znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 30/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Mikuláša Nádašiho, bytom P., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietal porušenie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Správy katastra   pre   hlavné mesto   Slovenskej   republiky   Bratislavu   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. Z-2531/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mikuláša Nádašiho o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 9. februára 2005 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „ústavný súd“)   11.   februára 2005,   označeným ako   „Sťažnosť   podľa   čl.   127 ods.   1 Ústavy SR“ Mikuláš Nádaši, bytom P., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátkou JUDr. T. P., Advokátska kancelária, Ž., namieta porušenie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“),   ako   aj čl. 11   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   postupom Správy katastra   pre   hlavné   mesto Slovenskej   republiky   Bratislavu   (ďalej   len   „správa katastra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Z-2531/02.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie vyššie označených ustanovení ústavy, dodatkového protokolu a listiny, prikázal správe katastra zapísať do katastra nehnuteľností vlastnícke právo sťažovateľa, resp. alternatívne zaplatiť mu   náhradu   škody   vo   výške   21   638   000   Sk,   finančné   zadosťučinenie   10   000   000   Sk a nahradiť trovy právneho zastúpenia.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ rozhodnutím bývalého   Štátneho   notárstva   Žilina   sp.   zn.   D   75/57,   ako   aj   neskorším   rozhodnutím sp. zn. D 538/58   z 24.   apríla   1959   nadobudol   do   vlastníctva   z   titulu   dedenia   viaceré nehnuteľnosti   v Bratislave.   Z dôvodov,   ktoré   sťažovateľovi   nie   sú   známe,   mu   tieto rozhodnutia   neboli   doručené   a stalo   sa   tak   až   v roku   1995   na   zákrok   jeho   právnej zástupkyne. Práve preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až 3. augusta 1995. Následne požiadal   Okresný   súd   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   o doručenie   právoplatného rozhodnutia   správe   katastra   na   vykonanie   záznamu   vlastníckeho   práva   v katastri nehnuteľností. Keďže pôvodné rozhodnutie sp. zn. D 538/58 z 24. apríla 1959 obsahovalo zrejmú nesprávnosť pri uvedení parcelného čísla, musel sťažovateľ požiadať okresný súd o opravu, k čomu došlo uznesením okresného súdu č. k. NcG 131/02-10 z 12. augusta 2002. Opravné uznesenie sa stalo právoplatným 4. septembra 2002. Po opakovaných urgenciách došlo napokon k záznamu vlastníckeho práva sťažovateľa   z titulu dedenia, a to na liste vlastníctva č. 3466. Z listu vlastníctva však vyplývalo, že parcely, ktoré sťažovateľ zdedil, mali podstatne väčšiu výmeru, než akú správa katastra zapísala. Sťažovateľ požiadal správu katastra o opravu, avšak z jej prípisu z 19. mája 2003 vyplynulo, že reklamované ďalšie plochy   sú   vedené   v užívaní,   resp.   vo   vlastníctve   iných   subjektov.   Na   základe   protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II vydala správa katastra rozhodnutie sp. zn. Z-2531/02 zo 6. decembra 2004, ktorým zrušila svoje opatrenie, podľa ktorého bolo zapísané vlastnícke právo sťažovateľa získané dedičstvom. Na výzvu právnej zástupkyne sťažovateľa z 22. decembra 2004 správa katastra listom zo 17. januára 2005 zaujala stanovisko, podľa ktorého   dedičské   rozhodnutie   č.   k.   NcG   131/02-10   je   nezapísateľné   do   katastra nehnuteľností a preto je bezpredmetné.

Podľa právneho názoru sťažovateľa postup správy katastra, ktorý zrušil opatrenie o zázname vlastníckeho práva sťažovateľa, zakladá porušenie označených základných práv.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam alebo slobodám je subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta dve skutočnosti. Jednak mu ide o to, že hoci bolo jeho vlastnícke právo z titulu dedenia záznamom zapísané aspoň sčasti do katastra nehnuteľností, bol tento záznam   rozhodnutím   správy   katastra   sp.   zn.   Z-2531/02   zo   6.   decembra   2004   v konaní o proteste prokurátora zrušený. Ďalej je nespokojný s tým, že jeho vlastnícke právo nikdy doteraz nebolo do katastra nehnuteľností zapísané v plnom rozsahu, lebo nebola zapísaná celá výmera nehnuteľností, ktoré zdedil.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že obe námietky sťažovateľa súvisia s tým, či dedičské rozhodnutie, v ktorom je vlastnícke právo sťažovateľa deklarované, je alebo nie je spôsobilé   na   zápis vlastníckeho   práva   do   katastra   nehnuteľností   v záznamovom   konaní. Problém zrejme vyplýva z toho, že ide o rozhodnutie pochádzajúce ešte z roku 1958, čo znamená   podľa   všetkého,   že   označenie   parciel   a ich   výmery,   ako   sú   tieto   uvedené v dedičskom rozhodnutí, nekorešpondujú so súčasnými, teraz existujúcimi parcelami a ich výmerami   v katastri   nehnuteľností.   Navyše,   ako   sa   zdá,   časť   nehnuteľností   zdedených sťažovateľom je vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo iných subjektov.

Z rozhodnutia správy katastra sp. zn. Z-2531/02 zo 6. decembra 2004, ktorým došlo ku   zrušeniu   zápisu   vlastníctva   sťažovateľa,   vyplýva   poučenie,   že   proti   rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Z ustanovenia   §   69   ods.   4   zákona   č.   71/1967   Zb.   o správnom   konaní   (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vyplýva, že proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). To znamená,   že   poučenie,   ktoré   je   uvedené   v rozhodnutí   správy   katastra,   je   v rozpore   so zákonom.   Preto   sťažovateľ   mal,   resp.   má   možnosť   podať   proti   rozhodnutiu   odvolanie a v rámci   neho   sa   domáhať   ochrany   svojich   práv,   ktoré   mu   z dedičského   rozhodnutia vyplývajú. Keďže bol nesprávne poučený, v zmysle § 54 ods. 3 Správneho poriadku je možné odvolanie podať do troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia.

Hoci sťažovateľ bol o možnosti podať odvolanie poučený nesprávne, bolo úlohou advokáta   ako   kvalifikovaného   právneho   zástupcu   sťažovateľa   usmerniť   v súlade   so zákonom. Trojmesačná odvolacia lehota však podľa všetkého ešte stále neuplynula.

Napokon ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ by odvolanie sťažovateľa nebolo úspešné, sťažovateľ bude môcť rozhodnutie správneho orgánu napadnúť žalobou v zmysle § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti nie je daná právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť vo veci sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005