znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 30/94

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Rapanta a členov senátu JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej o návrhu generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   na   začatie   konania   podľa   čl.   125   písm.   c/   Ústavy Slovenskej republiky o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce Nová Ľubovňa z 10. septembra 1993 č. 2/93 o ochrane obecného majetku, majetku občanov, ktorý sa nachádza vo   Vojenskom   výcvikovom   priestore   Javorina,   s   Ústavou   Slovenskej   republiky   a   so zákonmi na neverejnom zasadnutí 21. septembra 1994 takto

r o z h o d o l :

1./ Všeobecne záväzné nariadenia obce Nová Ľubovňa z 10. septembra 1993 č. 2/93 o   ochrane   obecného   majetku,   majetku   občanov,   ktorý   sa   nachádza   vo   Vojenskom výcvikovom priestore Javorina n i e j e v súlade s čl. 65 ods. 1, s čl. 67 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky.

2./ Všeobecne záväzné nariadenie obce Nová Ľubovňa z 10. septembra 1993 č. 2/93 o   ochrane   obecného   majetku,   majetku   občanov,   ktorý   sa   nachádza   vo   Vojenskom výcvikovom priestore Javorina n i e j e v súlade s § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, s § 25 až 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného   hospodárstva   a   poľovníctva   v   znení   neskorších   predpisov,   a s   §   7   zákona   č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor") podal 15. marca 1994 návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, v ktorom navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") vyslovil, že všeobecne záväzné nariadenie obce Nová Ľubovňa z 10. septembra 1993 č. 4/93 o ochrane obecného majetku, majetku občanov, ktorý sa nachádza vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina nie je v súlade s čl. 65 ods. 1, čl. 67 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky ako aj ďalšími zákonmi.

Navrhovateľ svoj návrh opieral o skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenie obce Nová Ľubovňa č. 2/93 svojím obsahom prekračuje obsahové vymedzenie právomoci na úseku územnej samosprávy tak, ako ho vymedzuje Ústava Slovenskej republiky a zákon č. 369/1990   Zb.   o   obecnom   zriadení.   Z   návrhu   ďalej   vyplýva,   že   napadnuté   všeobecne záväzné nariadenie nie je v súlade aj s ďalšími zákonmi.

Ústavný súd v rámci konania o návrhu generálneho prokurátora vyžiadal od obce Nová Ľubovňa, podľa § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   stanovisko   ku   všeobecne   záväznému   nariadeniu,   ktoré   prijal   jej   orgán   (obecné zastupiteľstvo).

V priebehu konania bol Ústavnému súdu predložený protest, ktorý podal okresný prokurátor v Starej Ľubovni č. Pd 216/93 z 9. novembra 1993, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 60/1965   Zb.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov.   Tomuto   protestu   obec   Nová Ľubovňa nevyhovela.

Ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby mu v zmysle § 30 ods. 2 zákona NR SR č.   38/1993   Z.   z.   oznámili,   či   trvajú,   aby   sa   v   predmetnej   veci   uskutočnilo   ústne pojednávanie   alebo či   súhlasia   s   upustením   od   neho.   Obaja   účastníci   konania   písomne vyjadrili svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd posudzoval zámery orgánu obce Nová Ľubovňa (obecné zastupiteľstvo), ktoré   sledoval   prijatím   všeobecne   záväzného   nariadenia   č.   2/93,   jeho   opodstatnenosť   a dôsledky spojené s jeho aplikáciou. Rozhodujúcim kritériom bolo posúdenie, či všeobecne záväzné nariadenie, resp. jeho časti nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Podkladom pre toto posudzovanie bol, ako už bolo predtým uvedené, návrh generálneho prokurátora z 15. marca 1994. Ústavný súd po jeho preskúmaní vykonal dokazovanie, okrem iného aj vyžiadaním stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky č. 852/1994 z 3. júna 1994 a dospel k týmto záverom.

1. Ústava Slovenskej republiky v čl. 65 splnomocňuje obec, ako právnickú osobu, samostatne hospodáriť s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami a to za podmienok   určených   zákonom   (§   1   ods.   1   zákona   SNR   č.   369/1990   Zb.   o   obecnom zriadení).

Všeobecne   záväzné   nariadenie   obce   Nová   Ľubovňa   sa   však   týka   takých nehnuteľných vecí, ktoré ku dňu jeho prijatia nemožno podľa zákona NR SR č. 138/1991 Zb. považovať za majetok v jej vlastníctve, resp. vlastnícke právo k nim nebolo zatiaľ zákonným spôsobom určené (súdom alebo príslušným orgánom štátnej správy). Tým obec Nová Ľubovňa pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia prekročila rámec oprávnení obce, vzťahujúci sa k právu samostatne hospodáriť s vlastným majetkom, vyplývajúcich z citovaného článku ústavy.

