znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 300/2015-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňákaa Milana   Ľalíka   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Badovou, Advokátskakancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhočl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednenie   záležitostiv primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   419/02v období od 14. decembra 2012 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02 p r i k a z u j ek o n a ť   vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 €(slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e   jej Okresný súd Čadcap o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Márie Badovej, Advokátskakancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 300/2015-20   z 1.   júla   2015   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ústava)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 12 C 419/02.

2.   Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   v   konaní   vedenom   okresným   súdompod sp. zn. 12 C 419/02 sa ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „pôvodný žalobca“) žalobou domáhalvoči   spoluvlastníkovi   vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti(pozemku), pričom uznesením okresného súdu zo 14. decembra 2012 o zmene účastníkovkonania na procesnej strane žalobcu sťažovateľka vstúpila do tohto konania ako žalobkyňanamiesto pôvodného žalobcu z dôvodu predaja podielu na tejto nehnuteľnosti pôvodnýmžalobcom   do podielového   spoluvlastníctva   sťažovateľky   v priebehu   sporu.   Podľasťažovateľky   okresný   súd   koná   v jej   veci   so   zbytočnými   a neodôvodnenými   prieťahmi,v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončeniesporu.

3.   Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„Právo ⬛⬛⬛⬛... trvalé bytom ⬛⬛⬛⬛, priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod č. k. l2 C 419/2002, aby sa vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   ako   i   právo   na   spravodlivý   súdny   proces   boli porušené. sa   priznáva   primerané   zadosťučinenie   vo   výške   15.000   EUR (slovom:   pätnásťtisíc   EUR),   ktoré   je   odporca   Okresný   súd   Čadca   povinný   zaplatiť sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného súdu SR. Okresný   súd   Čadca   je   povinný   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   trovy   právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ na   účet   právnej   zástupkyne...,   a   to   v   lehote   15   dní od právoplatnosti nálezu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr 874/15 z 3. júna 2015 a k vhodnostiústneho   pojednávania   aj   doplňujúcim   listom   sp.   zn.   Spr   1485/15   z 18.   augusta   2015a právna zástupkyňa sťažovateľky listom zo 17. augusta 2015.

4.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 3. júna 2015 okrem prehľaduprocesných úkonov v danej veci tiež uviedol:

„V súčasnej dobe je konajúcou sudkyňou ⬛⬛⬛⬛., ktorá vo veci koná plynulo a bez prieťahov...

Dňa 9. apríla 2009 Ústavný súd SR vydal v danej veci Nález č. k. IV. ÚS 10/09-26, ktorým   rozhodol,   že   základné   právo   právneho   predchodcu   (pôvodného   navrhovateľa) sťažovateľky   porušené   bolo   a   priznal   mu   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   000,-   €. Na základe Nálezu ÚS SR bol v danej veci predsedom súdu nariadený dohľad.

Po vydaní tohto nálezu, mám za to, že súd, aj keď ku dňu podania ústavnej sťažnosti konanie nie je právoplatne skončené, konal vo veci bez zbytočných prieťahov. Súd konal a vysporiadal sa všetkými procesnými návrhmi zo strany účastníkov konania, ustálením okruhu účastníkov konania, ako aj podanými odvolaniami. V tomto smere bolo konané v súčinnosti   s   účastníkmi   konania   a   v   lehotách,   ktoré   nemožno   považovať   za   zbytočné prieťahy. Konanie od doručenia nálezu nevykazuje znaky dlhodobej nečinnosti súdu.“

V doplňujúcom   liste   z 18.   augusta   2015   podpredseda   okresného   súdu   uviedol:„... netrvám na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.“

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresnéhosúdu, ako aj k vhodnosti ústneho pojednávania uviedla:

„...   na   doplnenie   mnou   uvádzaných   skutočností...   nechcem   už   nič   nové   uviesť, v celom rozsahu na jej dôvodoch zotrvám a sa ich pridržiavam....

... súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetuposúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje aniza vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebnýchpre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdubolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. V súvislosti s napádaným postupom okresného súdu ústavný súd konštatuje, žesťažovateľka   do   napadnutého   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   12   C   419/02   vstúpilaaž po právoplatnosti   uznesenia   zo   14.   decembra   2012   v   dôsledku   singulárnej   sukcesie(t. j. zmena   účastníka   konania   v dôsledku   predaja   spoluvlastníckeho   podielu   na   spornejnehnuteľnosti   v priebehu   sporu   pôvodným   žalobcom   sťažovateľke   ako   novej   žalobkyni,pozn.).

7. Podľa judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 209/03, III. ÚS 229/04, I. ÚS 278/06, IV.ÚS 288/2010, I. ÚS 163/2011, II. ÚS 46/2012, III. ÚS 161/2013, I. ÚS 50/2014) v prípadeprocesného   nástupníctva   na   základe   singulárnej   sukcesie   ústavný   súd   skúma   možnéporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru   iba   v   období,   počas   ktorého   bol   sťažovateľ(ka)   účastníkom   posudzovanéhokonania, pričom však prihliada na deň začatia konania na príslušnom súde, ako aj na dobu,ktorá   uplynula   od   okamihu,   keď   sa   sťažovateľ(ka)   stal(a)   účastníkom   posudzovanéhokonania (III. ÚS 229/04, I. ÚS 278/06, III. ÚS 161/2013).

8.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   z hľadiska   sťažovateľkou   namietanéhoporušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru mohol posúdiť postup okresného súdulen v tej jeho časti, ktorá nasledovala po 14. decembri 2012, keď sa sťažovateľka stalaúčastníčkou napadnutého konania. A contrario ústavný súd nepodrobil preskúmaniu tú časťkonania,   ktorá   sa   týkala   právneho   predchodcu   sťažovateľky,   pretože   v   tom   časenedochádzalo/nemohlo dochádzať k porušovaniu základných práv sťažovateľky (m. m. I. ÚS163/2011).

9. Z listu podpredsedu okresného súdu sp. zn. Spr 874/15 z 3. júna 2015 ústavný súdzistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 419/02v období po 14. decembri 2012, keď sa sťažovateľka v dôsledku zmeny účastníkov konaniastala účastníčkou konania, a teda od tej doby mohlo dôjsť k porušeniu jej základného právaa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov:

- 14. december 2012 – okresný súd uznesením rozhodol o zmene účastníka konaniana strane žalobcu, súčasne ďalším uznesením okresný súd pripustil zmenu žalobného petitua súčasne uznesením tiež uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za ním skôr podanéodvolanie proti rozsudku,

-   31.   január   2013   –   žalovaný   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o poplatkovejpovinnosti,

- 13. február 2013 – spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“),

- 3. apríl 2013 – spis bol vrátený okresnému súdu s rozhodnutím krajského súdu,ktorý uznesenie okresného súdu o poplatkovej povinnosti uloženej žalovanému zrušil,

- 21. jún 2013 – okresný súd žiadal správu od Obecného úradu Dolný Vadičov,

- 26. jún 2013 – okresný súd uznesením opätovne uložil žalovanému povinnosťzaplatiť súdny poplatok za odvolanie,

- 17. júl 2013 – od Obecného úradu Dolný Vadičov bola doručená správa a tiežodvolanie žalovaného proti uzneseniu z 26. júna 2013,

- 27. august 2013 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 17. október 2013 – spis bol vrátený okresnému súdu s rozhodnutím okresného súduo potvrdení uznesenia okresného súdu,

-   18.   november   2013   –   okresný   súd   žiadal   správu   od   Obecného   úradu   DolnýVadičov,

- 5. december 2013 – okresnému súdu bola doručená vyžiadaná správa,

- 30. december 2013 – okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov konania,aby sa vyjadrili k predmetu sporu vzhľadom na pripustenú zmenu žalobného petitu,

