znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 30/08-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 952/98 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Poprad   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14 Cb   952/98 p o r u š i l základné právo M. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   M.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   70   000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Poprad   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. D. S., K, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 30/08-10   z 24. januára   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14 Cb   952/98   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

1.1   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: „Podľa   žalobného   návrhu   Ing.   L.   P.,   bytom   S., prebieha   pred   Okresným   súdom   v   Poprade   súdne   konanie   od   mája   1998, sp. zn. 14 Cb 952/98   o   125.522.-   Sk   s   prísl.,   ktorú   sumu   si   žalobca   nárokuje   od navrhovateľa   (žalovaného)   titulom   dodávok   stolárskych   prác   v   byte   navrhovateľa (žalovaného) a za dodávku nábytku. (...)

Podľa mienky navrhovateľa súd v právnej veci 14 Cb/952/1998 koná neefektívne a v rozpore so zákonom. Deväťročný súdny spor spôsobuje navrhovateľovi značné škody a ujmy na jeho právach, už aj z dôvodov, že svoje povolanie vykonáva v T., odkiaľ musí dochádzať do P. na súdne pojednávania. (...)

Súd vytyčuje vo veci termíny súdnych pojednávaní, to sa však míňa účinkom, lebo konanie neprebieha efektívne, ani v logických súvislostiach a ani hospodárne. (...) Po uplynutí deviatich rokov od zahájenia súdneho konania sa právna sila dôkazov natoľko oslabila, že súd len s veľkými ťažkosťami môže dospieť ku konečnému rozhodnutiu (...)“.

1.2 Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Poprade v konaní sp. zn. 14 Cb/952/1998 porušil základné právo M. K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.2   Ústavy Slovenskej   republiky   a   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručené   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu v Poprade sa prikazuje konať vo veci sp. zn. 14 Cb 952/1998 bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie 100.000.-Sk, ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd v Poprade je povinný vyplatiť trovy právneho zastupovania v sume 6.300.- Sk do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K. Dôvodom pre ktorý si sťažovateľ uplatňuje finančné zadosťučinenie, ktoré považuje za súladné s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je skutočnosť, že vo veci nebolo do dnešných dní riadne ukončené ani dokazovanie, neboli zistené ani základné skutkové okolnosti pre posúdenie námietky premlčania práva žalobcu a vzhľadom na neefektívne konanie súdu a na občianskoprávny charakter právnej veci je ukončenie veci v zmysle zákona a ústavy sťažené a sústavne trvá právna neistota sťažovateľa, pričom 9 rokov je prehnane dlhá doba na skončenie relatívne nenáročného súdneho sporu, ak toto obdobie porovnáme s priemernou dĺžkou ľudského života, pričom s určitosťou možno predpokladať v spore   aj   odvolacie   konanie   a   možnosti   opravných   prostriedkov.   Preto   navrhovateľ považuje dĺžku súdneho konania v civilizovanej a kultúrnej spoločnosti za neprijateľný jav a neúčinnosť ochrany práv, a právom chránených záujmov účastníkov, ktoré súdy v zmysle zákona a ústavy majú ako svoje základné poslanie realizovať. (...)“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. F. Z., listom zo 17. marca 2008 sp. zn.   2ÚS/2008   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   prípisom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 31. marca 2008.

2.1 Predseda okresného súdu opísal chronológiu úkonov, ktoré súd vo veci vykonal, a uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Vzhľadom k obsahu spisu, rozsahu vykonávaného dokazovania a tvrdeniam účastníkov   možno   konštatovať,   že   ide   o   vec   právne   a   fakticky   zložitú.   Súd   sa   pri rozhodovaní musel vyporiadať s procesnými návrhmi účastníkov, zaujať stanovisko k inému súdnemu sporu účastníkov, ktorý mohol s prejednávanou vecou súvisieť, s obranou odporcu spočívajúcou   v   započítaní   pohľadávky,   čo   mohlo   mať   za   následok   zánik   vzájomných pohľadávok, k otázke samotnému charakteru sporu, či sa jedná o vec občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu a s tým spojenú aplikáciu príslušného hmotnoprávneho predpisu a i. Sami   účastníci   svojim   správaním   nepriaznivo   ovplyvňovali   rýchlosť   konania (neprítomnosť na súdnom pojednávaní, dlhodobá práceneschopnosť sťažovateľa).Tvrdenia účastníci   nie   vždy   podložili   dôkazmi.   Napr.   odporca   dňa   30.   07.   1998   podal   proti platobnému   rozkazu   odpor,   ktorý   odôvodnil   iba   tým,   že   žalovanú   sumu   navrhovateľovi vyrovnal   formou   dodávky   bukového   reziva   a   smrekovej   guľatiny   v   tvare   klátov.   Medzi účastníkmi konania pod sp. zn. 14 Cb 511/98 bol vedený ďalší spor, ktorý mohol mať vplyv na   predmet   súdneho   konania   (riešenie   otázky   započítania   pohľadávky).   Až   v   mesiaci december   2004   účastníci   konania   podali   súdu   jednoznačné   stanovisko,   že   konanie nežiadajú prerušiť a navrhujú pokračovať v konaní.

