znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 3/09-80

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   vo veciach   jej   podaní   z   24.   júla   2006   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. pod sp. zn. Rvp 32230/08 až sp. zn. Rvp 32715/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 32230/08.

2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedenú pod sp. zn. Rvp 32230/08 o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. októbra 2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) vo veciach   jej   podaní   z 24. júla   2006   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z ich obsahu vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na vydanie platobných   rozkazov,   ktorými   sa   domáhala   zaplatenia   peňažných   súm   od   viacerých dlžníkov.   Návrhy   na   vydanie   platobných   rozkazov   boli   podané   podľa   §   42   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   elektronickou   formou   a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli konania o jej veciach doručených okresnému súdu 24. júla 2006 právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal   vo   veciach   žiaden   relevantný   procesný   úkon   (výzva   na   zaplatenie   súdneho poplatku   a pod.).   V zásade   je   v konaniach   nečinný.   Doba   konaní   v jej   veciach   je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie   platobného   rozkazu).   Sťažovateľka   je   (podľa   jej   tvrdenia)   aktívna   a poskytuje okresnému súdu potrebnú súčinnosť.

V   sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáhala, aby ústavný súd podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí (spolu v sume 9 700 000 Sk), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd podaniami   doručenými 12.   decembra   2008, 17.   decembra   2008   a 29.   decembra   2008 prostredníctvom svojej predsedníčky. Predsedníčka okresného súdu vo svojich podaniach oznámila, že jej stanovisko zo 4. septembra 2008 podané vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Spr. 783/08 možno považovať za vyjadrenie okresného súdu ako účastníka konania aj v napadnutých konaniach. Z uvedeného podania predsedníčky okresného súdu vyplýva,   že   v prílohe   listu   sp.   zn.   1SprO/592/2006   z 3.   augusta   2006   boli   vtedajšiemu právnemu zástupcovi sťažovateľky vrátené jej DVD nosiče priložené k podaniam z 3. apríla 2006 a 24. júla 2006.

Vo   vzájomnej   písomnej   korešpondencii   medzi   sťažovateľkou   a okresným   súdom bolo v priebehu roka 2006 sťažovateľke oznámené, že na okresnom súde „nie je k dispozícii elektronická podateľňa a teda nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie   podaní   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného   elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“ v súlade s usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3554/2006-50 z 31. marca 2006.

Sťažovateľka listom z 11. októbra 2006 (doručeným 19. októbra 2006) okresnému súdu   predložila   opätovne   už   len   podanie   z 3.   apríla   2006   spolu   s jeho   prílohou   (DVD nosičom).

Predsedníčka okresného súdu ďalej v rámci svojich vyjadrení v tejto veci uviedla, že okresný súd zapísal všetky veci, ktoré tvorili prílohu listu z 30. marca 2006 na DVD nosiči (doručené 3. apríla 2006). V dvadsiatich z uvedených vecí bolo konanie okresným súdom zastavené   (nezaplatenie   súdneho   poplatku)   a v zostávajúcich   566   veciach   boli   konania okresným súdom prerušené až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi S. r. a sťažovateľkou. Sťažovateľka však v týchto veciach proti uzneseniam o prerušení konania podala odvolanie, hoci 24. januára 2008 sama okresnému   súdu   navrhla   prerušiť   konanie   vo   veciach   jej   návrhov   s poukázaním   na neskončené konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06 o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.

Predsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že „mimo vyššie uvedených účastníkov žiadne iné konania pokiaľ sa týka navrhovateľa L. P., a. s. proti odporcom nenapadli“.

