I. ÚS 3/95
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 27. februára 1995 predbežne prerokoval návrh ⬛⬛⬛⬛, bytom v ⬛⬛⬛⬛, zastú- penej JUDr. Jánom Palkovičom, komerčným právnikom, so sídlom v Bratislave, Drieňová 15 vo veci porušenia základných práv konaním a rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava 2 a Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava 2, a takto r o z h o d o l :
1. Návrh ⬛⬛⬛⬛ v časti namietajúcej porušenie jej základných práv postupom a rozsudkom Obvodného súdu Bratisla- va 2 v konaní č. 9 C 282/91 o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
2. Návrh ⬛⬛⬛⬛ v časti namietajúcej porušenie jej základných práv postupom a rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava 2 v konaní č. 15 C 58/93 a 16 C 177/93 o d m i e t apre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.
3. Návrh ⬛⬛⬛⬛ v časti namietajúcej porušenie jej základných práv rozhodnutím Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava 2 BÚ/276/94/OT/SB z 10. februára 1994 o d -m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
4. Návrh ⬛⬛⬛⬛ v časti namietajúcej porušenie jej základných práv konaním Stavebného bytového družstva v obvode ⬛⬛⬛⬛ - 2 -Bratislava 2 o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného súduSlovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e : vo svojom podaní z 19. septembra 1994 označenom ako "Návrh na preskúmanie nesúladu predpisov a sťažnos- ti na porušovanie zákonnosti" navrhovala, aby Ústavný súd Slo- venskej republiky vydal nález, v ktorom by konštatoval, že kona- júci Obvodný súd Bratislava 2, ako aj Stavebné bytové družstvo v obvode Bratislava 2 nepostupovali v konaní a svojom rozhodovaní v súlade s právnym predpisom, čím u nej, ako navrhovateľky a sťažovateľky došlo k porušeniu základných občianskych práv. Pripodaní svojho návrhu a formulovaní jeho petitu vychádzala, akosama píše, z ustanovenia čl. 127 a čl. 130 ods. 3 Ústavy Sloven-skej republiky a z oprávnenia, ktoré jej poskytuje ustanovenie 18 ods. 2, 49, 50 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Podľa pisateľky po-dania postup súdu, ako aj Stavebného bytového družstva boli
nezákonné z dôvodov, že tieto ich postupy odporujú, resp. súv rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 16 ods. 1, čl. 19ods. 2, čl. 21 ods. 3, čl. 23 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1, 3 a 5),ako aj s ústavným zákonom, ktorým sa uvádza Listina základnýchpráv a slobôd (čl. 1, čl. 10 ods. 2). Tento návrh bol doplnenýpodaniami z 26. októbra 1994 a z 27. novembra 1994, v ktorýchnaviac uviedla, že bolo porušené jej právo upravené čl. 20 ods. 3druhá veta ústavy, čl. 7 ods. 1 prvá veta a tiež čl. 12 ods. 1prvá veta Listiny základných práv a slobôd. Ďalej uviedla, že ko-najúci súd a Stavebné bytové družstvo konali v rozpore so záko-nom, čo je v rozpore aj s čl. 144 ods. 1 ústavy.
Svoje návrhy adresované Ústavnému súdu Slovenskej republiky odôvodňovala tým, že Obvodný súd Bratislava 2 svojím konaním a rozhodnutím vo veci sp. zn. 9 C 282/91 a sp. zn. 15 C 58/93 a sp. ⬛⬛⬛⬛ - 3 -zn. 16 C 177/93 tým, že nepostupoval tak, ako podľa pisateľky podania postupovať mal (podrobne zdôvodnila svoje právne názoryna riešenie veci týkajúcej sa užívacieho práva rozvedenej manžel-ky, ktorá po rozvode manželstva zostala bývať v družstevnom bytenadobudnutom bývalými manželmi počas trvania ich manželstva) porušil nielen už spomínané základné práva pisateľky upravené v citovaných článkoch ústavy, ale aj článok 144 ústavy, podľa ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") je príslušný ochraňovať ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, Ústavný súd preto nie je oprávnený preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi došlo pred uvedeným termínom k porušeniu zá- kladných práv, či slobôd. Naviac v čase, keď Obvodný súd Bratis- lava 2 vydal rozhodnutie sp. zn. 9 C 282/91, vykonával svojučinnosť Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,na ktorý sa pisateľka podnetu mohla obrátiť o poskytnutie ochranyspomínaným základným právam. S ohľadom na uvedené, ústavný súd nemá, tak ako je uvedené v bode 1. výroku tohto rozhodnutia, prá- vomoc konať vo veci porušenia základných práv pisateľky po-dania v konaní a rozhodnutí Obvodného súdu Bratislava 2 sp. zn.9 C 282/91. Pokiaľ ide o nespokojnosť pisateľky s rozhodnutiami Obvodné- ho súdu Bratislava 2 sp. zn. 15 C 58/93 a 16 C 177/93 ústavný súd konštatuje, že jeho pôsobnosť ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (nie však zákonnosti) upravujú čl. 125 až 129a čl. 130 ods. 3 ústavy. Z nich vyplýva, že môže preskúmavať lentie rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im pred-