Podľa čl. 67 ústavy vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne, pričom povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom.

Na   základe   čl.   68   ústavy   môže   obec   vydávať   vo   veciach   územnej   samosprávy všeobecne   záväzné   nariadenia   (nariadenia   smerujúce   na   plnenie   úloh   samosprávy). Podrobnejšie účelové vymedzenie všeobecne záväzných nariadení obcí obsahuje § 6 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb., podľa ktorého takýto primárny normatívny predpis vydaný za účelom plnenia úloh samosprávy obce, nesmie odporovať ústave ani zákonu.

V rozpore s takýmto obsahovým a účelovým vymedzením, prijaté všeobecne záväzné nariadenie obce Nová Ľubovňa, evidentne prekročilo zákonný rámec, pretože sa vzťahuje a upravujú sa ním záležitosti, ktoré nepatria do sféry územnej samosprávy, t. j. vlastnícke práva fyzických osôb. Takéto právne záležitosti nemôže prevziať na seba a rozhodovať o nich obec, pretože patria do právomoci iných orgánov (súdov, orgánov štátnej správy).

2. Podľa § 4 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb., obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej, resp. fyzickej osobe.

V zmysle § 6 citovaného zákona, na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje   zákon,   obec   vydáva   pre   svoje   územie   všeobecne   záväzné   nariadenie.   Vo veciach, v ktorých plní úlohy štátnej správy, môže ho vydať len na základe splnomocnenia zákona   a   v   jeho   medziach.   Tým,   že   obec   Nová   Ľubovňa   prijala   všeobecne   záväzné nariadenie, ktorým upravuje veci, riešenie ktorých jednoznačne nepatrí do sféry oprávnení a právomocí obce, evidentne prekročila právomoc vymedzenú v § 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. Medzi obsahom prijatého všeobecne záväzného nariadenia a jeho zákonnou úpravou (§ 6   citovaného   zákona)   došlo   k   rozporu,   pretože   ani jedna   zo   záležitostí,   ktoré   upravuje (vlastníctvo   k   pozemkom   a   porastom   na   nich,   kontrola   spôsobu   hospodárenia   a   ťažby drevnej hmoty v lesoch, vytváranie osobitného režimu na vymedzených komunikáciách) nepatrí do okruhu, ktoré obec plní na úseku samosprávy tak, ako sú vymedzené v § 4 ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. Okrem toho ani jednu časť všeobecne záväzného nariadenia obce Nová Ľubovňa, nemožno hodnotiť ako takú, prostredníctvom ktorej plní obec úlohy štátnej správy, pretože žiadny všeobecne záväzný právny predpis túto obec nesplnomocnil, aby   v   predmetnej   veci   plnila   úlohy   orgánu   štátnej   správy.   Podľa   §   1   zákona   SNR   č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, miestnu štátnu správu, patriacu podľa osobitných predpisov do pôsobnosti Slovenskej republiky, vykonávajú okresné a obvodné úrady. Okrem nich, môže byť iným orgánom zverená len na základe splnomocnenia osobitným zákonom.

3.   Všeobecne   záväzné   nariadenie   obce   Nová   Ľubovňa   nie   je   v   súlade   s   §   4 Občianskeho   zákonníka,   pretože   podľa   neho sa   možno   domáhať proti   tomu,   kto   právo ohrozí alebo poruší ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Vo veci určenia vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam je týmto orgánom súd.

4. Zákon SNR č. 138/1991 Zb. taxatívne určil hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré k 1. máju 1991 prešli na základe zákona z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí. Ku dňu účinnosti novely tohto zákona, t. j. zákona SNR č. 306/1992 Zb., poľnohospodárska a nepoľnohospodárska   pôda   nachádzajúca   sa   vo   Vojenskom   obvode   Javorina,   neboli   vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o čsl. federácii v znení neskorších predpisov, pozitívne vymedzil vlastníctvo ČSFR,vrátane toho, ktorý bol určený a slúžil na zabezpečovanie úloh zverených do pôsobnosti federácie, medzi ktoré patrila aj obrana štátu.

Z uvedeného vyplýva, že príslušné ustanovenia zákona SNR č. 138/1991 Zb. ako aj jeho novely č. 306/1992 Zb. nemožno aplikovať na majetok patriaci do Vojenského obvodu Javorina,   pretože   ku   dňu   účinnosti   citovanej   novely   patril   do   majetku   ČSFR   a   nie Slovenskej republiky.

