SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 3/03-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť A. M., trvale bytom H. N., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou v konaniach vedených pod sp. zn. 3 C 383/98 a sp. zn. 1 T 23/01, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2002 doručená sťažnosť, ktorou A. M., trvale bytom H. N. (ďalej len „sťažovateľka“), namietala, ako to vyplynulo z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou v konaniach vedených pod sp. zn. 3 C 383/98 a sp. zn. 1 T 23/01.
Podanie sťažovateľky nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vrátane splnomocnenia pre advokáta alebo komerčného právnika na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd listom zo 4. decembra 2002 vyzval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti v lehote 21 dní od doručenia výzvy. Zároveň ju upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade jej nedoplnenia o požadované zákonné náležitosti. Výzvu sťažovateľka prevzala 10. decembra 2002 a v stanovenej lehote na ňu nereagovala.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Keďže sťažovateľka svoje podanie na výzvu ústavného súdu v stanovenej lehote nedoplnila a nepredložila ani splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom, ústavný súd jej sťažnosť odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2003