znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 3/07-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Sergeja Kohuta o sťažnosti Š. P., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 66/00 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12   C   66/00 p o r u š i l základné právo   Š.   P.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 66/00 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 33 000 Sk (slovom tridsaťtritisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. P. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 825 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   M.   P.,   Ž.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 3/07-16   z 10.   januára   2007   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Š.   P.,   Česká   republika   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 66/00.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Dňa   19.   01.   2000   som   ja   ako navrhovateľ   podal   na   Okresný   súd   v Žiline   návrh   na   začatie   konania,   ktorým   som sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom konanie ohľadne tohto sporu prebieha na Okresnom súde v Žiline pod č. 12 C 66/00. (...)

Okresný súd v Žiline vytýčil v danej veci prvé pojednávanie až 27. 04. 2005, teda viac než 5 rokov po podaní návrhu.

Odvtedy, v podstate v období vyše 1,5 roka, nebolo vo veci samej vytýčené žiadne pojednávanie.

Napriek   tomu,   že   žaloba   bola   podaná   19.   01.   2000   a k súčasnému   dátumu   ide v podstate o 7 rokov trvajúci spor, Okresný súd v Žiline za obdobie 7 rokov uskutočnil vo veci len jeden úkon, a to pojednávanie dňa 27. 04. 2005. (...)

Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde v Žiline, č. k. 12 C 66/00, nakoľko súdne konanie prebieha už 7. rok.

Žiadna zložitosť veci nemôže ospravedlniť 7-ročnú dĺžku súdneho konania. (...) Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 13. 06. 2006 som podal sťažnosť na prieťahy v konaní (...) predsedovi Okresného súdu v Žiline, ktorý na sťažnosť v zákonnej 30-dňovej lehote odpovedal. (...)

Vzhľadom k tomu, že súd právoplatne nerozhodol počas obdobia 7 rokov a predmet sporu je pre mňa – sťažovateľa vzhľadom na to, že ide o nehnuteľnosti po mojich rodičoch, veľmi dôležitý,   žiadam mi priznať podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti   zisteného   porušenia   mojich   práv   primerané   finančné   zadosťučinenie v nasledovnej výške: (...) 33.000 Sk (...).“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Š. P.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 66/00 porušené bolo.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 66/00 konať bez zbytočných prieťahov.

Š. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   v Žiline   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa advokátke JUDr. M. P., (...)“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený jeho podpredsedom   JUDr.   J.   M.,   listom   z 13. februára 2007 sp. zn. 1SprS 35/07 a sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 22. februára 2007.

2.1 Podpredseda súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „V prílohe pripájam prehľad úkonov vo veci a vyjadrenie zákonnej sudkyne. Spis je pridelený novej zákonnej sudkyni, ktorá bude vo veci konať.

Súhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“.

Zákonná sudkyňa Mgr. N. T. vo svojom vyjadrení zo 6. februára 2007 uviedla: „Spis mi bol pridelený dňa 16. 10. 2006 zo senátu 12 C po JUDr. D. C., ktorá bola preradená na KS   Žilina.   Fyzicky   mi   však   bol   predložený   až   koncom   januára   2007   na   vyjadrenie k ústavnej   sťažnosti   navrhovateľa.   Nakoľko   mi   bol   spis   predložený   až   teraz,   doterajšie konanie   som   nemohla   ovplyvniť,   lebo   mi   nebol   pridelený   resp.   predložený,   nemôžem sa relevantne vyjadriť ani k sťažnosti ani k doterajšiemu priebehu konania.“.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku   k vyjadreniu   okresného súdu uviedla, že: „(...) súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. Z vyjadrenia Okresného súdu v Žiline jednoznačne vyplýva, že od dňa 19. 01. 2000 k dnešnému dňu súd vo veci nevyniesol rozsudok a od 27. 04. 2005 Okresný súd v Žiline neuskutočnil vo veci žiaden úkon v merite veci.“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy (resp. v čl. 38   ods.   2   listiny),   ktorej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o tom, či namietaným postupom   súdu   bolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

4. Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijímal I. senát ústavného súdu, pretože v roku 2006 a v roku 2007 v súlade s rozvrhom práce bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu   ústavného   súdu.   Plénum   ústavného   súdu   28.   februára   2007   Rozvrhom   práce Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2007   sp. zn.   Spr 140/07   rozhodlo, že s účinnosťou   od   28.   februára   2007   sa   sudca   spravodajca   Juraj   Horváth   stal   členom II. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prerokujú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu   sa   táto   vec   prerokovala   a rozhodla   vo veci   samej   v zložení,   ktoré   je   uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 66/00:

- 19. január 2000 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa z 18. januára 2000 proti   odporcovi   J.   B.,   bytom   K.   (ďalej   len   „odporca“),   o určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam, (súdny poplatok zaplatený v sume 1 230 Sk),

- 6. máj 2002 – sťažovateľ podaním z 2. mája 2002 žiadal o nariadenie pojednávania,

- 12. september 2002 – zákonná sudkyňa upozornila predsedu okresného súdu na vysoký nápad   vecí   v agende   C,   ktoré   nemožno   vybaviť   priebežne   bez   zbytočných   prieťahov (Spr. 944/02),

- 8. marec 2005 – sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo 7. marca 2005 žiadal o nariadenie pojednávania,