Z   obsahu   spisu   je   nepochybné,   že   v   roku   1999   až   2003   nie   všetky   realizované procesné   úkony   súdu   viedli   k   prerokovaniu   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Účastník konania   v danom   prípade   sťažovateľ   nevyužil   svoje   zákonné   právo   dané   mu   ust.   §   17 zákona č. 80/92 Zb. (od 1. 4. 2005 ust. § 62 zákona 757/2004 Z. z.) na podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní. Urobil to až podaním zo dňa 02. 03. 2007, teda v čase, kedy súd konal plynulo bez zbytočných prieťahov. Pri včasnom podaní sťažnosti zo   strany   predsedu   okresného   súdu   mohli   byť   prijaté   účinné   opatrenia   za   účelom zabezpečenia   plynulosti   súdneho   konania.   Dĺžku   konania   z   objektívnych   dôvodov nepriaznivo ovplyvnila skutočnosť, že v období rokov 1998 - 2004 zo zákonných dôvodov došlo k opakovanej zmene sudcu prejednávajúceho vec.

Vychádzajúc z písomnej sťažnosti pána M. K. zo dňa 12. 04. 2007 je nepochybné, že motívom   podania   ústavnej   sťažnosti   je   zabezpečiť   si   finančné   prostriedky   na   splnenia pohľadávky   navrhovateľa   z   rozsudku   okresného   súdu   zo   dňa   11. 04. 2007,   ktorým   bol sťažovateľ zaviazaný na zaplatenie sumy 125.522,- Sk s prísl. a náhradu trov konania. Konanie   sťažovateľa   je   teda   účelovým   a   zištným.   Právna   neistota   sťažovateľa   bola odstránená rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 12. 04. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2008, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.   Čo   sa   týka   dôvodnosti   priznania   finančného   zadosťučinenia,   nie   sú   pravdivé tvrdenia   sťažovateľa   o   neukončení   dokazovania,   o   nezistení   ani   základných   skutkových okolností pre posúdenie námietky premlčania a o pretrvávajúcej právnej neistote. V čase podania   sťažnosti   okresný   súd   už   vyhlásil   rozhodnutie   vo   veci   samej,   v   ktorom   sa vysporiadal   so   skutkovými   zisteniami,   ako   aj   právnou   kvalifikáciou.   Odporca   odo   dňa podania návrhu na súd 19. 05. 1998 nesplnil svoju pohľadávku bez závažnejších dôvodov. Neplnením pohľadávky mu nemohla vzniknúť škoda, ani iná ujma. Práve naopak. Užíval dodaný tovar bez toho, aby za tento riadne zaplatil. Jeho obrana v súdnom konaní bola v platnom rozsahu vyvrátená. Z uvedeného dôvodu sa domnievame, že ak Ústavný súd SR vzhľadom na celkovú dĺžku súdneho konania a nečinnosť súdu v období rokov 1999-2003 vysloví, že bolo porušené ústavné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, neprizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.

S poukazom na ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, Okresný súd Poprad súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu okresného súdu uviedla:

„Vec môjho mandanta pod sp. zn. 14 Cb 952/98 napadla na súd dňa 19. 5. 1998. Okresný súd v Poprade rozhodol vec 11. 4. 2007 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove bol vyhlásený 13. 2. 2008, t. j. vec bola pred súdmi skončená po 10 rokoch (bez 3 mesiacov a 6 dní).