- 4 -chádzalo alebo rozhodnutím samotným, došlo k porušeniu základnéhopráva alebo slobody. Zamietnutie návrhu účastníka konania roz-hodnutím všeobecného súdu nie je preto, bez existencie konkrétne-ho porušenia základných práv a slobôd, dôvodom na začatie konaniapred ústavným súdom. Okrem toho ústavný súd nie je nadriadenýmorgánom všeobecných súdov a ani odvolacím súdom ďalšieho stupňavoči ich rozhodnutiam, a preto ich nemôže zrušovať, čo vyplývaz čl. 144 ods. 1 ústavy. Za porušenie základného práva alebo slo-body občana nemožno však považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)v konaní pred všeobecným súdom. Ústavný súd preskúmava porušova-nia práv alebo slobôd zaručených ústavou, nezaoberá sa však osob-
nou nespokojnosťou jednotlivca so súdnym rozhodnutím. Základnépráva, ktoré navrhovateľka vo svojom podaní označila za porušené,nemajú priamu príčinnú súvislosť s postupom súdu, ale s jehoprávnym názorom na vec, resp. s výkladom zákona. Výklad zákona,ktorý pri rozhodovaní vo veci samej aplikuje všeobecný súd,prislúcha len tomu súdu, ktorý je príslušný v danej vec rozhod-núť. Ústavný súd je príslušný podávať výklad len ústavných záko-nov (čl. 128 ods. 1 ústavy a 45 až 48 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.). Z týchto dôvodov rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky podľa 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. tak, ako je uvedené v 2. bode výroku tohto rozhodnutia.
V časti, v ktorej pisateľka podania namieta porušenie svojich základných práv rozhodnutím Stavebného bytového druž-stva v obvode Bratislava 2, za ktoré považuje list zn. BÚ2/276/94/OT/SB z 10. februára 1994, ústavný súd konštatuje, žetáto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré by podliehalo preskú-mavaniu ústavného súdu podľa čl. 127 ústavy. Rovnako ním nie súani v podaní spomínané rozhodnutia kontrolného orgánu stavebnéhobytového družstva.
- 5 - Ďalej ústavný súd konštatuje, že len všeobecný súd jeoprávnený r o z h o d n ú ť o práve vzniku nájmu /užívania/k bytu a toto rozhodnutie je záväzné pre všetky subjekty majúce na veci právny záujem. Preto aj Stavebné bytové družstvo musí toto rozhodnutie rešpektovať, a jeho konanie v tomto zmyslenemožno preto považovať za porušenie základných práv občana, o ochranu ktorých môže právnická alebo fyzická osoba žiadať ústavný súd podľa čl. 130 ods. 3 ústavy. Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy je oprávnený rozhodovať o ústavných sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústred- ných alebo miestnych orgánov štátnej správy alebo orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody obča- nov, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Okrem toho môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namie- tajú porušenie svojich práv (čl. 130 ods. 3 ústavy). Ako v konanío ústavnej sťažnosti, tak i v konaní o podnete, ústavný súd reš-pektuje ústavou vymedzenú pôsobnosť všeobecných súdov konať arozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. Časti návrhu, ktorý považovala pisateľka za ústavnú sťaž- nosť, odvolávajúc sa na čl. 127 ústavy, ako aj tej časti, ktorúpodala podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, nemohol ústavný súd vyhovieť,
pretože ústavnú sťažnosť považoval podľa 54 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. za zjavneneopodstatnenú a o porušení tých práv stavebným bytovým družstvom,ktoré namietala ako pisateľka podnetu, nie je ústavný súd podľa 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z.z. príslušný rozhodnúť. Preto rozhodol tak, ako je uvedenév 3. a 4. bode výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že zo strany Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava 2 nemohlo dôjsť k porušeniu čl. 144 ods. 1 ústavy, lebo toto ustanovenie upravuje nezávislosť sudcov pri rozhodovaní a ich viazanosť len zákonom. Pokiaľ ide ⬛⬛⬛⬛ - 6 -o toto ustanovenie ústavy Obvodný súd Bratislava 2 preukázal práve svoju nezávislosť v rozhodovaní, keď rozhodol podľa svojho vlastného uváženia v súlade s príslušnými ustanoveniami Občian- skeho zákonníka. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok.
V Košiciach 27. februára 1995
Za správnosť vyhotovenia JUDr. Richard Rapant predseda senátu