Podľa   okresného   súdu „je   teda   zrejmé,   že   došlo   k stagnácii   pri   zapisovaní sťažovateľom (označenie   sťažovateľky   v podaniach   okresného   súdu,   pozn.) uvádzaných vecí,   avšak   bolo   to   v dôsledku   objektívnych   príčin,   pretože   tunajší   súd   nebol   technicky vybavený na príjem a zaevidovanie podaní prostredníctvom elektronických prostriedkov, a až po potrebnom vybavení zapísal bezodkladne tieto veci do príslušného registra. Podanie sťažovateľa ako aj jeho zástupcu, kde žiada o prerušenie konania do právoplatného konania veci konanej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/144/2006 teda nasvedčuje tej skutočnosti,   že   sťažovateľ   síce   tvrdí,   že   konaním   tunajšieho   súdu   mu   bolo   upreté   jeho základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivý proces podľa   článku   6 ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských práv   a základných slobôd a žiadal v sťažnosti evidovanej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. IV. ÚS 33/08-96 zaviazať tunajší   súd   k úhrade   primeraného   finančného   zadosťučinenia   do   dvoch   mesiacov   od právoplatného   nálezu,   avšak   v skutočnosti   sú   tieto   jeho   tvrdenia   iba   účelové,   čomu nasvedčuje jeho návrh na prerušenie konania ako aj to, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha   po   sp.   zn.   7   C   144/2006   konanie   o určenie   neplatnosti   zmluvy   o postúpení pohľadávok medzi S. r. a teraz sťažovateľom.“.

Ústavnému   súdu   bol   taktiež   v prílohe   doplnenia   vyjadrenia   okresného   súdu doručeného 29. decembra 2008 predložený list sťažovateľky z 20. októbra 2008 adresovaný jeho predsedníčke, v ktorom mu sťažovateľka oznámila, že jej boli vrátené DVD nosiče, ktoré boli ako dôkazy v držbe ústavného súdu od začatia konania o sťažnosti. Keďže však ústavný súd svojím rozhodnutím sp. zn. IV. ÚS 33/08 zo 14. októbra 2008 nevyhovel jej návrhu v časti podľa čl. 127 ods. 3 ústavy, je v rámci ochrany svojich legitímnych práv nútená „pokračovať   v konaní   pred   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva   v Štrasburgu. Vydané DVD nosiče budú predložené uvedenému medzinárodnému súdu ako dôkazy a preto do skončenia konania pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti (sťažovateľky pozn.). Uvedené Vám z dôvodu zachovania aktívneho a korektného prístupu dávame na vedomie.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa   a zisťuje,   či   nie   sú   dôvody   na   odmietnutie   návrhu   podľa   § 25   ods. 2 uvedeného zákona.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 33/08 vyplýva, že jej návrhy boli okresnému súdu doručené 24. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe listu z 3. augusta 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu   neprijatia   návrhov   okresným   súdom   sa   sťažovateľka   v záujme ochrany svojich práv obrátila sťažnosťou z 5. októbra 2008 (doručenou 9. októbra 2008) na ústavný súd,   ktorý   nálezom   sp.   zn.   IV.   ÚS   33/08   zo   14.   októbra   2008   rozhodol   o porušení základných práv sťažovateľky zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti   s   neprijatím   uvedených   návrhov   urobených   elektronickými   prostriedkami a podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom   a prikázal   okresnému   súdu   v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na   začatie   konania,   ktorý   bol   urobený   zákonom   ustanovenou   formou,   a postupovať   vo vzťahu   k nemu   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania...“ Na tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že z technických   príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak   bude   povinnosťou   okresného   súdu   vychádzať   z toho,   že   podanie   bolo   doručené s účinkami pôvodného doručenia. Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu 15. októbra   2008   sa   týkajú   identických   návrhov.   Sťažovateľka   namieta   porušenie   síce   inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do   jej   základných   práv – namietaná nečinnosť okresného   súdu   v konaniach   o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý – časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní   v   období   od   24.   júla   2006   do 16. januára   2008   (do   zriadenia   „elektronickej   podateľne“)   je   nevyhnutným   dôsledkom (sprievodným   javom)   toho,   že   okresný   súd   odmietol   prijať   ňou   doručené   elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom sp. zn. IV. ÚS 33/08 už dosiahla nápravu (nálezom zo 14. októbra 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prirodzene vrátane § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   považovať   za   primerané   a dostatočné.   Pokiaľ sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania, pre   ňu   znamená „...   výrazné   obmedzenie...   vlastníckych   práv...“ a problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných   konaniach   treba   prihliadnuť   na   podstatnú   skutočnosť,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. r. Ten sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 7 C 144/06 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia   absolútnej   neplatnosti   právnych   úkonov,   na   základe   ktorých   malo k postúpeniu uvedených   pohľadávok   dôjsť,   t.   j.   absolútnej   neplatnosti   Rámcovej   zmluvy o postúpení pohľadávok,   ako   aj   určenia   neplatnosti ďalších   súvisiacich   (tzv.   realizačných)   zmlúv uzatvorených   so   sťažovateľkou. Výsledok   tohto   konania   má   zásadný   význam   pre rozhodnutie súdov vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom rieši otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. S. r. podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra 2006. Túto skutočnosť S. r. oznámil listom jeho generálnej   riaditeľky   zo   7. novembra   2006   všetkým   (v   tom   čase   45)   okresným   súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní, ale skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava   I   pod sp.   zn.   7   C   144/06,   v ktorom   sa   rieši   predbežná   otázka   dôležitá   pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo 12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov   sťažovateľky,   nebolo   dosiaľ   právoplatne   skončené a v súčasnosti   z dôvodu odvolania podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu prebieha konanie v tejto veci pred odvolacím súdom - Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 Co 292/08. Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok možno o sťažovateľkou uplatňovaných právach rozhodnúť   pomerne   rýchlo,   je   procesný   postup   súdov,   ktoré   o návrhoch   sťažovateľky meritórne rozhodnú až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni pred Okresným   súdom   Bratislava   I   pod sp.   zn.   7   C   144/06,   primeraný   okolnostiam prerokúvaných vecí. O tom, že i sama sťažovateľka si bola tejto skutočnosti vedomá, svedčí i fakt, že potom ako jej okresný súd oznámil, že disponuje elektronickou podateľňou a jej podania budú okresným súdom zaevidované do 25. januára 2008, sama prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému súdu 24. januára 2008 doručila návrh na prerušenie konaní   v týchto   veciach   až   do   právoplatného   skončenia   veci   vedenej   Okresným   súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06.

