znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 302/2014-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.,   T.   (sp.   zn. Rvp   5295/2014), zastúpenej advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, Advokátska kancelária, M. Rázusa 14, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 20. ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 4 CoKR 58/2013 z 18. februára 2014 a sťažnosť V. J.– R., Ž. (sp. zn. Rvp 5312/2014),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ivanom   Eckmannom,   Advokátka kancelária   JUDr.   Eckmann,   s.   r.   o.,   Mierové   námestie   14,   Trenčín,   vo   veci   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 20. ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn. 4 CoKR 58/2013 z 18. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 5295/2014 a pod   sp.   zn.   Rvp   5312/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené pod sp. zn. Rvp 5295/2014.

2.   Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.   a sťažnosť   V.   J.–   R. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M.,T. (vedená pod sp. zn. Rvp 5295/2014, ďalej len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základných   práv   zaručených   v čl. 20. ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoKR 58/2013 z 18. februára 2014 a 12. mája 2014 bola ústavnému súdu doručená aj sťažnosť V. J.– R., Ž. (vedená pod sp. zn. Rvp 5312/2014, ďalej len „sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 20.   ods.   1 a čl.   46   ods.   1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods.   1 dohovoru   tiež uznesením krajského súdu sp. zn. 4 CoKR 58/2013 z 18. februára 2014.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerané ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   zákona   č. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) môže ústavný súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci,   ktoré   u neho začali a skutkovo   spolu   súvisia   alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zo   spisov   ústavného   súdu   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   5295/2014 a pod sp. zn. Rvp 5312/2014 vyplýva, že predmet oboch sťažností vecne súvisí, z hľadiska odôvodnenia   sú   obidve   sťažnosti   identické   a týkajú   sa   rozhodnutia   krajského   súdu sp. zn. 4 CoKR 58/2013 z 18. februára 2014.

Na základe uvedeného ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 5295/2014 a pod sp. zn. Rvp 5312/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 5295/2014, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

V   rámci   predbežného   prerokovania   sťažností   sťažovateľov   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľmi napádané rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 4 CoKR 58/2013 z 18. februára 2014 v rozsahu identických námietok, akými sú aj námietky sťažovateľov proti označenému rozhodnutiu krajského súdu, je predmetom prieskumu už aj v skôr začatom konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4911/2014. Vzhľadom na uvedenú litispendenciu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia sa v prípade ich úspechu v konaní pred ústavným súdom domáhajú zrušenia označeného rozhodnutia krajského súdu bez uplatnenia si nároku na priznanie   im   finančného   zadosťučinenia,   ústavný   súd   konštatuje,   že   uvedený   účel, t. j. zrušenie rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 4 CoKR 58/2013 z 18. februára 2014, je v prípade   úspechu   v konaní   pred   ústavným   súdom   možné   dosiahnuť   už   aj   v konaní vedenom   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   4911/2014,   v ktorom   môže   navrhovateľ vystupovať   ako   vedľajší   účastník   konania   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení s § 93 OSP).

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   ústavný súd dospel   k záveru, že sťažnosti sťažovateľov sú neprípustné a tieto po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Z dôvodu odmietnutia sťažností bolo bez právneho významu rozhodovať o návrhoch sťažovateľov   na   vydanie   dočasného   opatrenia   o odloženie   vykonateľnosti   napádaného rozhodnutia krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014