Ako   už   bolo   uvedené,   všeobecne   záväzné   nariadenie   obce   Nová   Ľubovňa   bolo vydané ako dôsledok zatiaľ nevyriešeného sporu, okrem iného i vo vzťahu k majetku obce. V takomto prípade nie je však možné, aby obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení, určila vlastnícke právo k nehnuteľným veciam (v danom prípade majetok vo vlastníctve obce).   Podľa   §   13   zákona   SNR   č.   138/1991   Zb.   spory,   ktoré   vzniknú   pri   prechode vlastníckeho práva, majetkových práv a záväzkov štátu na obec, rozhodujú súdy. V rozpore s týmto ustanovením, všeobecne záväzné nariadenie obce Nová Ľubovňa sa vzťahuje aj na také právne vzťahy, ktoré vzhľadom na ich spornosť mali byť výlučne predmetom súdneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu nie je všeobecne záväzné nariadenie obce Nová Ľubovňa v súlade s § 13 zákona SNR č. 138/1991 Zb.

5. V § 3 všeobecne záväzného nariadenia obce Nová Ľubovňa sa uvádza, že za určitých okolností súvisiacich s výrobnou činnosťou Vojenských lesov a majetkov, š. p. odštepný závod Kežmarok, budú uzavreté niektoré cestné komunikácie.

Podľa § 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách prevádzku na nich upravujú osobitné predpisy. V nich sa uvádza, že každý môže užívať diaľnice, cesty a miestne   komunikácie   obvyklým   spôsobom   na   účely,   na   ktoré   sú   určené   (všeobecné užívanie). Ustanovenie § 7 citovaného zákona upravuje spôsob úplného alebo čiastočného uzavretia   komunikácie,   ak   to   vyžadujú   nevyhnutné   všeobecné   záujmy,   najmä   záujmy bezpečnosti dopravy alebo záujmy stavby, údržby alebo ochrany komunikácií. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a prevádzku na nich a ani sťažovať ich údržbu.

Ako už bolo uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto nálezu, miestnu štátnu správu patriacu podľa osobitných predpisov do pôsobnosti Slovenskej republiky vykonávajú podľa § 1 zákona SNR č. 472/1990 Zb. okresné úrady a obvodné úrady. Iným štátnym orgánom ju môže zveriť len zákon. Aj keď zákon SNR č. 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a v štátnej správe vypustil z § 14 citovaného zákona odseky 2, 4 a 6, vrátane príloh B, D a F, nezveril miestnu štátnu správu ciest a miestnych komunikácií podľa časti druhej a štvrtej zákona č. 135/1961 Zb. obciam ako orgánom územnej samosprávy, ako predpokladá ustanovenie § 5 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o uzávierkach a obchádzkach na cestných komunikáciách (vrátane miestnych komunikácií) patrí miestnym orgánom štátnej správy a nie orgánom územnej samosprávy.

Vychádzajúc   z   citovanej   právnej   úpravy   Ústavný   súd   konštatuje,   že   všeobecne záväzné nariadenie obce Nová Ľubovňa nie je v súlade s § 7 zákona č. 135/1961 Zb.

6. Príslušná časť všeobecne záväzného nariadenia obce Nová Ľubovňa sa vzťahuje aj na hospodárenie v lesoch, hoci v zmysle zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona SNR č. 510/1991   Zb.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   SNR   č.   100/1977   Zb.   obciam   nepatrí vykonávanie   správy   v   lesoch.   Úlohy   na   úseku   správy   lesného   hospodárstva   podľa citovaných zákonov boli zverené osobitným orgánom štátnej správy a to lesným úradom, vlastným lesným úradom a ministerstvu pôdohospodárstva, ako ústrednému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (V. časť, §§ 25 až 30 zákona SNR č. 510/1991 Zb.).

Vychádzajúc   z   tohto   konštatovania,   Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   všeobecne záväzné nariadenie   obce   Nová   Ľubovňa   nie   je   v   súlade   s   §   25   až 30   zákona   SNR   č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov.

II.

Podľa čl. 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky   stráca   všeobecne   záväzné nariadenie   obce   Nová Ľubovňa z 10. septembra 1993 č. 2/93 o ochrane obecného majetku, majetku občanov, ktorý sa   nachádza   vo   Vojenskom   výcvikovom   priestore   Javorina   účinnosť   v   celom   svojom rozsahu.   Pokiaľ obecné zastupiteľstvo   Nová Ľubovňa neuvedie   toto   všeobecne   záväzné nariadenie   do   súladu   s   Ústavou   Slovenskej   republiky   a   príslušnými   ustanoveniami citovaných zákonov, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu platnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 1994