Podľa môjho názoru vo veci sťažovateľa nešlo ani o vec náročnú, ani o vec zložitú. (...) Súd v roku 2005 opakovane vyzval OO PZ S. na zapožičanie spisu, ktorý bol súdu zapožičaný už v roku 2001, s čím sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Pokiaľ ide o počty zmien konajúcich sudcov poukazujem na konštantnú judikatúru ústavného súdu, tieto nemôžu byť na škodu účastníka súdneho konania.

Považujem   za   dôležité   poukázať   na   tú   skutočnosť,   že   relatívne   jednoduchý občianskoprávny spor pojednával súd takmer 10 rokov, pričom vykonával výsluchy svedkov po viac ako 10 rokov od vzniku okolností, o ktorých mali vypovedať. (...)

Postup súdu svedčí o nepripravenosti vec preskúmať a rozhodnúť v zmysle zákona a ústavy.   Rozhodovacia   činnosť   súdu   a   súdna   ochrana   samotná,   ktorú   garantuje   Ústava Slovenskej republiky a Medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv bola postupom súdu degradovaná do takej miery, že súdne konanie postráda vážnosť a rešpekt.

Vzhľadom na toto stanovisko upravujem petit ústavnej sťažnosti v časti trov konania takto: Okresný súd v Poprade je povinný vyplatiť M. K. do 30 dní, odo dňa právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR na účet advokátky JUDr. D. S., K. trovy právnych služieb 3.366.- Sk. Ústavnému súdu oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej ústavnoprávnej sťažnosti, lebo od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 Cb 952/98:

Dňa   19.   mája   1998   podal   Ing.   L.   P.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   okresnému   súdu žalobný   návrh   proti   sťažovateľovi   na vydanie   platobného   rozkazu   v sume   125   522   Sk s prísl.

Dňa 22. mája 1998 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby doplnil ním podaný návrh a zaplatil súdny poplatok. Ďalej súd požiadal Okresný úrad M. - Živnostenský odbor a Okresný úrad L. - Živnostenský odbor o zaslanie kópie živnostenského listu sťažovateľa.Dňa 1. júna 1998 bol súdu doručený výpis zo Živnostenského registra z Okresného úradu M. - Živnostenský odbor.

Dňa 2. júna 1998 Okresný úrad L. - Živnostenský odbor odpovedal súdu, že ich odbor neeviduje sťažovateľa v živnostenskom registri.

Dňa 15. júna 1998 navrhovateľ odpovedal na výzvu z 22. mája 1998.Dňa 7. júla 1998 navrhovateľ zaplatil súdu súdny poplatok.Dňa 7. júla 1998 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Rob 818/98-25.Dňa 30. júla 1998 sťažovateľ podal odpor proti platobnému rozkazu. Súd ho vyzval, aby zaplatil súdny poplatok.

Dňa 26. augusta 1998 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.Dňa 8. septembra 1998 bola vec prevedená do registra Cb, do senátu JUDr. J. K.. Dňa 23. septembra 1998 okresný súd doručil odpor na vyjadrenie navrhovateľovi. Dňa 13. novembra 1998 sa navrhovateľ písomne vyjadril k podanému odporu.Dňa 3. decembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito s tým, že ďalej bude postupovať vo veci v nadväznosti na súvisiace konanie tých istých účastníkov vedené pod sp. zn. 14 Cb 511/1998.

Dňa   28.   februára   2001   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   vyjadrenie ku charakteristike predmetného právneho vzťahu.

Dňa   22.   marca   2001   okresný   súd   opätovne   vyzval   navrhovateľa   na   vyjadrenie ku charakteristike predmetného právneho vzťahu.

Dňa 10. apríla 2001 navrhovateľ odpovedal na výzvu súdu.Dňa 14. mája 2001 okresný súd nariadil termín pojednávania na 4. jún 2001.Dňa 4. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. júl 2001. Dňa 29. júna 2001 bola vec prevedená do senátu Mgr. M. M.Dňa 9. júla 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že účastníci konania v lehote 14 dní predložia súdu listinné dôkazy, na ktoré poukázali na pojednávaní.

Dňa 7. augusta 2001 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru S. na zaslanie spisu sp. zn. PZ-41/61/10-95 k nahliadnutiu, ktorý navrhol k veci pripojiť ako dôkaz sťažovateľ.

