znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 3/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť L. B., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. L., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Poprad a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1064/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. novembra   2009   doručená   sťažnosť   L.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1064/00.

2.   Sťažovateľ   má   v   predmetnej   veci   procesné   postavenie   odporcu   v   1.   rade a v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... - dňa 21. 09. 2000 podala žalobkyňa návrh na začatie konania o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov s prísl.,

- Okresný súd... vydal Rozsudok zo dňa 05. 03. 2001, sp. zn. 8 C 1064/00, ktorým žalobe žalobkyni vyhovel...

- dňa 20. 04. 2001 podal žalovaný v 1./ rade... proti rozsudku OS v Poprade, sp. zn. 8 C 1064/00 zo dňa 05. 03. 2001 odvolanie

- Krajský súd v Prešove vydal Uznesenie zo dňa 17. 09. 2002, sp. zn. 8 C 1064/00, ktorým rozhodol o zrušení odvolaním napadnutého Rozsudku OS v Poprade zo dňa 05. 03. 2001 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie...

-   Okresný   súd   v   Poprade   vydal   Uznesenie   zo   dňa   18.   05.   2004,   ktorým   návrh žalovaného v 1. rade na prerušenie konania zamietol...

- dňa 19. 09. 2004 podal žalovaný v 1./ rade odvolanie voči Uzneseniu OS v Poprade zo dňa 18. 05. 2004, ktorým žiadal Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, rozhodnutie OS v Poprade zmeniť a rozhodnúť, že konanie v tejto veci súd prerušuje a to do doby, kým sa nevyrieši   v   tejto   veci   otázka   zásadného   právneho   významu   a   to   obžaloba   žalovaného v 2. rade... v trestnom konaní

- do dnešného dňa, t. j. ani po necelých 4 rokoch Krajský súd v Prešove vo veci odvolania proti Uzneseniu OS v Poprade zo dňa 18. 05. 2004, podaného žalovaným v 1./ rade, nerozhodol

Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd v Poprade je nečinný vo veci rozhodnutia o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu...

Krajský súd v Poprade je v konaní nečinný, a to s poukazom na to, že v čase od 19. 09. 2004, kedy žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti Uzneseniu OS v Poprade zo dňa 18. 05. 2004, ktorým súd zamietol návrh žalovaného v 1./ rade na prerušenie súdneho konania, nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by odvolaniu žalovaného v 1./ rade vyhovel, resp.   nevyhovel   a   vo   veci   samej   do   dnešného   dňa,   t.   j.   ani   po   necelých   4   rokoch   od posledného   procesného   úkonu   žalovaného   v   1.   rade,   ani   Krajský   súd   v   Prešove   a   ani Okresný súd v Poprade nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.   Týmto   konaním   Krajský   súd   v   Prešove   a   Okresný   súd   v   Poprade   porušil sťažovateľove základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo L. B..., upravené v čl. 48 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Poprade a Krajského   súdu v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 C 1064/00 týkajúcom sa právnej veci žalobkyne Ing. M. A... proti žalovaným 1/ L. B... a 2/ Ing. Š. A... o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov s príslušenstvom, porušené bolo.

2.   L.   B...   Ústavný   súd   priznáva   finančné   zadosťučinenie   8.630,00   €   (slovom: Osemtisícšesťstotridsať eúr ), ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť L. B... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   L.   B...   priznáva   náhradu   trov   právneho zastúpenia vo výške 1.184,40 €, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť na účet advokáta, Mgr. R. L...“

4. Ústavný súd vyzval sťažovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu listom č. k. Rvp 2016/09-6 z 2. decembra 2009, aby v lehote 10 dní odstránil nedostatky podania a predložil   písomné   splnomocnenie   pre   svojho   právneho   zástupcu   na   konanie   pred ústavným   súdom,   predložil   listinný   dôkaz   o   tom,   že   sťažovateľ   využil   možnosť   podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného   súdu a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1064/00 (pri okresnom súde nie je uvedená   spisová   značka   konania   pred   okresným   súdom   v   texte   ani   v   petite)   došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd a krajský súd sú dlhodobo nečinné a doteraz v merite veci nerozhodli.