Samotná   existencia sporu „o   vlastníctvo   uvedených   pohľadávok“,   ktorý sa   riešil pred   Okresným   súdom   Bratislava   I   pod sp.   zn.   7   C   144/06,   zároveň   spochybňuje sťažovateľkino tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe návrhov podaných elektronickou formou, keďže dosiaľ nie je zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patria do jej majetku.

Za   daných   okolností   prihliadajúc   na možnosť   sťažovateľky   dosiahnuť   v prípade uznania jej nárokov všeobecnými súdmi primeranú kompenzáciu nemajetkovej ujmy a aj prípadnú   náhradu   škody   prostredníctvom   právnych   prostriedkov   zakotvených   v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých   zákonov   je   v tejto   fáze   prebiehajúcich   konaní   pred   všeobecnými   súdmi požiadavka   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   predčasná a neopodstatnená.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu sp. zn. IV. ÚS 33/08 zo 14. októbra 2008 o porušení jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a výroku, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,   je   v danej   fáze   konaní   primeraná   a dostatočná.   Priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu   (kompenzáciu)   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   porušením   základných   práv   zo strany orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné pre dovŕšenie ochrany porušeného   základného   práva,   nie   kompenzáciu   rizík   vyplývajúcich   z povahy „podnikateľského   zámeru“   obchodnej   spoločnosti.   Primerané   finančné   zadosťučinenie taktiež nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).

Z organizovania postupu   okresného súdu   pri   vybavovaní podania doručeného mu 24. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach v dôsledku nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Podľa zistenia ústavného súdu okresnému súdu bol po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 33/08 zo 14. októbra 2008 sťažovateľkou doručený prípis z 20. októbra 2008, v ktorom mu oznámila, že DVD nosiče doručené mu pôvodne 24. júla 2008, na ktorých sú jej návrhy zaznamenané, mu nepredloží, hoci ich má vo svojej dispozícii. Pritom sama sťažovateľka si musí byť vedomá skutočnosti, že neposkytnutie uvedených DVD nosičov, ktoré obsahujú jej návrhy zaznamenané v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených veciach.

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať,   ako   aj   snahou   o využitie   všetkých   účinných   prostriedkov   na   ich   ochranu. Neposkytnutie   súčinnosti   sťažovateľkou   spočívajúcej   v nepredložení   vyžiadaného   DVD nosiča vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv v konaní pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   stavu   jej   právnej neistoty. Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosiče nemôže predložiť, pretože ich musí poskytnúť ako dôkaz v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, nemá podľa názoru ústavného súdu potrebnú relevanciu, vzhľadom na existenciu možnosti vyhotovenia kópií tohto DVD.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v súčasnosti   existuje   objektívna   prekážka,   pre   ktorú okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne   neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009