Dňa 18. januára 2002 bola vec pridelená do senátu sudkyne Mgr. M. G.Dňa 17. februára 2003 bola vec pridelená do senátu Mgr. N. K.Dňa 6. marca 2003 bolo nariadené pojednávanie na 19. marec 2003.Dňa 17. marca 2003 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal súd o odročenie pojednávania.

Dňa   19.   marca   2003   bolo   pojednávanie   odročené   na   základe   ospravedlnenia   sa sťažovateľa, ktorý mal zdravotné problémy po dopravnej nehode.

Dňa   20.   marca   2003   súd   vyzval   ošetrujúcu   lekárku   sťažovateľa   na   oznámenie predpokladaného termínu ukončenia jeho práceneschopnosti.

Dňa 28. marca 2003 ošetrujúca lekárka sťažovateľa odpovedala na výzvu.Dňa 30. septembra 2003 bolo nariadené pojednávanie na 11. november 2003. Dňa 11. novembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom dopočutia navrhnutého svedka V. Z.

Dňa 25. novembra 2003 bola vec prevedená do senátu 19C zákonného sudcu JUDr. Š. Z. Dňa 12. februára 2004 bola vec pridelená na ďalšie konanie opäť do senátu Mgr. N. K. pod sp. zn. 19 C 245/2003.

Dňa 28. júla 2004 Krajský súd v Prešove žiadal okresný súd, aby zapožičal spis sp. zn. 19 C 245/2003 (predtým sp. zn. 14 Cb 952/98).

Dňa 1. septembra 2004 po návrate z materskej dovolenky bola vec pridelená do senátu JUDr. M. M.

Dňa 5. októbra 2004 bol spis sp. zn. 19 C 245/2003 zapožičaný na nahliadnutie Krajskému súdu v Prešove a vrátený bol 8. októbra 2004.

Dňa 8. decembra 2004 zákonná sudkyňa vyzvala právnych zástupcov účastníkov konania na vyjadrenie, či vzhľadom na súvisiace konanie sp. zn. 14 Cb 511/1998 navrhujú predmetné konanie prerušiť.

Dňa   15.   decembra   2004   právny   zástupca   navrhovateľa   oznámil   súdu,   že   žiadajú vo veci nariadiť termín pojednávania.

Dňa 17. decembra 2004 súd nariadil termín pojednávania na 23. marec 2005. Dňa 23. marca 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s poukazom na predložené návrhy na doplnenie dokazovania zo strany účastníkov konania.   Následne   súd   vo   veci   vyzval   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   S.   na zapožičanie   spisu   PR   a   v   tejto   súvislosti   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   na oznámenie presného čísla policajného spisu.

Dňa 13. apríla 2005 sťažovateľ zaslal súdu požadované dokumenty. Dňa 17. mája 2005 okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa, že ak má záujem   nahliadnuť   do   spisu   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   S.,   je   potrebné obrátiť sa na príslušný orgán. V ten istý deň súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby predložil ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa   26.   mája   2005   právny   zástupca   navrhovateľa   predložil   súdu   návrhy   na doplnenie dokazovania.

Dňa 7. júna 2005 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru S. o zapožičanie spisu sp. zn. PZ-41-61/10-95 k nahliadnutiu.

Dňa 21. júna 2005 Obvodné oddelenie Policajného zboru S. oznámilo súdu, že takýto spis nevedie.

Dňa 12. augusta 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil presné číslo spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru S.

Dňa 13. septembra 2005 súd nariadil termín pojednávania na 29. november 2005. Dňa 25. novembra 2005 sťažovateľ predložil súdu lekárske potvrdenie o trvaní jeho práceneschopnosti.

Dňa   28.   novembra   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   žiadala   pojednávanie odročiť z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa.

Dňa 29. novembra 2005 súd telefonicky oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľa, že pojednávanie sa 29. novembra 2005 nekoná.

Dňa   2.   decembra   2005   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   oznámiť predpokladanú dĺžku práceneschopnosti sťažovateľa.

Dňa 12. decembra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že sťažovateľ sa dostaví na súd a oboznámi ho o predpokladanom trvaní práceneschopnosti.

Dňa   23.   januára   2006   okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil predpokladanú dĺžku svojej práceneschopnosti.

