SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 30/2021-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cpr 17/2016 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I. Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cpr 17/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
3. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že napadnuté konanie nie je ani po 4 rokoch právoplatne skončené, pretože okresný súd v ňom postupuje nesústredene a neefektívne.
4. Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 204/2020 z 25. augusta 2020, ktorým bolo rozhodnuté o porušení jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázané okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €. Okresný súd podľa jej názoru uvedený príkaz ústavného súdu nerešpektuje, pretože zrušil pojednávanie nariadené na 26. november 2020. Sťažovateľka dopĺňa, že k právoplatnému skončeniu napadnutého konania podľa jej názoru nedôjde ani v najbližšej dobe, a to vzhľadom na obmedzenia v súvislosti so zabránením šírenia vírusu COVID-19 a tiež vzhľadom na to, že až okresný súd vo veci rozhodne, je dôvodné predpokladať podanie odvolania, a teda jeho rozhodnutie sa nestane právoplatným.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava III v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 16Cpr/17/2016 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cpr/17/2016 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 EUR...
4. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľke náhradu trov konania...“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
11. Podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je neprípustný.
12. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
17. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že okresný súd za 4 roky nerozhodol o ňou podanej žalobe a jeho postup ako taký je neefektívny, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že postup okresného súdu v napadnutom konaní už bol predmetom ústavnoprávneho prieskumu, keď ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 204/2020 z 25. augusta 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. septembra 2020, rozhodol o porušení práv sťažovateľky (pozri bod 4 tohto uznesenia). Ústavný súd v označenom náleze posudzoval celý dovtedajší postup okresného súdu v napadnutom konaní až do svojho rozhodovania vo veci (pozri bod 10, 27 a ďalšie označeného nálezu; taktiež pozri nálezy III. ÚS 91/08, III. ÚS 444/2016, IV. ÚS 281/2018).
18. Časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní do právoplatnosti nálezu sp. zn. IV. ÚS 204/2020 z 25. augusta 2020 je preto potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.
19. Ústavný súd ďalej konštatuje, že vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu sp. zn. IV. ÚS 204/2020 z 25. augusta 2020, je daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavnej neopodstatnenej.
20. Ústavný súd stabilne judikuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03).
21. Ústavný súd k uvedenému v okolnostiach tejto veci konštatuje, že zrušenie jedného nariadeného pojednávania (pravdepodobne v dôsledku zabránenia šírenia vírusu COVID-19, pozn.) v posudzovanom časovom období štyroch mesiacov nemožno považovať za taký „prieťah“, ktorý by odôvodňoval opätovné vyslovenie porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 204/2020 z 25. augusta 2020.
22. Napokon, ak sťažovateľka tvrdí, že v jej veci nemožno očakávať právoplatné rozhodnutie ani v najbližšom čase, ústavný súd konštatuje, že na vyslovenie porušenia základného práva ústavným súdom je v zásade nevyhnutné, aby k takémuto porušeniu už skutočne došlo (aj keď by sa jeho dôsledky mohli prejaviť až v budúcnosti). Nestačí teda, ak sťažovateľka porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „v najbližšej dobe“ predpokladá či očakáva.
23. Vzhľadom na všetko už uvedené bolo potrebné túto ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú a podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
24. Ústavný súd na záver dopĺňa, že ak by sa sťažovateľka v budúcnosti domnievala, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní dochádza k porušeniu jej práv, nič jej nebráni opätovne sa obrátiť na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou.
25. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. januára 2021
Rastislav Kaššák
predseda senátu