znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 301/2024-17 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Bellás legal s.r.o., Štefánikova 40, Košice, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-47Exre/148/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. apríla 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-47Exre/148/2023 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje prikázať mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 3000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 24. februára 2023 sťažovateľ podal návrh na začatie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (ďalej aj „návrh“) na Okresnom súde Bratislava I. Predmetná vec je aktuálne vedená na mestskom súde pod sp. zn. B1-47Exre/148/2023.

3. Sťažovateľ podal (okrem niekoľkých urgencií) 14. februára 2024 mestskému súdu aj sťažnosť na postup súdu a prieťahy v napadnutom konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „sťažnosť“), ktorú predsedníčka mestského súdu vyhodnotila listom z 13. marca 2024 ako dôvodnú, a teda že vo veci sťažovateľa došlo k prieťahom z dôvodu neprimeraného zaťaženia oddelenia konajúceho sudcu.

4. Mestský súd listom z 26. februára 2024 vyzval sťažovateľa, aby (v súvislosti s návrhom z 24. februára 2023 týkajúcim sa obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ktorý podal z dôvodu, že bol do obchodného registra zapísaný ako jej konateľ a spoločník bez jeho vedomia a súhlasu) v lehote desať dní uviedol, či sa návrhom z 24. februára 2023 domáha zrušenia zápisu údajov do obchodného registra s poukazom na § 299 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, ktorý bol do tohto zákona zavedený ako nový druh konania, resp. či trvá na podanom návrhu, ktorým sa má dosiahnuť zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. V prípade domáhania sa zrušenia zápisu už zapísaných údajov v obchodnom registri mestský súd vyzval sťažovateľa na doručenie takého návrhu pod spisovou značkou napadnutého konania, keďže konanie o zrušenie zápisu údajov je návrhovým konaním. Na predmetnú výzvu sťažovateľ odpovedal listom z 5. marca 2024 tak, že pod spisovou značkou napadnutého konania podal návrh na zrušenie zápisu údajov do obchodného registra.  

5. V napadnutom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Proti napadnutému konaniu sťažovateľ podal túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje jeho celkovou neprimeranou dĺžkou, t. j. približne štrnásť mesiacov (od podania návrhu do podania ústavnej sťažnosti). Namieta nečinnosť mestského súdu, ktorá mu spôsobuje stav právnej neistoty a ktorú potvrdila aj predsedníčka mestského súdu, keď posúdila ním podanú sťažnosť na postup mestského súdu a prieťahy v napadnutom konaní ako dôvodnú. Nepovažuje predmetnú vec z právneho a ani skutkového hľadiska za zložitú a svojím správaním žiadnym spôsobom neprispel k predĺženiu napadnutého konania. Naopak, vo veci vyvíjal aktivitu v podobe podaných urgencií a sťažnosti predsedníčke mestského súdu. Finančné zadosťučinenie žiada najmä z dôvodu právnej neistoty, ktorá zároveň stále trvá, pri čakaní na rozhodnutie.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom mestského súdu v napadnutom konaní vo veci obchodného registra.

8. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (m. m. I. ÚS 66/98, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 362/09).

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

10. Vychádzajúc z ústavnej sťažnosti a jej príloh, ústavný súd zistil, že 24. februára 2023 bol všeobecnému súdu doručený návrh sťažovateľa na začatie konania vo veci obchodného registra podľa Civilného mimosporového poriadku, ktoré tvorí bežnú agendu všeobecných súdov. O predmetnom návrhu nebolo do podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté. Sťažovateľ sa v aktuálnom štádiu napadnutého konania urgenciami či podanou sťažnosťou z februára 2024 domáhal prešetrenia postupu mestského súdu. O jeho sťažnosti bolo rozhodnuté v marci 2024 so záverom o jej dôvodnosti. Ako je zrejmé z upovedomenia predsedníčky mestského súdu, vec bola pridelená konajúcej sudkyni, ktorá adresovala sťažovateľovi výzvu z marca 2024, a teda vo veci naďalej koná (pozri bod 4 tohto uznesenia, pozn.). Z informácií poskytnutých ústavnému súdu zo strany mestského súdu vyplýva, že mestský súd medzičasom vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (apríl 2024), a teda je vo veci ďalej činný.

11. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľa dôležitý a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať. Vnímajúc povahu a celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá v okolnostiach prerokúvanej veci predstavuje niečo vyše štrnástich mesiacov, ústavný súd konštatuje, že trvanie posudzovaného obdobia nie je primerané, o čom svedčí aj posúdenie sťažnosti sťažovateľa podanej predsedníčke mestského súdu, ktorá ju vyhodnotila ako dôvodnú. Predmetnú dĺžku však posudzoval z ústavnoprávneho hľadiska. Doterajšie trvanie napadnutého konania síce možno považovať za príčinu vzniku určitého prieťahu v napadnutom konaní, avšak tento prieťah nedosahuje vzhľadom na okolnosti prerokúvanej veci (vyhodnotená dôvodnosť sťažnosti podanej mestskému súdu a následne vykonané procesné úkony mestského súdu, od ktorých vykonania uplynul približne mesiac) takú ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by mu umožňovala po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 46/01).

12. Po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti, vychádzajúc z citovanej judikatúry, aktuálneho stavu napadnutého konania a argumentácie sťažovateľa prezentovanej v ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý postup mestského súdu nie je poznačený prieťahmi v ústavne relevantnej intenzite. Preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“).

13. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

14. V závere ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej [§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde], a preto nie je vylúčené, aby sťažovateľ (napr. v prípade, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť mestského súdu bude pokračovať, pozn.) podal svoju ústavnú sťažnosť opakovane.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2024

Miloš Maďar

predseda senátu