Dňa 6. februára 2006 sťažovateľ oznámil súdu, že jeho práceneschopnosť pokračuje s tým, že je predpoklad ďalšej hospitalizácie.

Dňa 15. februára 2006 okresný súd vyžiadal správu od MUDr. D. D. o zdravotnom stave sťažovateľa.

Dňa 21. februára 2006 MUDr. D. D. oznámil, že práceneschopnosť sťažovateľa bola ukončená.

Dňa 24. februára 2006 súd vo veci nariadil termín pojednávania na 2. máj 2006. Dňa 2. mája 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. september 2006 za účelom vypočutia navrhnutých svedkov.

Dňa 21. júla 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na upresnenie osobných údajov svedkov.

Dňa 8. augusta 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa odpovedala na výzvu s tým, že požadované údaje doplní neskôr.

Dňa 23. augusta 2006 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru S. o zapožičanie spisu sp. zn. PZ-137/1995.

Dňa 6. septembra 2006 Obvodné oddelenie Policajného zboru S. oznámilo súdu, že spis sp. zn. PZ-137/1995 bol skartovaný, a preto ho nemožno zaslať.

Dňa 7. septembra 2006 sťažovateľ oznámil súdu požadované údaje o svedkovi.Dňa 13. septembra 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľa oznámi súdu predpokladaný termín, kedy sa   navrhnutý   svedok,   dlhodobo   sa   zdržujúci   v   zahraničí,   bude   zdržiavať   na   území Slovenskej republiky.

Dňa 17. októbra 2006 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 9. január 2007. Dňa 9. januára 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. február 2007 za účelom vypočutia navrhnutých svedkov.

Dňa 28. februára 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. apríl 2007 s tým, že právny zástupca navrhovateľa žiadal súd o poskytnutie lehoty na predloženie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania.

Dňa 7. marca 2007 právny zástupca navrhovateľa podal súdu návrh na vykonanie ďalších dôkazov.

Dňa 11. apríla 2007 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. 14 Cb 952/98–243, ktorým zaviazal sťažovateľa na zaplatenie žalovanej sumy 125 522 Sk s prísl. a na náhradu trov konania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Dňa 16. apríla 2007 bolo vyhotovené písomné znenie rozsudku. Dňa 18. mája 2007 rozsudok prevzali účastníci konania.Dňa 29. mája 2007 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa.Dňa 30. mája 2007 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 14. februára 2008 odvolací súd vyhlásil rozsudok č. k. 4 Cob 43/07-291, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. marca 2008.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom,   že otázka,   či v konkrétnom prípade bolo,   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cb 952/98 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach   danej   veci   mohlo   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   najmä s ustálením   skutkového   stavu   rozsiahlym   dokazovaním.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer desať rokov je samo   osebe   celkom   jednoznačne   neprimerané.   Okrem   toho   ústavný   súd   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci aj dlhodobo nečinný, a to od 3. decembra 1998 do 28. februára 2001 (dvadsaťšesť mesiacov), od 7. augusta 2001 do 6. marca 2003 (devätnásť mesiacov) a od 11. novembra 2003 do 28. júla 2004 (osem mesiacov). Okresný súd teda počas   najmenej   štyroch   rokov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr.   I.   ÚS   41/02).   K týmto   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Pretože vo veci sťažovateľa odvolací súd rozsudkom č. k. 4 Cob 43/07-291 zo 14. februára   2008 vo   veci   rozhodol,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ktoré odôvodnil najmä „vzhľadom na neefektívne konanie súdu (...) a sústavne trvá právna neistota   sťažovateľa,   pričom   (...)   navrhovateľ   považuje   dĺžku   súdneho   konania v civilizovanej   a   kultúrnej   spoločnosti   za   neprijateľný   jav   a neúčinnosť   ochrany   práv, a právom chránených záujmov účastníkov, ktoré súdy v zmysle zákona a ústavy majú ako svoje základné poslanie realizovať. (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti považuje za primerané v sume 70 000 Sk.

Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   účelne vynaložené   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti 12. apríla 2007 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 31. marca 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk a dvakrát   režijný   paušál   po   178   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008, patrí odmena v sume 3 176 Sk a k tomu režijný paušál v sume 191 Sk v zmysle citovanej vyhlášky. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú preto sumu 9 663 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o sťažovateľom   uplatnených   trovách   konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008