znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 301/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014 predbežne prerokoval sťažnosť O. P., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou, Advokátska kancelária, Žilinská 20, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 108/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014 doručená   sťažnosť   O. P.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 108/08.  

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   návrhom   podaným   okresnému   súdu   7.   mája   2008   sa sťažovateľka   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   108/08   domáhala   vyporiadania bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   po   právoplatnom   rozvode   manželstva.   Podľa sťažovateľky   okresný   súd   aj   napriek   ňou   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu konal v jej veci s neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku   čoho   sa   predlžoval   stav   jej   právnej   neistoty   a odďaľovalo   sa   právoplatné skončenie konania.  

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Žalobný   návrh   vo   veci   vyporiadania   BSM,   ktorý   som   predložila   súdu na rozhodnutie,   nebol   žiadnym   zložitým   prípadom,   išlo   o   bežný   súdny   spor.   Súd   bol oboznámený   aj   so   skutočnosťou,   že   mi   bolo   súdom   zverené   mal.   dieťa   do   osobnej starostlivosti, že som bola žalovaným týraná psychický a neskôr aj fyzicky, musela som sa s mal. dieťaťom odsťahovať dňa 01.07.2008 zo spoločného bytu do podnájmu. Verila som, že súd bude rýchlejšie a účinnejšie v predmetnej veci rozhodovať, avšak mýlila som sa. Súd v tak bežnej veci akou je vyporiadanie BSM, rozhodoval bez jedného mesiaca 6 rokov. Sudca a súd nepostupoval v spore tak, aby bola ochrana mojich práv a odstránenie právnej neistoty rýchle a účinné odstránené. Súd bol niekoľkokrát odročený z dôvodov, ktoré mi boli oznámené až po príchode na súd v deň na ktorý súd vytýčil pojednávania. Po právnej stránke   vyporiadanie   BSM   je   bežnou   právnou   záležitosťou,   ktorá   nie   je   právne   zložitá a z uvedeného dôvodu som presvedčená, že súd a sudca nekonal v súlade s ust. § 6 O.s.p. a § 100 ods. 1 O.s.p. Okresný súd Bratislava II. bol v rámci dlhších časových období medzi jednotlivými úkonmi, nečinný. Aby sa v konaní dosiahol vôbec posun, aby sa čo najskôr ukončil stav právnej neistoty v ktorej som dlhodobo žila a kvôli jeho rýchlemu odstráneniu som   sa   obrátila   na   súd,   aby   súd   rozhodol,   bola   som   nútená,   dvakrát   podať   sťažnosť pre prieťahy v konaní, ktoré som adresovala predsedníčke súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie   konanie   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 108/08   bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie   v sume   8 000   €,   aby   jej   priznal   úhradu   trov   konania,   ktoré   jej   vznikli v konaní pred okresným súdom, v sume 5 371,75 €, a tiež úhradu trov, ktoré jej vznikli v konaní pred ústavným súdom, v sume 488,24 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 108/08.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, v konaní pred ktorým vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).  

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Podľa informácie poskytnutej samotnou sťažovateľkou, ktorá v sťažnosti uviedla   ̶ „Dňa 24. 04. 2014 po sťažnosti, adresovanej predsedníčke súdu, bol mne a mojej právnej zástupkyni,   doručený   Rozsudok   za   dňa   08.01.2014   č.   k.   8   C/108/2008.“,   ako   aj   podľa zistenia ústavného súdu, okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 108/08 vyhlásil vo veci   rozsudok   na   pojednávaní   konanom   8.   januára   2014,   na   ktorom   bola   osobne prítomná   právna   zástupkyňa   sťažovateľky.   Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   už od 8. januára 2014 musela mať vedomosť o tom, že úloha okresného súdu pri odstraňovaní jej právnej neistoty už bola ukončená.  

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 108/08 bola ústavnému súdu doručená 9. mája 2014 (na poštovú prepravu podaná 6. mája 2014), t. j. bola ústavnému súdu doručená po tom, ako okresný súd už vo veci vyhlásil rozsudok. Takže v čase podania sťažnosti   ústavnému súdu   už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu   konania, a   teda   ani porušiť   označené   právo   sťažovateľky,   pretože   vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový   stav bol   so   zreteľom   na obsah   sťažnosti,   ako   aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľky   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného zadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo slobody   sťažovateľky   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   o   tých   častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014