- 10. marec 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. apríl 2005, zároveň žiadal predloženie   originálnych   listinných   dôkazov   od   právnej   zástupkyne   sťažovateľa, doručoval návrh sťažovateľa odporcovi a požiadal o pripojenie spisov: sp. zn. D 1368/97, sp. zn. 3 D 1284/82 a sp. zn. 22 D 2364/96,

- 16. marec 2005 – okresný súd žiadal Notársky úrad JUDr. M. (ďalej len „notársky úrad“) o zapožičanie spisu sp. zn. N 333/94, NZ 58/95,

- 22.   marec   2005   –   okresnému   súdu   bola   doručená   odpoveď   notárskeho   úradu, že požadovaný spis   nemôžu zapožičať z dôvodu,   že sa   nachádza   na okresnom   súde   pri sp. zn. 16 C 390/00,

- 4. apríl 2005 – sťažovateľ podaním zmenil petit návrhu na začatie konania,

- 25. apríl 2005 – okresný súd žiadal o pripojenie spisu sp. zn. 16 C 390/00,

- 27. apríl 2005 – pojednávanie bolo odročené na 3. jún 2005 z dôvodu poskytnutia lehoty na   prípadné   mimosúdne   usporiadanie   sporu   v trvaní   1   mesiaca,   ktoré   navrhla   právna zástupkyňa sťažovateľa,

- 17.   máj   2005   –   právna   zástupkyňa   podaním   z 13.   mája   2005   požiadala   o odročenie pojednávania   nariadeného   na   3.   jún   2005   a zároveň   požiadala   o predĺženie   lehoty poskytnutej súdom za účelom mimosúdnej dohody,

- 3. jún 2005 – účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, súd oznámil, že právne zástupkyne účastníkov žiadali odročiť pojednávanie za účelom mimosúdneho usporiadania sporu,   z tohto   dôvodu   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s tým,   že   sa   poskytla účastníkom lehota 1 mesiaca na mimosúdne usporiadanie sporu,

- 29. júl 2005 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa oznámiť v lehote 20 dní, či došlo k mimosúdnemu usporiadaniu sporu,

- 8. august 2005 – sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním z 5. augusta 2005 oznámil, že k mimosúdnemu usporiadaniu sporu nedošlo a na podanom návrhu trvá,

- 13.   jún 2006   –   sťažovateľ oznámil zmenu adresy   svojho bydliska   (B.   336) a zároveň požiadal o nariadenie pojednávania,

- 16. október 2006 – spis bol pridelený zákonnej sudkyni Mgr. N. T.

Odvtedy neboli okresným súdom vykonané žiadne procesné úkony.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Pretože   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny je totožný so základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 ústavy,   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy znamená súčasne aj porušenie tohto základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   66/00   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a v čl.   38   ods.   2   listiny,   sa   skúma   vždy   s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre   sťažovateľa   (napr.   I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02,   I.   ÚS   79/05).   Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá a tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria   (správanie   sťažovateľa   v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ síce po piatich rokoch upravil petit návrhu, to však nemalo vplyv na celkovú dĺžku označeného konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že na okresnom súde trvá označené konanie viac ako 7 rokov.

Okresný   súd   v danej   veci   vôbec   nekonal   od   septembra   2002   do   marca   2005, od augusta   2005   do   júna   2006,   t. j.   viac   ako   tri   roky,   a v období,   v ktorom   vykonával procesné úkony, tieto nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas označeného súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Preto   ústavný   súd   uzavrel,   že   celé   konanie je z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj z hľadiska čl. 38 ods. 2 listiny) poznačené zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy   a v   čl.   38   ods.   2   listiny,   tak   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 33 000 Sk, ktoré odôvodnil materiálnou ale aj nemateriálnou ujmou spôsobenou dlhotrvajúcou právnou neistotou,   v ktorej   sa   nachádza.   Podľa   slov   sťažovateľa,   okresný   súd   právoplatne nerozhodol   počas   obdobia   7   rokov,   predmet   sporu   je   pre   neho   veľmi   dôležitý,   a preto považuje požadované finančné zadosťučinenie za primerané.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   a v čl.   38   ods.   2   listiny   nie   je   dostatočným   zadosťučinením pre sťažovateľa. Preto ústavný súd podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde uznal   za   odôvodnené   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   porušenia   práv   sťažovateľa priznať mu finančné zadosťučinenie v ním požadovanej sume 33 000 Sk.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v celkovej sume 6 825,40 Sk, a to za dva úkony právnej služby po 2 730 Sk vrátane 19 % DPH (6 497,40 Sk) a dvojnásobku režijného paušálu po 164 Sk (328 Sk).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods.   3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk, hodnota režijného paušálu   je   164   Sk,   odmena   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na náhradu trov za dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2006   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu z 22. novembra 2006) v sume 5 460 Sk a dvojnásobok režijného paušálu v sume 328 Sk a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 (vyjadrenie z 22. februára 2007) v sume 2 970 Sk a režijný paušál v sume 178 Sk, čo vrátane 19 % DPH predstavuje celkovo 10 634 Sk.

Keďže právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov len v sume 6 825,40 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov vo výške uplatneného nároku, t. j. zaokrúhelene 6 825 Sk tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007