7. Právny zástupca na výzvu ústavného súdu (bod 4), ktorú prevzal 4. decembra 2009, reagoval listom z 11. decembra 2009 doručeným ústavnému súdu 15. decembra 2009, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania z dôvodu jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti. Dôkaz o jeho pracovnej neschopnosti ani požadované splnomocnenie nepredložil. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. januára 2010 právny zástupca sťažovateľa doručil odpoveď krajského súdu sťažovateľovi z 22. decembra 2009 a list   sťažovateľa   adresovaný   okresnému   súdu   (nie   je   možné   z neho   zistiť   dátum   jeho napísania ani doručenia, pozn.). Splnomocnenie opakovane nepredložil.

8. Z obsahu sťažnosti a dopytom na okresnom súde a krajskom súde ústavný súd zistil, že krajský súd ako odvolací súd vo veci   vedenej na okresnom súde   pod sp.   zn. 8 C 1064/00   konal   a rozhodoval   v dôsledku   odvolania   podaného   sťažovateľom,   a to v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 249/04. V rámci tohto konania odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu   potvrdil   a spis vrátil okresnému súdu ešte 13. apríla 2005. Následne   okresný   súd   rozsudkom   z   22.   marca   2006   rozhodol   tak,   že   žalobu   zamietol; rozsudok   nadobudol   právoplatnosť 16. mája 2006. Sťažovateľ   v uvedenom   konaní pred okresným súdom sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a pred krajským súdom sťažnosť na prieťahy podal   až 11. decembra 2009,   na ktorú   odpovedal   predseda   krajského súdu podaním z 22. decembra 2009. V podstatnom predseda krajského súdu uviedol, že vo veci odvolania konal a rozhodol krajský súd ešte v apríli 2005, keď spis aj vrátil okresnému súdu.

9.   O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Ústavný   súd   pri   svojom   rozhodovaní   vychádzal   aj zo   svojej   doterajšej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Keďže okresný súd ani krajský súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2009) nemohli   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   porušovať   sťažovateľom   v   sťažnosti označené práva (vec bola už meritórne právoplatne skončená viac ako 3 roky), ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

10. Sťažnosť sťažovateľa je podaná tiež oneskorene, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie   pred   ústavným   súdom   je   podanie   sťažnosti   v   lehote   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o   inom   zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Konanie vo veci sp. zn. 8 C 1064/00 na okresnom súde je právoplatne skončené viac ako 3 roky (16. mája 2006), preto sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal   prieťahy   v tomto   konaní,   nebola   podaná   v zákonom   ustanovenej   lehote   (§   53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť pre jej oneskorenosť.

11. Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť aj pre jej neprípustnosť. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii podľa zákona Slovenskej národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažnosti a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na súdnu   ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy   v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného ustanovenia   „Orgán,   ktorý   vybavuje   sťažnosť,   je   povinný   na   účel   zistenia   stavu   veci prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného ustanovenia   „Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že sťažnosť   je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy   prichádzajúcich   orgánov verejnej moci.

12. Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie   týmto   spôsobom...   má   za   následok   nesplnenie   sťažovateľovej   povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (m. m. III. ÚS 44/03). Ústavný súd zastáva   okrem   už   uvedeného   názor,   že   podanie sťažnosti   predsedovi   krajského   súdu (11. decembra 2009) po podaní sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2009) a navyše po výzve ústavného súdu (2. decembra 2009) na jej predloženie sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda   krajského   súdu   dostal   primeranú   (rozumnú)   lehotu   na prijatie   opatrení   proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). Navyše predseda krajského súdu iba sťažovateľovi oznámil, že vec bola skončená na tomto súde ešte v roku 2005 (bod 8). Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju aj z tohto dôvodu odmietol.

13. Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je nesplnenie zákonom predpokladaných náležitosti   návrhu,   keďže   nebolo   preukázané   splnomocnenie   sťažovateľa   na   jeho zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   a to   ani   v rámci   odpovede   označeného právneho zástupcu z 13. januára 2010, a to aj napriek výzve ústavného súdu. V tejto bol právny zástupca sťažovateľa na následky nečinnosti upozornený.  

14.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010