znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 303/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. E. H.,   K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/56/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2008 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/56/2005.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:„Dňa   21.   02.   januára   2005   podala   matka   sťažovateľky   návrh   na   Okresný   súd Košice I. o určenie výživného na dcéru J. S... voči otcovi T. S...

Dňa 11. 05. 2006 bol tento návrh z dôvodu dosiahnutia plnoletosti sťažovateľky zmenený tak, že na miesto pôvodnej navrhovateľky do konania na strane navrhovateľa vstúpila sťažovateľka.

... Okresný súd Košice I. rozsudkom zo dňa 21. 09. 2006 o veci rozhodol tak, že môjho otca zaviazal k plateniu výživného v sume 4.500 Sk mesačne od 01. 02. 2005 do budúcnosti a dlžné výživné v sume 81.900 Sk od 01. 02. 2005 do 31. 08. 2006 mu povolil súd splácať v 500 Sk mesačných splátkach.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. 10. 2007 sp. zn. 8 CoP/364/2006-33, 7105204152 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú odvolaciemu súdu a to   s   poukazom   na   tú   skutočnosť,   že   prvostupňový   súd   nerozhodol   o   celom   predmete konania.

Doplňacím rozsudkom tohoto súdu zo dňa 29. 11. 2007 súd vo zvyšku môjho nároku návrh zamietol.

Dňa 20. 12. 2007 som prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala voči cit. rozsudkom odvolanie a ani k dnešnému dňu vo veci nie je právoplatne rozhodnuté.... Ako   z   uvedeného   vyplýva,   Okresný   súd   Košice   I.   je   v   konaní   nečinný   (vo   veci nekonal) a konanie neúmerne predlžuje, čím porušuje moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené v článku 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.... Pri   uplatnení   ochrany   môjho   základného   práva   som   využila   všetky   právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 30. 06. 2008 som podala   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   podľa   §   62   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 757/2004 Z. z. o súdoch.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Základne   právo   J.   S.,   upravené   v čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky a právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/56/2005 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I. prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   S.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   204.000,-   Sk   (slovom:   dvestoštyritisíc korún), ktoré je Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia (nálezu).

4.   J.   S.   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   6.732,-Sk   (slovom: šesťtisícsedemstotridsaťdva korún ), ktoré je Okresný súd Košice I. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. E. H., K.... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa   čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd listom zo 6. augusta 2008 vyzval sťažovateľku na predloženie okrem iného aj dokladu   o podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu   a jeho odpoveď   na   sťažnosť.   K sťažnosti   bol   pripojený   len   list   sťažovateľky   z 15.   júla   2008 adresovaný okresnému súdu (adresát nebol predseda okresného súdu).

Sťažovateľka   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   podaním   z   27.   augusta   2008 zaslala ústavnému súdu pôvodný súdny návrh, návrh na zmenu účastníka konania, rozsudok okresného   súdu   z   27.   septembra   2006,   odvolanie   sťažovateľky   proti   tomuto   rozsudku a uznesenie   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z   31.   októbra   2007 o vrátení   veci   prvostupňovému   súdu,   rozsudok   okresného   súdu   z   29.   novembra   2007, rozsudok krajského súdu z 30. mája 2008, avšak požadovaný doklad o doručení sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní predsedovi okresného však nezaslala a ani nijako na uvedenú požiadavku nereagovala.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   v   danej   veci   skúmal, či   sú   splnené podmienky   na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľka preukáže, že využila označené právne prostriedky, ktoré mala počas namietaného súdneho konania   k   dispozícii,   alebo   ak   sa preukáže,   že   sťažovateľka   túto   podmienku   nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní zásadne považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom   na konanie   bez zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť   takého   právneho prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje   aj   znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť   [§ 2   ods. 2,   § 30   ods. 4,   § 52 ods. 1,   § 116   ods. 1   písm. b)   a § 118   ods. 1 citovaného   zákona].   Podobne   aj   zákon   o súdoch   v   § 64   ods. 1   ustanovuje,   že „Účelom vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy   v konaní...“. V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   „Orgán,   ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnená   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľka   v prerokúvanej   veci   nesplnila   požiadavku   namietania   prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázala, že ju nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,   aby   sťažovateľ   konal   v súlade   s pravidlami,   ktoré   s uplatnením   daného prostriedku   súvisia.   Nekonanie   týmto   spôsobom...   má   za   následok   nesplnenie sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať   dostupný   prostriedok   ochrany   svojich   práv“ (III. ÚS 44/03).

Keďže z obsahu sťažnosti ani z odpovede na výzvu ústavného súdu zo 6. augusta 2008   nebolo   zistené,   že   by   sťažovateľka   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   skutočnosť,   že   aj   keby   podaniu sťažovateľky   z 15.   júla   2008   priznal   účinky   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní predsedovi   okresného   súdu,   aj   v takom   prípade   by   platilo,   že   toto   podanie sťažnosti v krátkom   čase   po   doručení   sťažnosti   ústavnému   súdu   (24. júla   2008)   sa   javí   byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

Navyše ústavný súd zistil, že v čase podania sťažnosti okresný súd nemohol vo veci konať, pretože spis sa nachádzal od 3. januára 2008 do 31. júla 2008 na krajskom súde, ktorý prejednával a rozhodoval vo veci odvolania sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu z 27. septembra 2007 a doplňujúcemu rozsudku z 29. novembra 2007 (sťažnosťou bol namietaný iba postup okresného súdu, pozn.).

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 CoP/6/2008 z 30. mája 2008 čiastočne potvrdil napadnutý   rozsudok   v spojení   s doplňujúcim   rozsudkom   a v zostávajúcej   časti   zmenil napadnutý   rozsudok.   Okresný   súd   doručil   rozsudok   krajského   súdu   právnej   zástupkyni sťažovateľky 7. augusta 2008. Konanie vo veci o návrhu sťažovateľky na okresnom súde je skončené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008