SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 300/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SATRO s. r. o., Polianky 9,Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou STANO a partneri s. r. o., Námestie1. mája 16, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Petra Stana,vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajskéhosúdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 944/2015 z 29. októbra 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti SATRO s. r. o. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola22. januára 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SATRO s. r. o., Polianky 9,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súduv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 944/2015 z 29. októbra 2015 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom doručenýmOkresnému súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) 26. februára 2015 domáhalavydania platobného rozkazu proti(ďalej len „odporca“) v sporeo zaplatenie sumy 156,86 € s príslušenstvom. Sťažovateľke bola 13. apríla 2015 doručenávýzva na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 €, ktorý 23. apríla 2015 uhradilabankovým prevodom. Okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 102/2015 z 25. júna 2015 konaniezastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Proti uzneseniu o zastavení konaniapodala sťažovateľka odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia, pričom preukázalazaplatenie súdneho poplatku predložením príkazu na úhradu. O odvolaní sťažovateľkyrozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým uznesenie okresného súdu o zastaveníkonania ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnostipostupu okresného súdu, ktorý konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, keďžev dôsledku chyby sťažovateľky v písaní nebolo možné predmetnú úhradu spárovať.
3. Podľa tvrdenia sťažovateľky postupom a napadnutým uznesením krajského súdu,ktorým došlo k potvrdeniu uznesenia okresného súdu o zastavení konania pre nezaplateniesúdneho poplatku, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím zároveň došlok porušeniu jej označených práv. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedla:„Súdny poplatok vo výške 16,60 € bol sťažovateľom uhradený dňa 23.04.2015. Sťažovateľ urobil chybu v písaní a namiesto uviedol do príkazu na úhradu variabilný symbol. Na túto skutočnosť poukázal v odvolaní zo dňa 03.07.2015, ktorého príloha obsahovala prevodný príkaz - výpis z účtu navrhovateľa. Na prevodnom príkaze bol vyznačený nesprávne uvedený variabilný symbol pre jeho možné spárovanie na účtovnom oddelení Okresného súdu Považská Bystrica.“
4. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala aj na rozhodovaciu činnosť v inýchobdobných prípadoch, v ktorých konajúce súdy pri nesprávnom označení platby (uvedenímnesprávneho variabilného symbolu) napokon platbu spárovali a sťažovateľku vyzvali, čitrvá na vrátení súdneho poplatku, alebo žiada pokračovať v konaní. Obdobne konajúce súdypostupovali aj v exekučnom konaní v prípade nesprávnej identifikácie platby povinnýmv exekučnom konaní, pričom vyhoveli námietkam povinného a platbu považovali za plneniedlhu. V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla, že do dňa spísania sťažnosti jej nebolvrátený zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 € za konanie vedené na okresnom súdepod sp. zn. 4 C 102/2015.
5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmtonálezom:
„1. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: 17Co/944/2015 porušil základné SATRO s.r.o... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2015 vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 17Co/944/2015-23 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd Trenčín je povinný zaplatiť spoločnosti SATRO s.r.o. trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 359,77 €... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Považská Bystrica je povinný vrátiť spoločnosti SATRO s.r.o. súdny poplatok vo výške 16,50 € za konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/102/2015.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažovateľka namieta, že krajský súd potvrdením uznesenia okresného súduo zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v jej právnej veci odňalsťažovateľke možnosť konať pred súdom, čím zároveň porušil jej práva podľa ústavya dohovoru.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
10. Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súduje prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v § 237 Občianskeho súdneho poriadku(ďalej aj „OSP“). Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keďnie sú splnené podmienky uvedené v § 239 OSP. Okrem iného ide aj o prípad, ak bolapostupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP].
11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa podľa stabilnej súdnej praxe[pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)z 27. septembra 2001 sp. zn. 5 Cdo 102/01] rozumie postup súdu, ktorým znemožnilúčastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdnyporiadok. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorározhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím (II. ÚS 102/04).
12. Dovolací súd má vždy povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenúv § 237 OSP a popri skúmaní podmienok prípustnosti podľa § 238 OSP sa vždy zaoberáaj prípadnou prípustnosťou dovolania z dôvodu závažných procesných vád konaniavymenovaných v § 237 OSP.
13. Aj doterajšia súdna prax najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho potvrdzuje,že dovolanie je v prípadoch zmätočnosti konania, ktorá spočíva v odňatí možnosti konaťpred súdom v dôsledku zastavenia konania [§ 237 písm. f) OSP], efektívnym prostriedkomochrany práv účastníkov občianskeho súdneho konania (z publikovanej judikatúry je toR 50/97, z nepublikovanej judikatúry je to rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 43/98z 25. marca 1999).
14. Dovolanie z dôvodu uvedeného v § 237 písm. f) OSP (postupom súdu bolaúčastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom) ústavný súd považuje za účinnýprávny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6ods. 1 dohovoru (I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00, IV. ÚS 413/04), ku ktorému malo dôjsťv dôsledku zastavenia konania pred všeobecným súdom.
15. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd v súčinnosti s okresnýmsúdom zistil, že sťažovateľka nevyužila v danej veci dovolanie ako mimoriadny opravnýprostriedok podľa § 236 a nasl. OSP. Nevyužitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochranyzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru nemožno nahradzovať sťažnosťou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svojuprávomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba (alebo právnická osoba) nemala inúústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.
16. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnenýposkytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochranyv konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnymporiadkom ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad I. ÚS 85/97,I. ÚS 89/97).
17. Na základne uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka dovolanie protinapadnutému uzneseniu krajského súdu nepodala a priamo sa obrátila so sťažnosťouna ústavný súd, v ktorej tvrdí také porušenie jej procesných oprávnení, ktoré napĺňajúprípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP. Ústava ani zákon o ústavnom súdenepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušenýchzákladných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanievšetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.
18. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu vyplývajúcehozo sťažnosti ústavný súd uzavrel, že sťažovateľka nevyužila účinný mimoriadny opravnýprostriedok, ktorý podľa zákona mala k dispozícii, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti.Keďže sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodalaz dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jej prípadu ani neprichádzaldo úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.
19. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdesťažnosť ako neprípustnú odmietol, pričom sa argumentáciou sťažovateľky vo vzťahuk porušeniu ňou označených práv bližšie nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. mája 2016