vo veci ďalší procesný úkon. Okrem toho okresný súd nevykazoval žiadnu procesnú aktivitu ani v období od 24. januára 2008, keď sťažovateľ predložil návrh na dokazovanie, do 6. novembra 2008, keď sa vo veci konalo pojednávanie, t. j. viac ako 9 mesiacov.

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   posudzovaním   postupu   okresného   súdu   upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a   to   v   prípade,   ak nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).

Okrem   zisteného   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v posudzovanom konaní vyplýva, že postup okresného súdu bol poznačený aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou, keď napríklad okresný   súd   síce   11.   septembra   2006   urgoval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa,   aby   sa vyjadrila   k ním   zaslanému   návrhu   navrhovateľky,   avšak   k tomuto   návrhu   sa   nemohla právna zástupkyňa sťažovateľa adekvátne vyjadriť, pretože jej bol okresným súdom zaslaný bez   príloh   (20.   september   2006),   a   27.   apríla   2009   dopytovaná   notárka   opakovane upozornila okresný súd, akými náležitosťami musí disponovať písomný súhlas sťažovateľa, aby mohla poskytnúť požadované údaje. Tiež napríklad 29. júla 2010 a 16. mája 2011 notárka   okresnému   súdu   oznámila, že   ním požadované informácie   mu už raz poskytla. Príkladom   nesústredenej   činnosti   okresného   súdu   je   napríklad   aj   uloženie   poriadkovej pokuty dopytovanému vojenskému úradu uznesením z 26. augusta 2011, ktorá mala byť uložená z dôvodu, že vojenský úrad neoznámil okresnému súdu ním požadované číslo účtu, na ktorý malo byť sťažovateľovi poukázané odchodné, pričom ale zo spisu vyplývalo, že toto odchodné mu malo byť zaslané poštovou poukážkou, a nie na číslo účtu, v dôsledku čoho napokon okresný súd aj prehodnotil svoje rozhodnutie a 25. októbra 2011 uznesením zaplatenie uloženej poriadkovej pokuty odpustil.

Pokiaľ   okresný   súd   odôvodňoval   stav   konania „pracovnou   zaťaženosťou a personálnymi   zmenami   v osobe   zákonného   sudcu“,   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   280/04   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 124/2014-30 z 19. júna 2014, ktorým ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 280/04 bez zbytočných prieťahov, v tomto konaní to už duplicitne nemusel urobiť, preto v tejto časti návrhu sťažovateľa nevyhovel.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 7 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primerané v sume 4 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (bez DPH, pretože právna zástupkyňa nepredložila osvedčenie platcu DPH, pozn.), pričom ústavný súd nepriznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov za jeden úkon právnej služby v roku 2014, a to   za   vyjadrenie   k prijatej   sťažnosti,   pretože   v tomto   vyjadrení   právna   zástupkyňa neuviedla   žiadne   nové   skutočnosti   podstatné   pre   rozhodnutie   vo   veci   porušenia   práv sťažovateľa.   Vzhľadom   na   uvedené   tak   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov konania, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014