- 16. január 2014 – vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky,

- 28. január 2014 – okresný súd žiadal správy od Okresného úradu Kysucké NovéMesto, odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresnýúrad“) a od realitných kancelárií ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,

- 21. február 2014 – dopytovaný okresný úrad žiadal konkretizovať spisovú značkuROEP,

- 7. marec 2014 – okresný súd spresnil svoju žiadosť pre okresný úrad a tiež urgovalodpoveď od ⬛⬛⬛⬛,

- 17. marec 2014 – dopytovaný okresný úrad oznámil, že žiadaný správny spis bolskartovaný,

-   16.   apríl   2014   –   skutočnosť   o   skartácii   bola   oznámená   právnemu   zástupcovisťažovateľky,

- 16. máj 2014 – okresný súd uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie,

- 13. jún 2014 – spis bol zaslaný ustanovenej súdnej znalkyni,

- 27. jún 2014 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok,

- 30. jún 2014 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,

- 18. júl 2014 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k znaleckému posudku,

-   30.   júl   2014   –   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o znalečnom   a tiež   mu   boladoručená   žiadosť   právneho   zástupcu   žalovaného   o predĺženie   lehoty   na   vyjadreniek znaleckému posudku, ktorú okresný súd predĺžil o 30 dní,

- 10. september 2014 – okresný sú urgoval vyjadrenie žalovaného k znaleckémuposudku,

-   24.   september   2014   –   právny   zástupca   žalovaného   oznámil,   že   k   znaleckémuposudku sa vyjadrí po doručení pokynu od žalovaného,

-   26.   september   2014   –   okresný   súd   predĺžil   žalovanému   lehotu   na   vyjadrenieo 30 dní,

-   29.   október   2014   –   okresný   sú   urgoval   vyjadrenie   žalovaného   k   znaleckémuposudku,

- 5. november 2014 – žalovaný oznámil, že svoje spoluvlastnícke podiely na spornejnehnuteľnosti predal,

- 14. november 2014 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby savyjadril k ďalšiemu procesnému postupu,

-   12.   december   2014   –   právny   zástupca   sťažovateľky   navrhol,   aby   okresný   súdpokračoval v konaní „... na základe univerzálnej sukcesie s novým vlastníkom...“,

-   18.   december   2014   –   na   návrh   právneho   zástupcu   sťažovateľky   okresný   súdvyžiadal od Katastrálneho odboru Kysucké Nové Mesto súvisiaci správny spis,

- 20. január 2015 – okresnému súdu bol doručený vyžiadaný správny spis,

-   28.   január   2015   –   okresný   súd   zaslal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľkyzo správneho spisu kópiu kúpnej zmluvy z 9. novembra 2011,

- 11. február 2015 – právny zástupca sťažovateľky upravil žalobný návrh,

- 24. február 2015 – okresný súd vyzval právného zástupcu sťažovateľky, aby upravilžalobný návrh „... vzhľadom k opätovným zmenám v katastri nehnuteľnosti“,

- 19. marec 2015 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na zmenuúčastníka konania,

- 16. apríl 2015 – sťažovateľka predložila návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 21. apríl 2015 – okresný súd rozhodol o zmene účastníka konania a tiež o návrhuna vydanie predbežného opatrenia,

- 22. apríl 2015 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril „... k navrhovanej zmene rozsudočného návrhu“,

-   11.   máj   2015   –   žalovaný   sa   odvolal   proti   uzneseniu   o nariadení   predbežnéhoopatrenia,

- 29. júl 2015 – okresný súd postúpil spis krajskému súdu, ktorý vo veci konalpod sp. zn. 5 Co 377/2015 a rozhodol 31. augusta 2015, pričom po písomnom vyhotovenítohto rozhodnutia bude spis vrátený okresnému súdu.

III.

10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2   ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súdpostupoval aj v danom prípade.

12. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktoréhopredmetom   je   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti,   nepovažujeza právne ani skutkovo zložité, pričom metodika postupu súdov v týchto veciach je jasnáa podporená stabilizovanou judikatúrou. Aj keď v danom prípade by určitý stupeň skutkovejzložitosti   mohla   signalizovať   potreba   nariadiť   v   tejto   veci   znalecké   dokazovanie,   totovzhľadom na dĺžku svojho trvania (od 16. mája 2014 – do 27. júna 2014) nemohlo a aninijak podstatne neovplyvnilo celkovú dĺžku posudzovaného konania. Zložitosť predmetnéhokonania neuvádzal ani okresný súd.

13. V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky konania, ktorou sa stalav dôsledku   singulárnej   sukcesie   na   strane   žalobcu,   ústavný   súd   konštatuje,   žev posudzovanom   období   od   14.   decembra   2012   nezistil   v jej   správaní   žiadnu   takúskutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k predĺženiu posudzovaného konania.

14.   Napokon   s   prihliadnutím   na   §   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, abyvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupomokresného súdu,   pričom   dospel   k záveru,   že   v posudzovanom   období sa síce   v postupeokresného súdu nevyskytujú žiadne obdobia procesného vákua, t. j. obdobia absolútnejnečinnosti   okresného   súdu,   avšak   okresný   súd   aj   napriek   skutočnosti,   že   konaniev predmetnej   veci   začalo   už   pred   takmer   13   rokmi   (a to   23.   októbra   2002),   ako   ajnapriek tomu, že ústavný súd už aj v minulosti uložil okresnému súdu imperatív v nálezesp. zn. IV. ÚS 10/09 z 9. apríla 2009, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02postupoval plynulo a bez zbytočných prieťahov, okresný súd naďalej postupoval v danejveci   neefektívne.   Okresný   súd   napríklad   k zmene   žalobného   petitu,   ktorú   pripustil14. decembra 2012, vyzval účastníkov na vyjadrenie až 30. decembra 2013. Okrem tohotakmer   celý   rok   2013   sa   okresný   súd   zaoberal   poplatkovou   povinnosťou   žalovanéhoza odvolanie, ktoré podal žalovaný v minulosti a o ktorom už krajský súd rozhodol, pričompokiaľ ide o meritum veci, okresný súd v tomto roku vykonal iba dva procesné úkony, keďdvakrát (21. júna 2012 a 18. novembra 2013) vyžiadal správu od Obecného úradu DolnýVadičov.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   okresný   súd   za   posudzované   obdobie(od 14. decembra 2012 do rozhodnutia ústavného súdu, t. j. viac ako 2 a pol roka. pozn.)nevykonal vo veci ani jedno pojednávanie.

15. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na to, že predmetné konanie trvá užtakmer 13 rokov (t. j. od začiatku konania 23. októbra 2002 po súčasnosť), nemožno tentopostup   okresného   súdu   pri   najlepšej   vôli   kvalifikovať   ako   primeraný   na   rozhodnutieo otázke   vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti,   preto   ústavný   súdrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

16. V nadväznosti na uvedený výrok v bode 1 a v záujme efektívnosti poskytnutejochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku uvedenom v bode 2 tohto rozhodnutia prikázalokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súdekonať vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 419/02 bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

18. Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučineniav sume   15   000   €,   avšak   vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci,   najmä   s prihliadnutímna obdobie,   kedy   sa   sťažovateľka   stala   účastníčkou   konania   a od   kedy   mohlo   reálnedochádzať   k porušeniu   jej   práv,   ústavný   súd   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľkefinančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľazásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primerané vsume 1500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

20. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ichúhradu v sume 355,73 € vrátane 20 % DPH (advokátka predložila osvedčenie platiteľaDPH, pozn.).

21.   Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   ústavný   súd   vychádzal   z   príslušnýchustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

22.   S   poukazom   na   výsledok   konania   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   nárokna úhradu trov v ňou uplatnenej sume za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume355,73 € vrátane režijného paušálu a vrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 4výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015